Energetická kríza Všetci sa zháňajú za plynom, stredná Európa je až na konci reťazca

Napätá a stále neistá situácia na Blízkom východe, predovšetkým v Perzskom zálive, naďalej znamená, že je len veľmi ťažké predpokladať, ako sa budú v najbližšom období vyvíjať ceny energií.

A „zobudili“ sa aj jemenskí húsíovci, spojenci Iránu, ktorí začali ostreľovať Izrael a hrozia rozšírením konfliktu aj na Červené more, čo by mohlo ešte viac skomplikovať obchodné trasy a ďalej tlačiť na rast cien ropy a plynu. 

Jeden z kľúčových svetových exportérov ropy – Saudská Arábia – má totiž v Červenom mori exportný prístavný terminál, ktorým môže čiastočne nahradiť objemy zastavené blokovaním Hormuzského prielivu. Ak by však došlo k zhoršeniu situácie aj v Červenom mori, k dispozícii bude ešte menej ropy.

Odpojený a doničený Katar

Dôležitý exportér plynu – Katar – ostáva pre Hormuzský prieliv naďalej blokovaný. A navyše, iránske útoky vyradili 17 percent katarskej exportnej kapacity skvapalneného plynu (LNG). To znamená, že aj keby sa konflikt USA a Izraela s Iránom skončil hneď teraz, niekoľko nasledujúcich rokov bude na globálnom trhu fyzicky chýbať minimálne 13 miliónov ton LNG ročne.

Obnova zničenej infraštruktúry sa ráta na minimálne päť rokov. V európskom kontexte má tento výpadok priamy vplyv napríklad na Belgicko a Taliansko, ktoré majú s Katarom dlhodobé zmluvy. No následky sa prenesú na celý kontinent.

Katar už ohlásil potrebu aktivovať zmluvné ustanovenia o vyššej moci, ktorá mu bráni splniť dohodnuté objemy dodávok. Taliansko už spustilo rokovania s USA, Alžírskom a Azerbajdžanom.

Katar už aktivoval zmluvné ustanovenia o vyššej moci, ktorá mu bráni splniť dohodnuté objemy dodávok.

Belgický terminál v Zeebrugge, ktorý bol cieľovou stanicou katarského plynu, je dôležitý nielen pre samotné Belgicko, ale je aj hlavným vstupným bodom LNG do západnej Európy. Nedostatok katarského plynu sa tak postupne „rozleje“ do ďalších štátov.

V tejto súvislosti možno vnímať aj apel európskeho komisára pre energetiku Dana Jørgensena, ktorý vyzval členské štáty, aby svoje plynové zásobníky napĺňali flexibilnejšie.

V zásade ide o ústup od striktného splnenia pravidla mať zásobníky plné na 90 percent na začiatku vykurovacej sezóny, teda v októbri. Táto dohoda vznikla po tom, čo boli v rokoch 2021 a 2022 európske zásobníky katastrofálne prázdne, ceny (aj) následkom ruskej invázie na Ukrajinu vystrelili k nebývalým hodnotám a navyše, s lacno nadobudnutými zásobami sa doslova kšeftovalo, čo zásobníky ešte viac vyprázdnilo.

Ak sa zníži sústredený nápor na nákup plynu do zásobníkov, môže to podľa Jørgensena uvoľniť tlak na rast ceny. Rozložiť by sa malo aj masívne nakupovanie, ktoré sa zväčša sústreďuje na letné mesiace, keď prirodzene klesá spotreba viazaná na vykurovanie.

Stredná Európa v ohrození

Horúčkovité zháňanie plynu sa týka aj strednej Európy. Minulý týždeň sa doň zapojil aj Robert Fico, ktorý počas návštevy Bukurešti prejavil záujem, aby Slovensko nakupovalo zemný plyn z rumunskej ťažobnej oblasti v Čiernom mori známej ako Neptun Deep. Tá obsahuje odhadom až 100 miliárd kubických metrov plynu.

V tejto snahe však nie je sám. Záujem už prejavilo aj Maďarsko a dlhodobo sa rátalo s tým, že ak by Rumuni chceli tento plyn predávať, hlavným zákazníkom by bolo Nemecko, keďže nemecké spoločnosti sú zároveň významnými investormi projektu Neptun Deep. Primárne však chce Bukurešť využívať tento plyn v domácej ekonomike. K prvým dodávkam by mohlo dôjsť na budúci rok.

