Holandsko. Krajina veterných mlynov, tulipánov, drevákov a syrov. Aj keď s tými syrmi to už čoskoro nemusí byť pravda. Holandská vláda radikálneho sociálneho inžiniera Marka Rutteho totiž nariadila holandským farmárom vyzabíjať 30 percent svojho hovädzieho dobytka. Tých, ktorí sa vzoprú, vyvlastní.

Holandskom preto zmietajú veľké protesty farmárov.

V júni vláda predstavila radikálny Plán pre dusík, ktorý má do konca desaťročia znížiť emisie dusíkatých zlúčenín v poľnohospodárstve na polovicu. Odpor vzbudila najmä podrobná tzv. dusíková mapa, ktorá definuje jednotlivé oblasti, v ktorých sa majú emisie znížiť o 12 až 70 percent.

To v praxi znamená aj zníženie stavov dobytka približne o 30 percent. Zvlášť zasiahnuté budú oblasti v blízkosti chránených lokalít Natura 2000, kde už fakticky nebude možné dobytok chovať.

Reakcia farmárov bola okamžitá.

Do ulíc vyšli desaťtisíce poľnohospodárov, traktormi zablokovali diaľnice, cesty, letisko v Groningene. Pridali sa k nim aj rybári, ktorí zablokovali niekoľko prístavov, z ktorých vychádzajú trajekty na Waddenské ostrovy pri severnom pobreží Holandska. Vláda nasadila policajné jednotky so psami, protestujúcich rozháňajú slzným plynom, objavili sa aj prípady ostrej streľby. Niekoľkých ľudí zatkli.

Holandský premiér Mark Rutte protestujúcich označil za malú skupinku, ktorá nerozumie potrebám doby a prekračuje všetky medze. Farmárom odkázal, že ak chcú prežiť, majú sa rekvalifikovať.

O akékoľvek rokovanie s nimi neprejavil záujem. Farmárov pritom čaká ďalšie rana, čoskoro totiž prestane platiť výnimka na množstvo kravského hnoja, ktorý môžu rozmetať na svoje polia.

Hoci podpora protestov rastie aj vo verejnosti a na strane poľnohospodárov je už takmer polovica Holanďanov, ich hlas si nevypočul ani parlament, ktorý sa poponáhľal so schválením dusíkového plánu.

Poslanci dolnej komory vyzvali vládu, aby s farmármi rokovala. Ministerstvo poľnohospodárstva však ako sprostredkovateľa navrhlo istého Johana Remkesa. Ide o zjavnú provokáciu a výsmech zo strany Rutteho vlády, keďže Remkes bol v predchádzajúcom období hlavným premiérovým poradcom pre dusík a zástancom najtvrdšej línie znižovania emisií.

Navyše prvé rokovanie bolo ohlásené až na druhú polovicu augusta, vláda však odmieta diskutovať so „vzbúrencami“ a s každým, kto by navrhoval akýkoľvek kompromis pri vládnom zámere znižovania emisií.

Ide teda len o divadlo, ktoré má vytvoriť dojem, že vláda chce diskutovať. Rutteho kabinetu držia chrbát aj aktivistické progresívne médiá, ktoré protesty farmárov označujú za útok na demokraciu. Najaktívnejších protestujúcich označujú za psychicky narušených a políciu vyzývajú na čo najtvrdšie zásahy.

Zločiny proti klíme

Hoci ide o pomerne čerstvé nariadenie, v Holandsku sa o ňom diskutuje už od vlaňajšej jesene. V septembri minulého roka totiž unikol interný dokument, ktorý pre ministerstvo poľnohospodárstva a ministerstvo financií vypracovala Holandská agentúra pre hodnotenie životného prostredia.

V ňom bolo pripravených niekoľko scenárov vyrovnania sa s farmármi. Jeden z nich hovoril aj o povinnom odovzdaní pôdy vláde, a to za cenu, ktorú by určil štát, nie trhové podmienky.

Vláda vtedy na únik zareagovala tým, že ide len o predbežné diskusie a scenár vyvlastňovania nepovažuje za reálny.

Problém vznikol v roku 2019, keď Súdny dvor EÚ rozhodol, že systém dohľadu nad holandskými emisiami dusíka v podobe oxidu dusného – N₂O – nie je dostatočný.

