Preferencie po hlasovaní CDU s AfD CDU po tom, čo vraj ot­­vo­rila „brány do pekla“, stagnuje alebo padá

Myslia si to puristickí prívrženci „požiarneho mú­­ru“ proti na­­­­­cionalistickej AfD, podľa ktorých nemá byť vy­­lúčená iba každá forma spoločného vládnutia s AfD, ale aj vedomé pri­jatie hlasov AfD v parlamentnom hlasovaní.

Toto tabu prelomil predseda CDU Fried­rich Merz, ktorý ho sám po rozpade semaforovej koalí­cie v novembri dob­rovoľne zaviedol.

Na straníckej konferencii CDU ubezpečoval, že hlasovanie spolu s AfD „bolo minulý týž­deň vý­nimkou“ a že „sa takáto situácia podľa ľudského úsudku už nebude opa­­kovať“.

Merz vo svojom frenetickým potleskom prijímanom pre­ja­ve zároveň prisľúbil: „Môžem voličky a voličov v Nemecku veľmi jasne a jed­noz­načne uistiť o jednej veci: so stranou, ktorá si ho­vorí Alternatíva pre Nemecko, spolupracovať nebudeme. Ani pred­tým, ani potom, nikdy.“

„Požiarny múr“ tak opäť stojí, ale kandidát na kancelára ses­ters­kých kresťanskodemokratických strán CDU a CSU, ktorý viedol do­vte­dy nudnú a rozpačitú kampaň, vyvolal celonárodné rozrušenie.

Rolf Mützenich, pred­seda frakcie odchádzajúceho sociálnodemokra­tic­­­kého kancelára Olafa Scholza, vyčítal Merzovi, že „poškodil, ak nie prestrihol pupočnú šnúru demokracie“, otvoril „bránu do pek­la“ a že tento „pád z milosti vás bude sprevádzať navždy“.

Merzov krok vyvolal aj masové demonštrácie vo všetkých významných nemeckých mes­tách, ale aj nadšené ovácie svojej CDU či ďalšiu štipľavú pochvalu od svojho rivala z bavorskej CSU Markusa Södera, ktorý ocenil rýchlosť Merzovho „presunu zo spacieho vozňa na horskú drá­hu“.

Musí sa to ešte utriasť

Keďže do predčasných parlamentných volieb zostáva už len dva a pol týždňa, natíska sa otázka, do akej miery zmenil husársky kúsok lídra s najklasickejším nemeckým menom „Fritz“ alebo „Fritze“ nálady voličov.

O tých je známe, že väčšinou podporujú výrazné sprísnenie azy­lo­vej a migračnej politiky: podľa DeutschlandTrendu verejno­práv­nej televízie ARD si 68 percent Nemcov myslí, že Nemecko má prijať menej ute­čencov ako doteraz. A 57 percent súhlasí aj s asi naj­ra­di­kál­nejším Merzovým návrhom – vracať fakticky všetkých cudzincov bez plat­ných vstup­ných do­kladov na hraniciach, aj keď chcú v Nemecku po­žiadať o azyl.

Skutočnosť, že CDU/CSU v stredu v Bundestagu predstavila návrhy, pre ktoré môže získať väčšinu len s hlasmi AfD, roz­­deľuje respondentov na dva úplne rovnaké tábory: 47 percent re­s­­pondentov si myslí, že je to dobré, vrátane väčšiny priaz­niv­­­cov CDU/CSU (66 percent), pravicoliberálnej FDP (76 percent), sa­­motnej AfD (93 percent) a ľavicovokonzervatívneho BSW (60 percent). Celkovo to odmieta 48 percent opýtaných.

Zisťovať vplyv vyhrotených parlamentných debát posledného ja­nuá­rového týždňa na voľby nie je ľahké. Asi sa to musí ešte ut­riasť. Nemá ešte každý jasno v tom, čo sa vôbec stalo.

S platnou migračnou legislatívou Spolkovej republiky sa na­prí­k­lad nestalo nič: hlasovania zo stredy a z piatka paradoxne dopadli tak, že najradikálnejšie návrhy z Merzovho „päťbodového plánu“ (ako nevpustenie žiadateľov o azyl do krajiny) získali takmer naj­tes­­nejšiu možnú väčšinu v Bun­des­­tagu – 348 poslancov bolo za, 344 pro­ti.

Išlo však iba o takzvané Entschließungsanträge, „návrhy uz­­nesenia“, ktoré nemajú právnu silu, majú iba deklaratívny cha­rak­ter.