Slovensko môže spolu s Maďarskom patriť medzi krajiny najviac zasiahnuté súčasnou energetickou krízou vyvolanou vojnou proti Iránu.

Stále sú závislé od dovozu plynu z Ruska, ktorý po vypršaní tranzitnej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou k 31. decembru 2024 prúdi už len cez čiernomorský Turkstream, ktorý pokračuje cez Balkán do Maďarska a na Slovensko.

Okrem toho, EÚ už definitívne schválila zákaz dovozu ruského plynu od roku 2027 (LNG od 1. januára, potrubím od 1. novembra). Bratislava a Budapešť sa rozhodnutie ešte snažia zvrátiť žalobou na Súdnom dvore EÚ a nie sú bez šance.

Argumentom je, že EÚ tento zákaz schválila len kvalifikovanou väčšinou, pričom takéto opatrenie si podľa právneho názoru maďarskej a slovenskej vlády vyžaduje jednomyseľné schválenie, keďže patrí do portfólia zahraničnej politiky. Hlasovalo sa o ňom však ako o obchodnej agende, energetická politika je pritom definovaná ako primárna kompetencia členských štátov.

Žaloba za zákaz ruského plynuSlovensko a Maďarsko nie sú bez šance. Súdny dvor môže preveriť, kde sa končia právomoci EÚ

Erik Potocký

Súdny dvor EÚ tak bude v podstate rozhodovať o kompetenčnom spore a nie o samotnom dovoze plynu. Slovensko aj Maďarsko preto dúfajú, že v prípade prijatia žaloby na ďalšie konanie by Súdny dvor mohol prijať predbežné opatrenie a odložiť uplatňovanie rozhodnutia o zákaze dovozu až do rozhodnutia vo veci.

Faktom však zostáva, že v dnešnej situácii sú vnútrozemské krajiny ako Slovensko a Maďarsko až na konci „potravinového reťazca“. Z tranzitného uzla sme sa stali konečnou stanicou a v kríze sa nám ujde už len to, čo k nám okolie pustí. Mať v tejto situácii napäté vzťahy prakticky s celým blízkym zahraničím sa nejaví ako prezieravé.

Slovenska sa dostupnosť plynu týka na úrovni jeho fyzických zásob. Zväčša ide o energetické využitie – na priamu spotrebu domácností a priemyslu ako energonosičov, na centrálnu výrobu tepla a teplej vody a v paroplynových elektrárňach. Časť priemyslu – napríklad Duslo Šaľa alebo Slovnaft – potrebuje zemný plyn aj ako surovinu na svoje konečné produkty.

Napriek tomu, že plynové elektrárne majú vo výrobe elektriny na Slovensku len malý podiel, cena elektriny sa vždy počíta podľa najdrahšieho zdroja, ktorý je nevyhnutný na uspokojenie dopytu.

Napriek tomu, že plynové elektrárne majú vo výrobe elektriny na Slovensku len malý podiel, cena elektriny sa vždy počíta podľa najdrahšieho zdroja, ktorý je nevyhnutný na uspokojenie dopytu.

Z tohto hľadiska je na tom najhoršie Maďarsko. Ako uvádza portál valaszonline.hu, v porovnaní s priemernou cenou v roku 2025 sa do polovice marca najviac zvýšila veľkoobchodná cena elektrickej energie v Maďarsku, a to o 19 percent. Druhý najväčší nárast zaznamenalo Poľsko (16 percent). Taliansko, Nemecko a Rumunsko zaznamenali nárast o viac ako desať percent.

Všetky tieto krajiny na ostatnom summite Európskej rady vyzývajú eurokomisiu, aby prijala také opatrenia, ktoré umožnia oslobodiť plynové elektrárne od platieb za emisie.

V priemere by tak cena elektriny mohla v EÚ klesnúť o jedenásť percent. To je však priemer – a skutočná úroveň sa líši podľa toho, koľko plynu reálne krajina využíva na výrobu elektriny. Oslobodenie od emisných kvót na plynové elektrárne by takmer nepocítili Francúzi, ktorí viac ako dve tretiny svojej elektriny vyrábajú z nízkoemisného jadra (podobne ako Slovensko).

Naopak, Taliansku, ktoré je z viac ako dvoch tretín závislé práve od plynových elektrární, by toto oslobodenie mohlo priniesť až 25-percentný pokles cien.

