Martin Slosiarik Konzervatívne zmýšľajúcich ľudí pribúda

Najvýraznejší pohyb v preferenciách zaznamenalo v poslednom prieskume agentúry Focus hnutie OĽaNO, ktoré narástlo až o dva percentuálne body. V predchádzajúcom prieskume agentúry bolo ešte pod sedempercentnou hranicou, zaznamenalo 6,3 percenta. Aktuálne Focus Matovičovi nameral 8,2 percenta.

Riaditeľ agentúry Martin Slosiarik pre denník Postoj povedal, že hnutiu OĽaNO okrem konfliktu Igora Matoviča s Robertom Kaliňákom pomohlo zrejme aj vymedzenie sa voči šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi.

Prieskum iba čiastočne zachytil nálady v spoločnosti po tom, čo líder OĽaNO zverejnil komunikáciu predsedu SaS so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom. Sulík priznal, že si s Haščákom písal, no považuje komunikáciu, ktorú Matovič zverejnil, za zmanipulovanú.

Slosiarik uviedol, že liberáli zo SaS mali potenciál stúpať, no v najnovšom prieskume sa tento trend pozastavil, čo môže sčasti súvisieť aj s kauzou Sulík – Haščák.

„Ak by nebolo tejto kauzy, SaS by zrejme stúpla nad šesť percent,“ uviedol Slosiarik. „Bol tam vidieť istý sek v nedeľu a pondelok a SaS skončila tesne pod šiestimi percentami, čo je stále lepší výsledok ako pred desiatimi dňami. Otázka je, ako to ďalej voliči vyhodnotia.“

Prieskum Focusu Krátko pred voľbami vedie Smer pred PS. OĽaNO vzrástlo, Sme rodina sa prepadla

Juraj Brezáni Adam Takáč

Matovičovmu hnutiu pomohlo okrem konfliktu s Kaliňákom aj vymedzenie sa voči Sulíkovi, povedal pre Postoj šéf Focusu Martin Slosiarik.

Môže dôjsť k posunom

Podľa šéfa Focusu stúpa ochota ľudí ísť k voľbám. „To je pre mňa odpoveď na mierny pokles Smeru, Hlasu a Republiky. Nemyslím, že sa to niekde presunulo, ale tým, že je viac ľudí ochotných voliť a podporiť stredopravé strany, tak sa týmto stranám mierne zvýšili percentá.“

Slosiarik si myslí, že OĽaNO čiastočne čerpá aj z tých ľudí, ktorí váhali, či vôbec pôjdu voliť. „Neboli možno voči OĽaNO negatívne naladení, zrejme potrebovali vidieť autentického Matoviča, ktorý sa tak nedávno prejavil.“

Strana Smer môže podľa neho ešte rásť na úkor Hlasu, SNS alebo Republiky. „Volič Smeru je vo všeobecnosti veľmi pevne rozhodnutý, že príde voliť Smer. Zároveň si treba uvedomiť, že je tu Hlas, ktorý je z tretiny tvorený bývalými voličmi Smeru, čiže tento volič nie je na sto percent v Smere, ale čiastočne aj v Hlase a Republike.“

Šéf Focusu pripomína, že aj v minulosti sme videli, že tesne pred voľbami môže prichádzať k istým posunom. Tie nastávajú v rámci určitého spektra. „Napríklad v roku 2016 strácala strana Sieť a získali SaS a OĽaNO. Voliči sa nepresunuli do nejakej inej časti politického spektra. Posuny teda očakávam v rámci takýchto blokov.“

Nafúknuté PS?

Slosiarik vníma časť respondentov, u ktorých môže prevážiť „záchranársky efekt“, čiže tzv. taktická voľba. Pre strany ako SaS či Demokrati pri klesajúcom počte nerozhodnutých voličov v podstate neexistuje iný rezervoár ako práve voličská základňa Progresívneho Slovenska.

Ak by PS vyhralo voľby, do istej miery na to podľa Slosiarika musí doplatiť niektorá z menších strán ako SaS či Demokrati.

„Zatiaľ je prekvapivé, že dokázali rásť napriek tomu, že PS mierne stúplo. Stále dokázali čerpať nových voličov, pochádzali najmä z tábora nerozhodnutých. Medzi nimi je vyššie zastúpenie stredopravých voličov. PS môže mať aj nižšie čísla, ale v takom prípade sa to prejaví buď na SaS, alebo Demokratoch. Nemyslím si, že sa to výraznejšie prejaví na KDH,“ povedal Slosiarik.

