Prieskum Focusu Krátko pred voľbami vedie Smer pred PS. OĽaNO vzrástlo, Sme rodina sa prepadla

Agentúra Focus pripravila pre televíziu Markíza posledný prieskum preferencií strán pred moratóriom. Štyri dni pred voľbami je na čele strana Smer s 18 percentami, druhé sa umiestnilo Progresívne Slovensko so 16,6 percenta. Nasleduje Hlas s 13,7 percenta, OĽaNO s 8,2 percenta, Republika so 7,7 percenta.

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH so 6,5 percenta, SNS so 6,4 percenta aj SaS s 5,8 percenta.

Prepadla sa Sme rodina, ktorá má 4,1 percenta, tesne za ňou sú Demokrati so 4 percentami. Aliancia by získala 3,5 percenta.

Agentúra zbierala dáta od piatka 22. septembra do utorka 26. septembra.

Slosiarik: Matovičovi pomohol konflikt s Kaliňákom

Najvýraznejší pohyb v preferenciách zaznamenalo OĽaNO, ktoré narástlo až o dva percentuálne body. V predchádzajúcom prieskume agentúry bolo ešte pod sedempercentnou hranicou, zaznamenalo 6,3. Posledným predvolebný prieskum Focusu nameral hnutiu Igora Matoviča 8,2 percenta.

Riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik pre denník Postoj povedal, že hnutiu OĽaNO okrem konfliktu pomohlo aj vymedzenie sa voči šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi. 

Prieskum iba čiastočne zachytil nálady v spoločnosti po tom, čo líder OĽaNO Igor Matovič zverejnil komunikáciu šéfa SaS so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom. Sulík priznal, že si s Haščákom písal, no považuje komunikáciu, ktorú Matovič zverejnil, za zmanipulovanú.

Slosiarik uviedol, že liberáli zo SaS mali potenciál stúpať, no v najnovšom prieskume sa tento trend pozastavil, čo môže sčasti súvisieť aj s kauzou Sulík – Haščák.

„Ak by nebolo tejto kauzy, SaS by zrejme stúpla na šesť percent,“ uviedol pre Postoj Slosiarik. „Bol tam vidieť istý sek v nedeľu a pondelok a SaS skončila tesne pod šiestimi percentami, čo je stále lepší výsledok ako pred desiatimi dňami. Otázka je, ako to ďalej voliči vyhodnotia.“

Podľa šéfa Focusu stúpa ochota ľudí ísť k voľbám. „To je pre mňa odpoveď na mierny pokles Smeru, Hlasu a Republiky. Nemyslím, že sa to niekde presunulo, ale tým, že je viac ľudí ochotných voliť a podporiť stredopravé strany, tak sa týmto stranám mierne zvýšili percentá.“

SaS či Demokrati by doplatili na prípadné víťazstvo PS

Ak by PS vyhralo, podľa Slosiarika to znamená, že do istej miery na to musí doplatiť niektorá z menších strán, ako SaS či Demokrati.

„Zatiaľ je prekvapivé, že dokázali rásť napriek tomu, že PS mierne stúplo. Stále dokázali čerpať nových voličov, pochádzali najmä z tábora nerozhodnutých. Medzi nimi je vyššie zastúpenie stredopravých voličov. Ich rezervoár sa však vyčerpáva, a ak sa majú udiať nejaké ďalšie zmeny, tak predpokladám, že sa to dotkne už ďalších menších strán.“

Slosiarik si myslí, že OĽaNO čiastočne čerpá aj z tých, ktorí váhali, či vôbec pôjdu voliť. „Neboli možno voči OĽaNO negatívne naladení, zrejme potrebovali vidieť autentického Matoviča, ktorý sa tak nedávno prejavil.“

Najväčší prepad preferencií sa udial v prípade Sme rodina, čím sa potvrdil trend poklesu hnutia Borisa Kollára. Sme rodina klesá už od mája.

Strana Demokrati naďalej živí nádej na vstup do parlamentu. Vo Focuse majú stúpajúci trend, teraz im chýba jeden percentuálny bod.

Vláda by sa pri tomto rozložení mandátov skladala ťažko a hrozil by volebný pat, ktorý by posilnil aj fakt, že koalícia OĽaNO, Kresťanská únia a Za ľudí by sa dostala do parlamentu. Smer, SNS a Hlas by potrebovali na väčšinu aj Republiku. Tú však Pellegrini odmieta.

PS, OĽaNO, KDH aj SaS by potrebovali na zloženie vlády stranu Hlas, s ktorou má však problém Igor Matovič.

Ostatní lídri strán zas nesúhlasia s podmienkou šéfa OĽaNO, ktorý chce za voľby vyplatiť ľuďom 500 eur.