Pracujúce mamy Viac ako polovica žien po materskej zmení zamestnanie

Kým v roku 2022 zmenu zamestnávateľa po materskej uviedlo 48 % žien, dnes je to 57 %, teda o 9 percentuálnych bodov viac. Tieto dáta priniesol aktuálny prieskum Občianskeho združenia Pracujúce mamy, ktoré realizovala agentúra IPSOS, zúčastnili sa na ňom ženy vo veku 18 až 53 rokov, ktoré v priebehu posledných 18 mesiacov nastúpili po rodičovskej dovolenke do práce.

„Máme tu priepastný rozdiel medzi dopytom a ponukou v oblasti flexibilných pracovných miest,“ tvrdí v rozhovore Patrícia Hirschnerová, zároveň však dodáva: „Nie sme obete systému ani celosvetového sprisahania proti deťom… Áno, materstvo nám veľmi výrazne ovplyvnilo naše kariérne smerovanie. Verím však, že deti nie sú v živote ambicióznych žien problém, ale unikátna skúsenosť, vďaka ktorej vieme prinášať hodnotu aj v pracovnom svete.“

O výsledkoch prieskumu sme hovorili s Patríciou Hirschnerovou, ktorá sa v občianskom združení Pracujúce mamy venuje problematike zladenia rodiny a práce. 

Robili ste prieskum o tom, ako sa mení kariéra slovenských žien po materskej, a prišli ste na to, že v posledných rokoch dochádza k zmenám v kariérach žien. Čo vám vyšlo zo zverejnených dát?

Že zmena je vlastne očakávaná a návrat je pre ženy do veľkej miery novým začiatkom. Hlavne pri skupine žien, ktoré boli pracovne neaktívne viac než tri a pol roka. To je väčšinou scenár reťazových materských, po ktorých je návrat do zabehnutých koľají skôr výnimka. Je to signál, ktorý každá zainteresovaná skupina môže interpretovať inak.

Ako to myslíte?

Ženám v tejto situácii to môže znížiť stres, respektíve nastaviť očakávania. Tlak na výkon je enormný, či už v materstve, alebo práci. A ak viem, že nie som sama, ktorá „sa nevie vrátiť“ do práce, do veľkej miery to dáva uistenie, že to nie je osobné zlyhanie. Samozrejme, dôležité je, čo s tým spravím.

V praxi sa stretávam s dvoma typmi reakcií. Častou je syndróm obete – „kapitalizmus ma trestá, lebo mám deti“ a podobne. Nesmierne ma však teší, že čoraz viac žien si uvedomuje aj to, čo sa na materskej naučili, a berie to ako príležitosť začať nanovo a vyskladať si to podľa toho, čo je pre nich potrebné.

Samozrejme, keď takýmto procesom ženy sprevádzame, je to mentálne náročné cvičenie a potrebujú ho robiť dostatočne vopred. Ak to začnú riešiť mesiac pred koncom materskej, veľa možností im neostáva.

Tieto dáta ste zbierali aj pred dvoma rokmi. Aký posun nastal od roku 2022, keď ste naposledy robili prieskum?

Opäť sme zisťovali, koľko žien sa reálne vráti k pôvodnému zamestnávateľovi a koľko odíde. Už v roku 2022 sa nevrátilo 48 % žien. Dnes je to 57 % žien. Takýto nárast o 9 percentuálnych bodov je dosť signifikantný.

Čo znamená tento trend? Prečo sa ženy nevracajú na svoje pôvodné pracovné miesta?

Máme tu priepastný rozdiel medzi dopytom a ponukou v oblasti flexibilných pracovných miest. A to hovoríme o flexibilite času a miesta výkonu práce, ale aj o skrátených úväzkoch.

Takmer 8 z 10 žien v prieskume uviedlo, že ich hlavným problémom pri nástupe do práce bol nedostatok flexibility. Nejde len o čas a miesto výkonu práce, ale aj formu úväzku, spomedzi skrátených úväzkov je najväčší záujem o 60- až 80-percentný úväzok.

Je to len chyba systému?

Ženy v momente návratu na trh práce symbolicky ťahajú za kratší koniec a majú tendenciu robiť dve chyby. Prvou je hlásiť sa na pozície, ktoré nekorešpondujú s ich schopnosťami – často ide o menej kvalifikovanú pozíciu, ktorá sľubuje väčšiu flexibilitu. Druhou je neudržateľnosť – v snahe získať, respektíve udržať si pozíciu, povedia áno aj na úlohy, ktorých splnenie je nad rámec ich opisu práce.

Tu by som však veľmi rada poznamenala, že Viktor Frankl síce nehľadal po materskej skrátený úväzok, ale ženám v tejto situácii ho často pripomínam. Práve kvôli spomínanému syndrómu obete. Nie sme obete systému ani celosvetového sprisahania proti deťom. Áno, materstvo nám veľmi výrazne ovplyvnilo naše kariérne smerovanie.

Robíme náročné voľby a často zažívame frustráciu. Verím však, že deti nie sú v živote ambicióznych žien problém, ale unikátna skúsenosť, vďaka ktorej vieme prinášať hodnotu aj v pracovnom svete.

Väčšina žien sa nevráti do pôvodnej práce a na rovnakú pozíciu. Čo by sa malo systémovo zmeniť, aby sa ženy mohli sebavedomo vrátiť na pôvodné miesta?

Úprimne, často dostávam otázky na systémové riešenia, ale najviac sa mi osvedčilo jasne si definovať, na čo mám ja ako jednotlivec vplyv a čo je len niečo, čo pozorujem z diaľky.

Systémovo by pomohli skutočne kvalitné a dostupné škôlky, o tom sa však hovorí všade. Na finančné stimuly privátneho sektora veľmi neverím. Samotní zamestnávatelia majú veľký vplyv na to, či a ako ostávajú s týmito zamestnankyňami v kontakte. Pretože tam je vidieť koreláciu medzi mierou kontaktu a návratovosťou.

Čo však pozorujem ako kľúčové, je to, ako sa k situácii postaví daná žena, respektíve jej najbližšia rodina. Ak nechce ísť v hľadaní práce úplne „od nuly“, potrebuje si uvedomiť, že tak ako sa zmenila za tie roky ona, zmenil sa aj trh práce a tým aj jej profesia. To je poctivý začiatok. A potom potrebuje nájsť odpovede na otázku: ako viem u daného zamestnávateľa robiť niečo, čo mu vytvára hodnotu?

Keď sa chcem po rokoch mimo odvetvia vrátiť do stavu zarábajúceho, potrebujem jasne komunikovať, čo ponúkam a čo potrebujem. Áno, je to náročný mentálny proces, ale ako ukazujú čísla z prieskumu, ženy v tom nie sú samy. A prax nám ukazuje, že takáto systematická práca na profesijnom sebavedomí má pozitívny vplyv aj na vzťahy s partnerom a deťmi.