Spomenul tiež, že vo voľbách v roku 2020 až desať percent tých, ktorí volili KDH, pôvodne pravdepodobne zamýšľalo voliť inú stranu, ale volili KDH.  Nemalá časť z nich by pravdepodobne volila aj koalíciu PS/Spolu. „To bola taktická voľba, ktorá sa nevyplatila,“ povedal.

Aktuálne preferencie KDH vyzerajú tri dni do volieb lepšie ako pred voľbami v roku 2020. Podľa Slosiarika naďalej záleží pri výsledku KDH na volebnej účasti, ktorá podľa dát môže byť 63 až 67 percent.

„Ak by volebná účasť rástla, tak KDH začne ťahať za ten kratší koniec,“ uviedol.

Rozdiel oproti roku 2020 vidí v tom, že v minulých voľbách kresťanské spoločenstvá výraznejšie podporili OĽaNO pre Kresťanskú úniu, ktorá „vystupovala viac jednotne“.

Teraz to podľa Slosiarika vyzerá „výhodnejšie“ pre kresťanských demokratov. „KDH primárne stavilo na konfesijnú časť konzervativizmu. Viac ako na tú občiansku. Toho sú si vedomí, vyhraňujú sa viac v hodnotových otázkach voči PS, čo však znamená, že si obmedzujú svoj potenciál, a preto musia viac zabrať na konfesijnom poli,“ komentoval Slosiarik.

Komentár

Hype* okolo PS Ak progresívci zostavia vládu, pre voličov budú podobným sklamaním ako Matovič

Lukáš Krivošík

Progresívne Slovensko a jeho voliči sú zatiaľ vo fáze medových týždňov. Parlamentné a možno aj vládne pôsobenie ich vzťah preverí.

Konzervatívcov pribúda

Focus sa sebadeklaračnou otázkou, či sa respondent označuje za konzervatívca, stredového človeka alebo liberála, začal zaoberať od roku 2015. Predtým nebola v prieskumoch pravidelne prítomná. Aktuálne sa však zvyšuje počet ľudí, ktorí samých seba označujú za konzervatívcov.

„Sebadeklaratívne narastá počet konzervatívne zmýšľajúcich ľudí. Zatiaľ čo v roku 2015 to bolo približne 25 percent, tak dnes je to na úrovni 35 percent. Úbytok nie je na úkor stredového, ale liberálneho voliča.“

Slosiarik povedal, že podľa dát vyplýva, že konzervativizmus je prirodzenejší pre ľudí so zrelším vekom. „Trochu je to posunuté k nižšiemu vzdelaniu, ale neprevažuje nižšie vzdelanie, čo je však dané tou vekovou štruktúrou.“

Štyri dni do volieb Predvolebné muky mestských konzervatívcov

Martin Hanus Jozef Majchrák

Šesť voličov hovorí o svojom sklamaní z posledných rokov, o dileme, koho voliť, aj o vojne na Ukrajine.

Konzervativizmus sa podľa dát prejavuje vo viacerých sférach. Asi pre 40 percent konzervatívcov sú podľa Slosiarika kľúčové politiky týkajúce sa rodín, stability a spoločenského poriadku. Okolo 30 percent z konzervatívnych respondentov tvrdí, že sú podstatné sociálne hodnoty v zmysle silného sociálneho štátu a sociálnej spravodlivosti, a pre takmer 25 percent konzervatívcov sú kľúčové národné a vlastenecké hodnoty.

„Aj politické strany sa v tomto výrazne odlišujú. Zatiaľ čo kresťanskí demokrati sa identifikujú s politikou, ktorá má v strede práve konzervatívne hodnoty rodiny či spoločenského poriadku, tak pri Republike a SNS, ktorých voliči sa často sebadeklarujú ako konzervatívci, tak tam je najsilnejší národný princíp politiky. A nie je prekvapenie, že medzi ľuďmi, ktorí o sebe hovoria ako o konzervatívcoch, je najsilnejší Smer. Oni majú veľmi silný sociálny princíp, čiže dôraz na silný sociálny štát redistribuujúci zdroje,“ tvrdí na základe dát Slosiarik.

Dodal, že medzi konzervatívcami všeobecne je o čosi menšia časť tých, ktorí sú prozápadne orientovaní, ale v tom sú práve odlišnosti potom na úrovni jednotlivých strán, ktorých voliči sa hlásia ku konzervatívnej časti politického spektra.