Dvanásť Merkelovej apoštolov

V piatok sa potom hlasovalo o reálnom, kresťanskými demokratmi už dávnejšie pripravenom návrhu zákona s poetickým názvom Zu­strom­begrenzungsgesetz, „zákon o obmedzení prílevu“.

Ide v ňom o menej rozsiahle, ale potenciálne účinné opatrenia: nemecký federalizmus napríklad ustanovuje, že spolková polícia nemá prá­vo­­moc zatknúť migranta, ktorý podľa súdneho rozhodnutia musí opu­stiť krajinu. Tú právomoc má iba krajinská polícia, no vďaka Zustrom­be­grenzungsgesetz by sa to malo zmeniť.

Bundestag však tento zákon, ktorý by už v blízkej budúcnosti na­dobudol platnosť, s relatívne tesnou väčšinou odmietol: 338 poslancov hlasovalo za, 349 proti. Zákon neprešiel napriek to­mu, že na rozdiel od stredy hlasovali za dokonca aj siedmi z desiatich po­slancov novej strany ľavicovej populistky Sahry Wagen­knecht­ovej BSW.

Dalo sa to vysvetliť tým, že v piatok až štvrtina poslancov FDP, v poslednom čase už protimigračnej strany, sa nedostavila alebo ne­hla­sovala za.

Keby FDP hlasovala ako v stredu, spolkoví policajti by čoskoro už mohli zatknúť hľadaných ilegálnych migrantov na železničných staniciach a už by nemuseli dúfať v blízkosť krajinského po­li­caj­ta.  

No aj z radov CDU chýbalo pri tomto hlasovaní dvanásť poslancov. Je to malá menšina, CDU a CSU disponujú v aktuálnom zložení Spolkového snemu 196 man­dá­t­­mi. 

Ale stalo sa medzitým to, že Merzova predchodkyňa vo vedení CDU, štvornásobná exkancelárka Angela Merkelová, verejne pokarhala svojho starého vnútrostraníckeho od­­porcu Merza za spoločné hlasovanie s AfD. Takže mô­­žeme smelo špekulovať, že pravdepodobne išlo o dvanásť po­sled­ných Merkelovej apoš­tolov, ktorí zostávajú verní jej osudnej Re­­fugees Welcome po­litike.

Aj s hlasmi týchto dvanástich by zákon pre­šiel.

Bezútešná kritika má niečo do seba

Denník Frankfurter Allgemeine, ktorý v roku 2015 zväčša pod­po­roval otvorené náručie Merkelovej predposlednej vlády, dnes už via­cerými komentármi povzbudzuje notorického fluktuanta Merza, aby vydržal vo svojej tvrdej migračnej línii. Ale zverejnil aj kri­tic­­ký ko­men­­tár kolínskeho profesora pre verejné právo a fi­lo­zofiu štátu Christopha Schönbergera.

Ten konštatuje, že Merz sa v piatok premenil z „budúceho kan­ce­lá­ra väčšiny na skutočného kancelára menšiny“. Označuje Merza za „zimného kancelára“ Nemecka a pokračuje: „Merzovi sa počas týž­d­ňa jeho menšinového kancelárstva podarilo preukázať, že mu chý­ba schopnosť vyvažovať politické sily v komplikovaných par­la­ment­­­ných konšteláciách. To by bol ten najdôležitejší talent, a to nie­­­len v prvý deň jeho kancelárstva, ale aj s ohľadom na to, či sa mu po voľbách podarí vytvoriť väčšinovú koalíciu alebo či bude mať as­­poň možnosť pokúsiť sa o skutočnú menšinovú vládu. Kandidát sľu­buje krajine, že pod jeho vedením opäť získa vládnu stabilitu. Jeho krátke zimné kancelárovanie túto nádej neoprávňuje.“

Bezútešná kritika má niečo do seba: keby Merz sporným hlasovaním spo­lu s antisystémovou AfD aspoň získal zásadnú zmenu migračnej po­litiky, možno by presvedčil niektorých voličov, že pravicový volič, ktorého trápia následky nekontrolovaného prílevu mi­grantov, už nemusí voliť AfD.

Ale tento skúsený politik, kto­ré­mu chýba skúsenosť z vládnutia, v piatok ukázal, že do­siah­nuteľnú väčšinu nedokázal do­siah­nuť, ba že vo svo­jej frakcii nedostal pod svoju kontrolu ani všetkých starých „merkeliánov“.

