Predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konajú o pár dní, sprevádza značne iná atmosféra ako naposledy: začiatkom roka 2020 bolo už všeobecné očakávanie, že Smer utrpí po 15 rokoch volebných triumfov veľkú porážku, bolo len otázkou, aká garnitúra ho vystrieda. Volebný výsledok priniesol istú nádej na zmenu, v konzervatívnom tábore bola spojená aj s tým, že v novom parlamente aj vláde zasadlo nebývalo veľa kresťanov.

Lenže potom nasledovala séria trpkých sklamaní: vládnu zostavu zloženú z konzervatívcov aj liberálov najskôr rozožierali spory okolo pandémie, nestačila výmena premiéra a po spore okolo rodinného balíčka stratila vláda väčšinu, až na konci minulého roka celkom stroskotala. Okrem pandémie zasiahla do vládnutia koalície OĽaNO-Sme rodina-SaS-Za ľudí ďalšia epochálna udalosť. S vojnou na Ukrajine prišiel aj prílev vojnových utečencov, mohutný nárast cien a prepad reálnych miezd.

Otrasy zvnútra aj zvonka sa premietli aj do slovenskej politiky: Smer Roberta Fica má veľkú šancu vyhrať voľby, v slušný výsledok dúfa aj bývalý premiér za Smer Peter Pellegrini a ich jediným vyzývateľom je Progresívne Slovensko, ktoré v hodnotovej oblasti predstavilo až extrémny program. Lídri zmeny z roka 2020 sa nemusia dostať do parlamentu, o návrat doň zas bojuje KDH.

Čo tieto otrasy spravili s prostredím mestských konzervatívcov, ktoré už v roku 2020 vnímalo vlastných politických predstaviteľov veľmi kriticky?  

Na slovenskú politiku aj na to, čo tieto roky pandémie a vojny znamenali, sme sa pýtali šiestich ľudí, ktorých sme vybrali podľa špecifických kritérií. Neodrážajú priemernú vzorku populácie, ale istý typ konzervatívneho voliča: ide o praktizujúcich kresťanov, ktorí žijú a pracujú v Bratislave (v hlavnom meste sa narodili len dvaja z nich), sú vysokoškolsky vzdelaní, dvadsiatnici až štyridsiatnici, slobodní aj zosobášení, všetkých spája záujem o politiku.

S týmito respondentmi sme sa už raz stretli, a to necelé tri týždne pred poslednými voľbami: v tom čase sme rozoberali aktuálnu politickú situáciu, stav konzervatívnej politiky a osobu Igora Matoviča, ale aj prízrak vtedy silnejúceho Kotlebu či fenomén kňaza Mariána Kuffu.

Keď sme sa vtedy s nimi rozprávali v našej redakcii, len dvaja si boli istí, koho budú voliť: Richard (46 rokov, pracuje v oblasti IT, rodený Bratislavčan) sa chystal voliť kvôli ľuďom z Kresťanskej únie kandidátku OĽaNO, Filip (41 rokov, majiteľ softvérovej firmy, pôvodom zo Žiliny) hovoril o veľkej pravdepodobnosti, že bude voliť KDH, hoci mu na to hnutie dáva len málo dôvodov. Aj ostatní respondenti, ktorí ešte nevedeli, komu dajú hlas, súhlasili, že konzervatívna politika je v dlhodobom marazme – Zuzana (37 rokov, dizajnérka a odborná asistentka na VŠ, rodená Bratislavčanka), Jana (44 rokov, projektový manažment, pôvodom od Košíc), Juraj (28 rokov, programátor, pôvodom z okresu Vranov nad Topľou), Marek (35 rokov, manažér, pôvodom od Trnavy).

 

Prezidentka, Vallo aj pápež František Prečo niektorí mladí kresťania volia Progresívne Slovensko

Christian Heitmann

Čím láka slovenských veriacich strana, ktorá sa nachádza na opačnom konci ideologického spektra?