To môže vyvolať aj spory, pretože niektoré krajiny by z tohto opatrenia profitovali viac ako iné, a je otázne, či by svoju „zlacnenú“ elektrinu čerpali spoločne so susedmi.

Tu ako poznámku dodajme, že napríklad v Česku sa seriózne diskutuje o zvýšení produkcie uhoľných elektrární a teplární, ktoré už smerujú do útlmu, aby tak kompenzovali potrebu dovozu plynu – uhlie by pochádzalo z domácich dolov.

A web valaszonline.hu poukazuje ešte na jeden paradox. Zmluva s Rosatomom na stavbu jadrovej elektrárne z roku 2014 sa zatiaľ dostala len k bodu, že tento rok sa začalo s hrubou stavbou základov a v rámci zabezpečenia dostatku elektriny maďarská vláda rozhodla o stavbe troch ďalších plynových elektrární. 

Maďarsko pritom patrí ku krajinám s najväčším počtom inštalovaného výkonu solárnej energie. No keď slnko nesvieti, hlavné slovo má na maďarskej burze s elektrinou cena z plynových elektrární. „Lacný“ ruský plyn, o ktorom rád rozpráva Viktor Orbán, tak Maďarsku ani zďaleka nezabezpečuje lacnú elektrinu.

Z pohľadu Slovenska sa tak ako mimoriadne prezieravé javí to, že sa vydalo primárne cestou jadra a spoluprácu na nových projektoch orientuje smerom na západ – na USA a Francúzsko. A aj to, že nižšia penetrácia obnoviteľnými zdrojmi si u nás nevyžaduje také ohromné záložné kapacity napríklad práve plynových elektrární.

Nižšia cena elektriny pre domácnosti je však u nás postavená na dohode vlády s elektrárňami. Priemysel je odkázaný na trhové ceny, na ktoré slovenský energetický mix až taký vplyv nemá a možnosti podpory vychádzajú skôr opäť z politických garancií a dohôd, nie z toho, že by Slovensko malo priamy vplyv na trhové ceny (ako napríklad v prípade Slovalca).

V tichých a studených halách SlovalcaHlinikáreň v Žiari by do konca roka opäť mohla spustiť taviace pece. Ak sa štátna pomoc s elektrinou dotiahne do konca

Erik PotockýAndrej Lojan

Perspektívy

Ťažko v tejto chvíli predvídať vývoj čo i len najbližších dní, nieto ešte týždňov či mesiacov. Ilustračnou ukážkou je, že ceny ropy vyskočili nad sto dolárov za barel po tom, čo Irán poprel údajné rozhovory s americkou vládou o ukončení vojny, a opäť klesli po vyjadrení, že sa rozhovory už-už začnú.

Preto sú dôležitejšie dlhodobejšie riešenia a stratégie, pretože ad hoc prístup sa už v horizonte niekoľkých dní môže ukázať ako neschodný, ak nie rovno kontraproduktívny.

A je tu ešte jeden kontext.

Kým v Európe sa diskutuje o tom, či uvoľniť alebo neuvoľniť pravidlá emisných povoleniek na plyn, v iných častiach sveta, najmä v rozvojových, je stále prechod k plynu krokom k výraznému zníženiu emisií a ozdraveniu ovzdušia.

Kým v Európe sa diskutuje o tom, či uvoľniť alebo neuvoľniť pravidlá emisných povoleniek na plyn, v iných častiach sveta, najmä v rozvojových, je stále prechod k plynu krokom k výraznému zníženiu emisií a ozdraveniu ovzdušia.

Pri plyne dnes rovnako ako pri rope platí, že vopred dohodnuté a v tankeroch už naložené dodávky sa môžu preplatiť a konečným odberateľom sa stáva ten, kto dá napokon najvyššiu cenu. Európu to síce môže finančne bolieť, no zatiaľ má dostatok prostriedkov na to, aby mohla dodávky energetických surovín preplácať.

V chudobnejších krajinách môžeme očakávať, že priemysel sa od plynu vráti k uhliu, ktorého bohatými zásobami disponuje napríklad Čína, a domácnosti od plynu k drevu. 

Pre životné prostredie to predstavuje dvojitý zásah, pri ktorom sa debata o skleníkových plynoch stáva druhoradá. Pribudnú totiž výrazne škodlivejšie emisie vrátane emisií obsahujúcich síru a zároveň možno očakávať masívnejšie odlesňovanie a s ním spojenú eróziu pôdy, čo sa v krátkom čase premietne aj do úrody.