* Hype [hajp] – z angličtiny: označenie pre nadmernú alebo prehnanú publicitu či propagáciu niekoho/niečoho; bombastická reklama; trik; reklamný trik; prehnané tvrdenie; klam; švindeľ...

Kto sleduje politiku už pár rokov, môže na vrchole prebiehajúcej kampane pred parlamentnými voľbami nadobudnúť dojem, že toto už raz zažil. To nadchýnanie sa mnohých voličov Progresívnym Slovenskom vo finiši kampane tu predsa už raz bolo. Presnejšie, niečo podobné tu bolo pred tromi rokmi. Ľudia sa takto spontánne (ku koncu kampane to už bolo celkom citeľné) nadchýnali pre OĽaNO neskoršieho premiéra Igora Matoviča.

Spoločenská eufória z porážky Ficovho Smeru a pádu „uneseného štátu“ sa následne napriek začínajúcej pandémii udržala zotrvačnosťou ešte nejaký čas. No po prvých pandemických tlačovkách plačovkách nového premiéra boli zrazu mnohí voliči OĽaNO spred pár mesiacov zhrození, koho postavili do čela štátu.

Voliči slabej väzby

Aby bolo jasné, reč nie je o „tvrdom jadre“ Matovičových skalných, ktorí ho aj dnes bránia napríklad v diskusiách pod článkami tu na Postoji. Reč je o rýchlom vytriezvení „mäkkého obalu“ voličov OĽaNO z roku 2020. Mnohí z tých ľudí sú voliči, ktorí v každých voľbách hľadajú niekoho nevyskúšaného, kto ešte nevládol a urobí rázny rez v politike, aký tu ešte nebol. Veď tentoraz sa to už musí podariť.

Len pre poriadok, netvrdím ani, že voliči PS z roku 2023 sú tí istí ľudia ako voliči OĽaNO z roku 2020. Z väčšej časti nie sú. Progresívci nepochybne pritiahnu veľa prvovoličov, kým Matovičovi voliči spred troch rokov sa roztratili aj k stranám ako Smer, Hlas, Republika či k nevoličom.

No dnešní voliči PS akoby mali s vtedajšími voličmi OĽaNO spoločnú tú túžbu po niečom novom, nevyskúšanom – po radostnom úsvite budúcnosti v nedeľu ráno. A hrozí im, že mnohí z nich budú z ovocia svojej voľby porovnateľne sklamaní, ako bol Matovičov „mäkký obal“ spred troch rokov.

To sklamanie by sa paradoxne držalo v medziach, keby PS skončilo v opozícii a vládu by zostavil Smer. Voliči progresívcov by si následne do strany Michala Šimečku mohli naďalej premietať rôzne svoje protirečivé očakávania.

Horšie to pre PS bude, ak sa dostane do vlády. Prípadne sa dokonca stane najsilnejšou (premiérskou) vládnou stranou.

Tri pramene rozčarovania

Povolebné rozčarovanie voličov bude vyvierať z niekoľkých prameňov. Prvým bude obyčajné rozmenenie abstraktne znejúcich sľubov z programu PS „na drobné“. A reč nie je nevyhnutne o toľko skloňovaných kultúrno-etických otázkach.

Predstavme si trebárs mladého voliča, na ktorého urobilo dojem, že aj influencer Expl0 či herečka Táňa Pauhofová si v kampani obliekli tričko PS. Aké cool!

Dotyčný volič, keďže je spoločensky zodpovedný, si prejde aj volebný program na webe progresívcov. Jeho srdce zaplesá, keď zakopne o sľub PS znížiť do roku 2030 slovenské emisie skleníkových plynov nie o 55 percent (oproti roku 1990), ako od nás žiada EÚ, ale o 60, respektíve až 65 percent.

V kampani to vyzerá ako nejaká bohumilá méta, zaobalená do odťažitého technokratického jazyka. Niečo, čo sa dá dosiahnuť bez obetí. No po voľbách s Progresívnym Slovenskom vo vláde môže táto snaha byť bruselskejší než Brusel znamenať veľmi hmatateľný súbor opatrení, ktoré zasiahnu slovenských občanov či firmy.