Nie všetci, ale viacerí z tejto skupiny sa začiatkom roka 2020 zhodovali, že Slovensko stojí pred najdôležitejšími voľbami od pádu Vladimíra Mečiara. Súčasne vyjadrovali obavy, že namiesto zmeny príde chaos, a niektorí boli presvedčení, že nás čaká prechodné obdobie, po ktorom prídu predčasné voľby. Nielen táto predtucha sa potvrdila.

Ako sa na uplynulé roky pozerajú dnes? Tentoraz sa nám aj pre pracovné povinnosti niektorých respondentov nepodarilo stretnúť osobne, preto sme komunikovali písomne tak, aby navzájom videli svoje odpovede.

Pandémia: primerané verzus ohavné opatrenia

Naša šestica sa sporí už v otázke, či pandemická politika vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, teda lockdowny, testovanie alebo tlak na očkovanie, boli správne – Zuzane sa zdali tieto opatrenia primerané, nevidí zmysel, aby sa spätne spochybňovali čiastkové veci. Skôr bolo podľa nej potrebné, aby všetci plnili opatrenia tak, ako ich nastavila vláda s konzíliom odborníkov.

Aj podľa Filipa bola prijatá politika v princípe rozumná, podľa neho to bol skôr sám Igor Matovič, ktorý ich sabotoval akciami ako Sputnik.

Juraj s Markom kritizujú, že niektoré nariadenia boli neprimerané, Marek za dôkaz veľmi prehnanej reakcie považuje zatvorenie kostolov, ktorého dĺžka bola unikátna v rámci Európy. Juraj, ktorý súhlasil s tlakom na očkovanie, zdôrazňuje, že účelovosť a konšpirácie opozičného Smeru či Republiky podkopávali boj s vírusom.

Jana si myslí, že naša vláda skúšala to isté, čo robili aj iné štáty, hlavná chyba spočívala v tom, že sa opatrenia neprijímali konzistentne, zle sa komunikovali, a preto rástla nedôvera.

Richard si myslí pravý opak než väčšina respondentov: opatrenia boli podľa neho katastrofou, len obmedzovali ľudské práva, no ničomu nezabránili z epidemiologického hľadiska. „Len nezmyselne buzerovali ľudí a tie povinné špárania v nose skôr napomohli šírenie vírusu. A to nútenie ľudí pod hrozbou výpovede do vakcín, ktoré iba ničia ľuďom zdravie, bolo jednoducho nemravné a ohavné.“

Vinník vojny: Rusko alebo Západ?

Jednotný názor našej skupiny nebol ani v tom, či hlavnú alebo výlučnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine má Rusko alebo je väčším vinníkom Západ s Ukrajinou.

Jana, Zuzana, Filip a Juraj odpovedali v zhode, že jasná vina je na strane Ruska. Jana: „Rusi sú majstri v manipulácii a propagande, vymyslieť špeciálnu vojenskú operáciu a denacifikáciu pre vstup vojsk a boj na cudzom území. Kto neverí, že Rusko je agresorom, je slepý, nešťastný a pomýlený.“

Aj Marek si myslí, že hlavnú zodpovednosť majú Rusi, ale relevantná je pre neho aj otázka, či Ukrajina a Západ „dostatočne vyhodnocovali eskaláciu situácie na Ukrajine a riešili problémy, aby predišli vojne. Ale hlavnú zodpovednosť nesie Rusko“.

Najobšírnejšie odpovedal Richard, z jeho odpovede je zrejmé, že dianie okolo vojny podrobne sleduje a má dosah aj na ďalšie jeho názory vrátane toho, komu dá v sobotu hlas.

Podľa Richarda majú vojnu na svedomí jednoznačne americkí jastrabi, ktorí chceli „dlhodobo oslabiť Rusko a zbaviť ho veľmocenského postavenia a najmä vplyvu na Blízkom východe, kde Rusko svojím vplyvom v Sýrii prekazilo americké plány a de facto eliminovalo vplyv USA na Blízky východ. Ruská základňa a čiernomorská flotila na Kryme v Sevastopole je totiž kľúčová pre uplatňovanie moci a vplyvu Ruska na Stredomorie a Blízky východ“.