Vieme minimálne o dvoch prieskumoch verejnej mienky, ktoré boli vy­konané po „historických dňoch“ 29. a 31. januára 2025.

Prvý prieskum uskutočnila agentúra Insa pre najčítanejší bul­vár­­­ny denník Bild od piatka do pondelka. CDU/CSU v ňom zostala na nezmenenej úrovni 30 percent. AfD, druhá najsilnejšia sila, zo­s­táva na znepokojujúco vysokej úrov­ni 22 percent.  

Obrancovia požiarneho múru, SPD a Zelení, si v porovnaní s predchádzajúcim týždňom mierne polepšili o 0,5 percentuálneho bodu na 16, resp. 13 percent. FDP zostáva na úrovni 4,5 percenta, a preto by jej tesne ušiel opätovný vstup do Bundestagu. Naopak, do parlamentu by sa prekvapivo dostala už odpísaná postkomunistická strana Ľavica (5 percent/+0,5) a s odretými ušami aj Wagenknechtovej BSW (5,5 percenta/−0,5).

Pád charizmatickej hviezdy Wagenknechtovej sa začal po vstupe jej strany do dvoch krajinských vlád na východe Nemecka, no naj­zre­teľ­ne­jšie po znovuzvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA.

Hlav­nou témou bývalej komunistky Wagenknechtovej je totiž „mier“, resp. odpor proti vyzbrojovaniu Ukrajiny. Antizelená ľa­vi­čiarka vykrikuje na námestiach: „Každý, kto začne vojnu, je zlo­­­či­nec. Ale každý, kto po­siela zbrane do vojny, ktorá by sa moh­la skon­čiť, je tiež zlo­činec.“

Stále je predstaviteľné, že Merz vyhrá

Prieskumníci verejnej mienky už pred nie­koľkými týždňami analyzovali, že Trump, ktorý živí ná­dej na ukončenie ukrajinskej vojny, tým Wagenknechtovej nechtiac po­ka­zil kampaň.     

Tento týždeň bol zverejnený aj ďalší prieskum. Dáta zbierala agentúra Forsa pre projekt „Trendbarometer“ súkromných televízií RTL a ntv.

V tomto najnovšom prieskume už nemôže byť reč o stag­­ná­cii voličských nálad: CDU klesla z 31 percent pred dvoma týž­­d­­ňami na 28 percent. Pra­vi­co­vopopulistická AfD z toho priamo ne­profituje a stagnuje na úrov­ni 20 percent. Naopak, Zelení a ich „kandidát na kancelára“ Ro­bert Habeck majú dôvod na oslavu.

Kým promigrační Zelení sa v novembri dostali preferenčne len na 10 percent možných hlasov, te­raz môžu získať až 15 percent. V po­rovnaní s predchádzajúcim týždňom si Zelení polepšili o jeden percentuálny bod, za­tiaľ čo SPD a jej kandidát na kancelára Olaf Scholz sú na 16 per­centách. 

Ďalšie prekvapenia poskytuje pohľad na priečky okolo päť­per­cent­nej hranice zvoliteľnosti: FDP, ktorej ministra financií Christiana Lindnera Scholz vyhodil z vlády, ako aj Wagenknechtovej BSW sa musia obávať o svoj vstup do Spolkového snemu – získali v prieskume len štyri per­cen­­tá. A aj v tomto prieskume prekvapuje zmŕtvychvstanie roz­­­hádanej promigračnej Ľavice: je to prvýkrát od leta 2023, čo dosiahla päť per­cent.

Zdá sa teda, že ľady sa dali do pohybu, ale je to zatiaľ iba jedna momentka. Stále je predstaviteľné, že Merz vyhrá voľby s od­stu­pom, ako aj to, že utrpí porážku, po ktorej mu mandáty nebudú stačiť na zloženie dvojkoalície, buď s SPD, alebo so Ze­le­ný­mi.

Z parlamentnej bitky o „požiarny múr“ sa dá pri všetkej opatrnosti za­tiaľ usúdiť toto: potenciálne profitovali strany s úplne je­d­no­­znač­­ným pos­to­jom v migračnej otázke: multikulturalistickí Ze­­le­ní a Ľavica na jednej strane a ná­rodniarska až xenofóbna AfD na strane dru­hej.

Tri strany, ktoré v historických hlasovaniach posledného týždňa ne­­­prejavili jednotu a či­ta­teľ­né sprá­vanie – CDU, FDP a BSW –, to majú v tejto chvíli o niečo ťažšie.