Toto programové „rozmieňanie na drobné“ nepochybne mnohým voličom z „mäkkého obalu“ PS prinesie rozčarovanie, lebo teraz neočakávajú, že im vláda progresívcov môže priniesť nejaké osobné náklady. „My sme nevedeli, že ste to mysleli takto,“ bude zaznievať.

No problém sa neobmedzí na napĺňanie programu. Druhým zdrojom znechutenia voličov budú ľudia, ktorí sa za PS dostanú do parlamentu či do vlády. Naši spoluobčania, ktorí na sociálnych sieťach presviedčajú blízkych, aby sa k nim pridali a volili progresívcov, často argumentujú, že PS je „strana odborníkov“.

Lenže to je akurát marketingová fráza. Expertov rešpektovaných za hranicou bubliny progresívneho fanklubu by sme tam narátali na prstoch jednej, možno dvoch rúk (Kišš, Hellebrandt, Valášek...).

Naopak, čím kandidátka PS doslova kričí, sú skôr aktivisti za najrôznejšie módne témy. A z aktivistov sú spravidla veľmi zlí politici, lebo politika je remeslo, ktoré si vyžaduje úplne iný súbor zručností. Aktivisti sú ľudia tých najlepších úmyslov, ktorí však namiesto riešení zvyčajne vytvárajú nové problémy. Aktivisti následne o sebe zisťujú, že ich politika vlastne nebaví, a po roku-dvoch z nej budú z vlastnej vôle sklamane odchádzať.

Jednou z tých dôležitých politických zručností je schopnosť dohodnúť sa a podstúpiť kompromis. Prijať, že v politike sa mnohé vaše ciele nedajú dosiahnuť naraz, ale len postupne, po namáhavom vyjednávaní a nutnosti ustúpiť niekedy aj z niektorých svojich pozícií. Pripadajú vám ľudia z PS ako upečení z takéhoto cesta?

Po voľbách v roku 2020 boli mnohí liberálnejší voliči Matovičovho hnutia zaskočení, že do parlamentu sa pomocou ich hlasov dostali kresťanskí charizmatici ako Marek Krajčí či Eduard Heger. Uvidíme, ako sa zachovajú voliči z „mäkkého obalu“ PS po sobotných voľbách, keď sa im z parlamentu začnú pravidelne prihovárať progresívne političky, ktoré dnes poznajú len z bilbordov, s témami ako „menštruačná spravodlivosť“ alebo problémy „tehotných osôb“. A ak to ešte budú robiť s autoritou najsilnejšej vládnej strany.

Tretí zdroj rozčarovania voličov bude vyvierať z interakcie predstaviteľov PS navzájom medzi sebou. V strane budú zákonite vznikať pnutia, konflikty a štiepenia, aké sme tridsať rokov zažívali v prípade drvivej väčšiny politických strán. Niet dôvodu myslieť si, že práve Progresívne Slovensko bude výnimkou. Niektoré pnutia budú vznikať z ideologických a názorových rozdielov, iné z neukojených osobných mocenských ambícií, ďalšie z čisto medziľudských antipatií.

Možno sa po roku-dvoch dokonca v PS zrodí platforma, ktorá sa po čase odštiepi a vytvorí samostatnú novú stranu. Niečo podobné, ako keď od Igora Matoviča odišli Eduard Heger a Jaroslav Naď, aby založili Demokratov...

Iste, všetky historické analógie sú zákonite nedostatočné. Matovičova vláda sa nachádzala v nepriazni ľavicovoliberálnych médií. Naopak, možno očakávať, že mediálni prétoriáni budú všetky kontroverzné opatrenia prípadnej vlády pod vedením PS maľovať na ružovo. No mediálna fasáda sa takto dá udržiavať len určitý čas.

V každom prípade, pre budúcnosť PS je perspektívne najväčšou hrozbou, že si Slováci vyskúšajú jeho vládu na vlastnej koži.