Podľa neho bola šanca na mier koncom roka 2021, keď Rusko predložilo Západu požiadavky na bezpečnostné záruky, „mali tam aj body, od ktorých mohli Rusi v rámci rokovaní upustiť. Západ sa však tým vo svojej hegemonistickej arogancii odmietol zaoberať, a tak sa Rusko rozhodlo, že ak chce zachovať svoj vplyv, musí získať pevninský most na Krym, zničiť armádu na Donbase a donútiť Ukrajinu k rokovaniam a ústupkom“. Richard preto viní západnú aroganciu a ukrajinskú tvrdohlavosť zo „zbytočných obrovských ľudských strát“. 

Richard je preto aj proti západnej vojenskej pomoci Ukrajincom, želá si čo najrýchlejší mier, aby európska ekonomika mohla ďalej dovážať ruský plyn a nerastné suroviny.

Aj Marek tvrdí, že z hodnotového a morálneho hľadiska je proti posielaniu zbraní. „Preferujem humanitárnu a diplomatickú pomoc. Myslím si, že vojensky ukončiť túto vojnu bude trvať niekoľko rokov.“  

Jana podľa vlastných slov nad otázkou zbraní často rozmýšľa: „Ak NATO a EÚ Ukrajine pomáha, je to rovnako aj našou povinnosťou.“ Ale súčasne dodáva: „Osobne som skôr za humanitárnu, materiálnu pomoc civilistom ako pomoc so zbrojením.“

Jednoznačne za vojenskú pomoc Ukrajine sú Filip aj Juraj, podľa oboch je správnou politikou, ak Západ aj Slovensko dodali Ukrajincom zbrane na obranu. Zuzana je v hodnotení opatrnejšia: „Samozrejme, neteší ma, že dodávame zbrane, ktoré ničia ľudské životy. Rusko je agresor, Ukrajina sa bráni. Obávam sa však, že táto vojna sa inak ako vojensky vyhrať nedá.“

Koho volia po troch rokoch

Len dvaja z našich respondentov boli minulý týždeň pevne rozhodnutí, že svoju voľbu z roku 2020 zopakujú.

Jana sa vtedy rozhodovala medzi stranou Za ľudí a KDH a nakoniec svoj hlas dala kresťanským demokratom. Tých chce podporiť aj v sobotu. Tvrdí, že síce dlho váhala, ale už sa v rozhodnutí ustálila a dá hnutiu hlas, hoci jeho predseda Milan Majerský ju príliš neoslovuje. „Poznám niekoľkých ľudí na kandidátke, ktorí kresťanské hodnoty v každodennom živote žijú, a budem ich krúžkovať.“

K jej dlhému váhaniu prispievalo aj to, že sa KDH nedokázalo dohodnúť s KÚ a odmietlo aj expremiéra Eduarda Hegera. KDH by podľa nej malo väčšiu šancu na úspech, keby bolo uvažovalo o širšej spolupráci.

Jana sa dnes obáva, či KDH vo vláde alebo aj v opozícii – ak sa do parlamentu dostane – dokáže skĺbiť obhajobu kresťanských hodnôt s nutnosťou politických kompromisov. 

Jednoznačnejšie bolo rozhodovanie v prípade Juraja, ktorý rovnako ako naposledy podporí KDH. Napriek istým výhradám typu nemotornosť niektorých politikov KDH je to pre neho jediná slušná konzervatívna strana v ponuke, ktorá môže byť protiváhou progresívcov.

Ďalší dvaja respondenti v minulých voľbách takisto po dlhom váhaní volili KDH. Dnes to opäť zvažujú, v oboch prípadoch má Majerského strana rôzne vysoké šance.

Zuzana sa rozhoduje medzi KDH a Demokratmi, pričom šance sú v jej prípade 20 k 80 v prospech Hegerovej strany. Na strane, ktorá sa v sobotu bude spoliehať práve na váhavých voličov, jej imponuje odbornosť a ochota spolupracovať. „Cením si ich odhodlanie vytrvať a prinášať zmierenie. Rozumela som aj ich zmierlivosti dovnútra OĽaNO v záujme udržania vlády,“ vysvetľuje Zuzana.