Holandský Najvyšší správny súd následne rozhodol, že zákony, ktoré upravujú udeľovanie povolení na stavebné projekty a poľnohospodársku činnosť s veľkými emisiami zlúčenín dusíka, porušujú legislatívu EÚ.

Už vtedy sa objavili štúdie, ktoré navrhli zníženie počtu hovädzieho dobytka dokonca na polovicu, ak má dôjsť k naplneniu cieľa krajiny, teda zníženiu dusíkatých emisií do roku 2035 o 70 percent.

Medzi poľnohospodármi to vzápätí vyvolalo veľkú nevôľu, ale vláde sa podarilo uchlácholiť ich tvrdeniami, že ide len o krajné a nepravdepodobné riešenie.

V skutočnosti za likvidáciou živočíšnej výroby nestojí starosť o životné prostredie.

Vláda Marka Rutteho potrebuje presadiť niekoľko veľkých stavebných projektov, ktorými chce zvýšiť dostupnosť bývania. Emisie z poľnohospodárstva a zo stavebníctva sa spočítavajú a tvoria jeden balík.

No a aby bol emisný cieľ splnený, emisie neprekročené ani pri väčšej stavebnej aktivite, treba obetovať farmárov.

A ako bonus pri likvidácii fariem vláda získa lacné stavebné pozemky, a to aj núteným vyvlastnením.

Holandskí chovatelia dobytka pritom už investovali nemalé zdroje do nových technológií, ktoré zachytávajú N₂O a metán a recyklujú maštaľný hnoj tak, aby minimalizovali množstvo emisií. No ak aj farmár svoje emisie zníži, neznamená to, že by mohol rozšíriť vlastný chov. Uvoľní len priestor pre iného farmára, aby sa so svojím chovom takisto zmestil do celoštátnej kvóty.

Vláda si tak dlhodobo pripravovala priestor na tvrdý zásah voči chovateľom. Vyhnúť sa organizovaným protestom chcela tým, že farmárov postaví jedného proti druhému.

Farmárov naostatok zradila aj holandská kresťanskodemokratická strana CDA, ktorá sa vzdala vetovania vyvlastňovania chovateľov dobytka, keď vyhlásila, že ho už nepovažuje za kontroverzné.

Pritom svoju kampaň aj program do veľkej miery stavala na obhajobe záujmov práve tejto skupiny Holanďanov.

Krajina zeleniny a syra

Holandsko je po USA druhým najväčším svetovým exportérom poľnohospodárskej produkcie, čo sa pri pohľade na veľkosť krajiny zdá až neuveriteľné. Krajina s rozlohou menšou ako Slovensko má navyše takmer trikrát viac obyvateľov a patrí k najhustejšie osídleným krajinám Európy.

V Holandsku sa napríklad každoročne vyrobí 650-tisíc ton syra, tri štvrtiny z neho idú na export.

Ak teda o necelú tretinu klesne počet kráv, znamená to vymazanie takmer polovice celého exportu tohto produktu, ktorý je aj akýmsi symbolom tejto krajiny.

Na pravú goudu, edam, leerdammer či maasdammer môžete zabudnúť. Nebude kráv, nebude syra.

Holandskí farmári chovajú takmer 4 milióny kusov hovädzieho dobytka, k tomu 12 miliónov ošípaných a viac ako 100 miliónov sliepok. Poľnohospodárstvo je v krajine „zodpovedné“ až za 16 percent emisií skleníkových plynov.

Práve hovädzí dobytok sa preto stal hlavným terčom miestnych klimatických alarmistov. Dúfajú, že jeho likvidáciou zachránia planétu.

Kravy a býky majú tú smolu, že svojím zložitejším zažívacím ústrojenstvom produkujú väčšie množstvo metánu ako napríklad ošípané alebo hydina.

Do Rutteho šialenstva vstupuje ešte jeden faktor. Keďže je Holandsko husto osídlené, plocha vhodná na poľnohospodárstvo je obmedzená a s tým súvisí aj extrémne vysoká cena pôdy. Vláda chce z nej farmárov dostať. A to buď dobrovoľným výkupom, alebo vyvlastnením.

Holandská spoločnosť však z celého experimentu nič nezíska.

Nielenže príde o dane z poľnohospodárskej produkcie a zhorší svoju obchodnú bilanciu osekaním exportu, ponesie náklady aj na sociálne zabezpečenie tých, ktorí prídu o svoje živobytie – ak ich teda nechce poštvať do ulíc znova.