Jediný dôvod, prečo voľbu Demokratov ešte zvažuje, je riziko prepadnutia hlasu. Aktuálne nízke preferencie tejto strany považuje za nefér vzhľadom na to, ako z jej pohľadu Hegerova vláda zvládala vojnu na Ukrajine, energetickú krízu aj infláciu.

Aj Filip sa ešte rozhoduje medzi KDH a Demokratmi, ale v jeho prípade je pomer opačný ako u Zuzany, a to 90 k 10 v prospech KDH.

Svoj postoj vysvetľuje takto: „Hodnotovo som stále kresťanský konzervatívec, ale v prípade registrovaných partnerstiev som za ich schválenie a v prípade potratov nevidím šancu na zmenu status quo, čiže uspokojím sa s ním. Za dôležité považujem odbornosť v kľúčových otázkach ako školstvo, zdravotníctvo, ekonomika, informatizácia. Preto som chvíľu zvažoval aj PS, ale po tom, ako zverejnili celý program, sú pre mňa nevoliteľní. Aj preto, že chcú negatívne meniť status quo v otázke potratov.“

Ako dodáva, zostalo mu teda KDH. Demokratov však stále vníma ako možný záložný variant, ak by KDH ešte do volieb urobilo nejaký „veľký prúser“. Pričom dodáva, že „kauza pliaga“ jeho dôveru ku kresťanským demokratom nalomila.

Rozhodnutý nie je ani Marek, ktorý v predchádzajúcich voľbách nebol voliť. Jeho dilema je však iná ako v prípade Filipa a Zuzany. Váha medzi KDH a Hlasom. Na obidvoch stranách ho oslovuje, že sú stabilné, majú vybudované regionálne štruktúry a ich lídri sú schopní normálnej komunikácie.

Najväčší politický posun spomedzi našich respondentov urobil od posledných volieb jednoznačne Richard. Pred tromi rokmi krúžkoval kandidátov KÚ na volebnej kandidátke OĽaNO, v týchto voľbách však bude voliť Smer.

„Je to voľba anti-PS, antichaos, antiuplatňovanie práva spôsobom účel svätí prostriedky a antizapájanie sa do vojny na Ukrajine,“ vysvetľuje Richard svoje pohnútky.

Ako dodáva, v koalícii na čele s OĽaNO sa úplne sklamal. Znamenala chaos a rozvrat, pričom tvrdí, že počas jej fungovania sa „prehajdákalo oveľa viac, ako sa za Smeru nakradlo“.

Väčšie zlo: Smer alebo PS? 

Pokiaľ ide o vzťah k Progresívnemu Slovensku a Smeru, medzi našimi respondentmi možno identifikovať niekoľko typov postojov.

Pragmatický prístup má napríklad Jana, ktorá si dokáže predstaviť aj vládnutie konzervatívcov so Smerom a považuje to za lepšiu voľbu ako vznik vlády Smeru s Hlasom či s Republikou. Pretože takto by mal Fico vo vláde aspoň niekoho, kto by ho korigoval. Ako hovorí, politika nie je o kamarátstve, ale o kompromisoch.

Pred voľbami v regiónoch Máme iné problémy ako politici v Bratislave. Sme príliš ďaleko, aby to pochopili

Kolektív autorov

V konzervatívnych regiónoch na Orave, Spiši, v Šariši a na Zemplíne sme sa boli pozrieť, aké tam vládnu predvolebné nálady.

Za lepšiu možnosť ako vládnutie s Ficom by však Jana považovala vládnutie konzervatívcov s progresívcami. Aj napriek tomu, že program tejto strany považuje za veľmi ľavicový. Obavu má aj z toho, že PS podobne ako OĽaNO nemá skúsenosť s riadením štátu. „ Ale dúfam, že Smer nevyhrá voľby a vládu bude zostavovať niekto iný. Podľa preferencií to bude možno práve PS. Nebude to asi jednoduché, ale bolo by oveľa horšie nechať vládnuť Fica len preto, že PS je na opačnej strane v niektorých hodnotových otázkach. A dúfam, že to pochopia aj v PS,“ uzatvára Jana.

Potom je tu trojica respondentov (Zuzana, Filip a Juraj), ktorí spoločné vládnutie so Smerom jednoznačne odmietajú.

Ak sa aj konzervatívci dostanú do parlamentu, budú podľa Zuzany slabí a v spoločnej vláde by popri dominantnom Ficovi nemali žiadnu šancu. Fico pre ňu predstavuje ohrozenie samotnej demokracie. „Desí ma nenávisť, pohŕdanie a odpor, ktoré sršia z jeho očí a slov,“ tvrdí Zuzana.

Ficovo víťazstvo vo voľbách a následné vládnutie by za existenčné ohrozenie demokracie považoval aj Filip.

Juraj to až tak dramaticky nevidí, a hoci by jednoznačne preferoval spoločné vládnutie konzervatívcov s progresívcami, podľa neho by bola nevyhnutná celkom jasná dohoda na statuse quo v kultúrno-etických otázkach.

Zuzana považuje program PS za „prestrelený“, ale neobáva sa ho a ani ho nevidí ako prekážku spoločného vládnutia PS s konzervatívnejšími politikmi. „Program prestrelili, neberiem ho vážne. Zaregistrovala som, že Šimečka o jednotlivých bodoch tohto programu ani nebol informovaný, respektíve nepoznal podrobnosti. Myslím si, že je to agenda zopár ľudí na ich kandidátke,“ hovorí Zuzana.

Za nereálny považuje program PS aj Filip. „Kľúčové veci, napríklad registrované partnerstvá, nemajú šancu presadiť, lebo nebude s kým. A keď si postavia hlavu a nevznikne pre tieto veci vláda, tak budú paradoxne fundamentalistickejší ako Záborskej KÚ, ktorá podporu vládnej koalície nepodmieňovala svojimi návrhmi v otázke potratov.“

Diametrálne odlišný názor na stratégiu konzervatívcov má Richard. Podľa neho by konzervatívci po voľbách mali jednoznačne spolupracovať so Smerom a nikdy by nemali ísť do vlády s Progresívnym Slovenskom. Fico podľa neho žiadnu hrozbu nepredstavuje. „Už niekoľkokrát bol premiérom a stále tu máme demokraciu,“ argumentuje Richard.

Naopak, ak sa po voľbách presadí PS, bude to podľa neho znamenať rozvrat Slovenska. „Wokizmus vyhrá na celej čiare a môžeme sa začať báť o to, či sa naše deti dožijú dospelosti bez vymývania mozgov a morálneho rozkladu,“ obáva sa Richard.

K spolupráci konzervatívcov skôr so Smerom než s PS sa prikláňa aj Marek. Dôvodom je aj to, že z progresívcov má obavy a myslí si, že po voľbách by mohli byť ešte radikálnejší, ako sa javia zo svojich predvolebných deklarácií.

„O životných situáciách partnerov rovnakého pohlavia by sa mala viesť dôstojnejšia diskusia ako doteraz. Ďalšiu liberalizáciu interrupcií však určite nepodporujem, ale diskusia k tejto téme si zaslúži viac slušnosti a úcty, než sme zažívali posledné roky. Tranzícia pohlavia na základe sebaurčenia je pre mňa takisto neprijateľná,“ sumarizuje Marek svoj pohľad na hodnotový program Progresívneho Slovenska.

Keby si Marek musel vybrať premiéra z trojice Fico, Pellegrini a Šimečka, jeho favoritom by bol pomerne jednoznačne šéf Hlasu. V takejto dileme sa k Pellegrinimu klonia aj Jana s Jurajom. Pre Richarda je voľba jasná, len Robert Fico „je záruka, že PS bude mimo hry, nastane pokoj a stabilita“. Zuzana a Filip to vidia celkom inak, z tejto trojice by uprednostnili lídra PS. Ako tvrdí Filip: „Neželám si žiadneho z nich, ale najmenej mi prekáža Šimečka.“