Celoeurópsky aktivistický mor

No trend vybíjania stád sa v Holandsku nezastaví. Ide o oficiálnu politiku Európskej komisie, ktorá plánuje podporovať práve tých, ktorí sa svojich chovov vzdajú, kravy a býky pobijú a odvezú do kafilérie.

Práve na takýto prístup sa sťažujú aj holandskí farmári. Vláda podľa nich radšej rozdá peniaze tým, ktorí sa svojho farmárčenia vzdajú, namiesto toho, aby pomohla tým aktívnym zaobstarať si potrebné technológie na znižovanie emisií.

Cieľom teda, zdá sa, nie je zlepšenie fungovania chovu dobytka, ale jeho likvidácia, úplné vylúčenie mäsa v mene vegánskej ideológie. Živočíšne bielkoviny máme v dokonalejšej budúcnosti získavať z hmyzu a morských rias.

Mor postupuje ďalej.

V susednom Belgicku už súd nariadil likvidáciu hydinovej farmy práve pre vysoké emisie dusíkatých zlúčenín. V zóne ohrozenia je už Nemecko aj Dánsko. Hoci nemecký súdny systém zatiaľ považuje štátne emisné normy za vyhovujúce, stačí jediný verdikt Súdneho dvora EÚ (podobne ako v Holandsku) a farmy v Porúrí môžu začať padať jedna po druhej.

A to hovoríme o krajinách, ktoré si pomerne sebavedome dokážu svoje záujmy hájiť aj pred orgánmi EÚ.

Až sa prax likvidácie hospodárskych zvierat dostane aj k nám do strednej Európy, v západnej časti kontinentu už spojenca zrejme nenájdeme. A zo strany bruselského establišmentu môžeme očakávať aj novú vojnu proti Poľsku, ktoré je takisto známe svojou ohromnou poľnohospodárskou produkciou.

Aj v odporúčaniach pre Slovensko zo strany Európskej komisie sa už nachádzajú návrhy na obmedzenie živočíšnej výroby v Stratégii EÚ pre pôdu do roku 2030.

Naše ministerstvo pôdohospodárstva malo pri súčasnom vedení voči tejto stratégii významné pripomienky, ťažko však predpokladať, čo prinesie budúcnosť. Ak sme minulý týždeň videli nadšené hlasovanie našich progresívnych europoslancov proti jadrovej energii, a teda aj proti záujmom Slovenska, podobný osud možno čaká aj naše poľnohospodárstvo.

Nielen hovädzie mäso či mlieko a syry, ale aj obyčajný kožený opasok sa stanú luxusným tovarom. Hovädzí dobytok totiž patrí medzi najužitočnejšie zvieratá, ktoré človek vo svojej histórii domestikoval.

Metán, oxid dusný a hnoj

Ale aby sme neobišli ani hlavnú ideovú motiváciu boja proti hospodárskym zvieratám a mäsu. Zvieratá sú obvinené z toho, že svojím prirodzeným trávením otepľujú planétu, pretože v ich traktoch vzniká metán a pri rozklade hnoja a močoviny sa uvoľňuje oxid dusný.

Metán vo všeobecnosti vzniká pri rozklade akejkoľvek biomasy. Či už rastlinného, alebo živočíšneho pôvodu. Na tomto princípe fungujú aj tzv. bioplynové stanice.

Je pravdou, že metán je asi 25-krát účinnejší skleníkový plyn ako povedzme CO₂. No jeho koncentrácia v atmosfére je omnoho nižšia ako koncentrácia oxidu uhličitého. Zároveň má však aj veľmi krátky životný cyklus. Rozloží sa za zhruba deväť rokov.

Oxid dusný je v ešte menšej koncentrácii v porovnaní s CO₂ aj metánom. Oproti oxidu uhličitému je asi 300-krát skleníkovo účinnejší, no takisto sa rozkladá rýchlejšie – zhruba za 120 rokov.

Ako zložka maštaľného hnoja je pritom dusík ideálnym „biohnojivom“ vhodným na tzv. prírode blízke hospodárenie.

Ak sa teda jednou rukou zbavíme tohto vysoko koncentrovaného živočíšneho zdroja, budeme ho musieť nahradiť z iných zdrojov. Dostupné sú umelé hnojivá, ktoré sa vyrábajú zo zemného plynu.

To však už pre emisie asi nie je momentálne také dôležité. Alebo?