Predvolebná debata v televízii JOJ
Pellegrini avizoval reformu prokuratúry. Špeciálnu vidí iba ako odnož generálnej

Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Šéf Hlasu zároveň povedal, že členovia jeho strany pôjdu „v jednom šíku“ aj pri prípadných rokovaniach s inými stranami, ako je Smer.
Televízia JOJ vo štvrtok večer vysielala aj druhú predvolebnú debatu. K pultíkom si teraz sadli šéf Smeru Robert Fico, predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, líder Hlasu Peter Pellegrini a šéf SaS Richard Sulík.
Debata bola kultivovaná, nevyzerala ako uplynulé dni kampane. Lídri dostali na začiatku otázku, s kým planujú vládnuť. Fico rozprával o tom, ako jeho Smer chce vyhrať parlamentné voľby a „zostaviť vládu, ktorá nebude zlepencom“. Zároveň povedal, že chce, aby bola nová vláda „proeurópska, silne sociálna a postavená na protifašistickom pilieri“.
Fico tiež zopakoval svoje minulé tvrdenia o tom, že ak sa Smer a Hlas po voľbách dohodne na spolupráci, bude to základom „stabilnej vlády do budúcnosti“. Predseda Hlasu Peter Pellegrini uviedol, že jeho strana bude stavať „na hodnotách sociálnej demokracie“.

Šéf Smeru naznačil, že by po voľbách mohol vytvoriť koalíciu aj bez Hlasu.
Podobne ako Fico aj Pellegrini rozprával o nebezpečenstve povolebného „zlepenca“. Pellegrini tiež uviedol, že Hlas bude jednotný, keď predsedníctvo prijme „jednomyselné rozhodnutie“ o tom, ako pokračovať po voľbách. Tiež deklaroval, že členovia Hlasu pôjdu „v jednom šíku“ aj pri prípadných rokovaniach s inými stranami ako je Smer.
Pellegrini v debate nepovedal ako bude smerovať povolebné rokovania, či sa prikloní k PS alebo ku Smeru. Zároveň odmietol rozdeľovanie slovenských voličov na demokratických a nedemokratických.
Líder progresívcov Michal Šimečka by v povolebných rokovaniach najskôr oslovil šéfa SaS Richarda Sulíka alebo iných lídrov demokratických strán, ktoré by sa dostali do parlamentu. Podľa Šimečku pôjde vo voľbách o „civilizačné ukotvenie Slovenska“.
Kľúčová bude sedemdesiatšestka
Sulík uviedol, že nie je kľúčové, kto voľby vyhrá, ale kľúčové bude to, kto „prezidentke donesie sedemdesiatšestku“. Šéf SaS vo štvrtok vyzval malé strany, aby odstúpili z boja. „Hrozí, že prepadne veľké množstvo pravicových demokratických hlasov a nebude možné mať inú vládu ako ten najtemnejší variant,“ povedal Sulík. Napríklad však Demokrati túto výzvu odmietli.
Šimečka zastáva rovnaký názor so Sulíkom v tom, aby prepadlo čo najmenej hlasov, no nezdá sa mu, že by mal radiť menším stranám, čo majú robiť. „Sú to skúsení politici, ktorí sa vedia rozhodnúť, čo je dobré pre krajinu,“ vravel predseda PS, zrejme s odkazom na Modrých, Most-Híd.
Podľa Pellegriniho je demokratickým výsledkom aj to, že hlasy vo voľbách prepadnú. „Je to ale demokratické rozhodnutie občanov,“ uviedol.

Pred týmito parlamentnými voľbami sú voliči zahrnutí politickými debatami uchádzačov o moc.
Šimečka tiež povedal, že PS „nevysáva iné demokratické strany“. V debate televízie JOJ vravel o potrebe presviedčania nerozhodnutých voličov.
Robert Fico v televízii tvrdil, že musia dať všetku energiu do toho, aby trestné právo nelikvidovalo opozíciu. Upozorňoval tiež, že sa na Slovensku „zatvárali nevinní ľudia“.
Šéf Smeru by po voľbách vymenil špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorého označil za „stelesnenie zla“ a tiež policajného prezidenta Štefana Hamrana. Fico odmietol, že by po voľbách chcel oslabiť špeciálnu prokuratúru či špecializovaný trestný súd. „Ja som takéto vyjadrenia nikdy neurobil. My tvrdíme, že na čele špeciálnej prokuratúry musí byť profesionálny prokurátor,“ povedal s tým, že nemajú žiadne „špeciálne plány“ so špeciálnou prokuratúrou či špecializovaným trestným súdom.
„Musíme nastaviť mechanizmy, ktoré zabránia zneužívaniu trestného práva,“ vravel Fico.
Špeciálna prokuratúra ako odnož generálnej, navrhuje Pellegrini
Peter Pellegrini povedal, že je zástancom „veľkej reformy“ trestno-právneho prostredia, ktorú by pripravili odborníci. „Keď povedia, že treba zmeniť nielen sadzby a trestné kódexy, aby sme sa priblížili západnej Európe, ale treba aj inštitucionálne zmeny a bude to dávať hlavu a pätu, ja sa im vôbec nebránim,“ povedal Pellegrini.
Šéf Hlasu si vie predstaviť zánik špeciálnej prokuratúry, pričom by jej kompetencie prebral jeden z námestníkov generálnej prokuratúry.
„Ak sa ukáže, že špeciálny prokurátor a jeho inštitút splnil svoju historickú úlohu vo vysporiadaní sa s mafiou a keď by to bol tretí námestník a špeciálna odnož na generálnej prokuratúre, myslím si, že by odrobili tú istú robotu ako ju odrobia teraz,“ vravel v debate Pellegrini.
Šimečka uviedol, že polícia, prokuratúry a súdy majú „naďalej pracovať bez zásahov politikov“, a to preto, aby ľudia dôverovali v právny štát na Slovensku.
Líder PS chce však zmeniť fungovanie generálnej prokuratúry v súvislosti s paragrafom 363. „Okresať túto právomoc, nie zrušiť,“ vysvetlil Šimečka.
Zároveň uviedol, že Slovensko potrebuje odpolitizovať Slovenskú informačnú službu. „Predovšetkým má byť šéf tajnej služby priamo pod premiérom. Nemá to byť politická, ale odborná nominácia. Mala by prejsť aj verejným vypočutím v Národnej rade a mala by byť posilnená kontrola,“ dodal s tým, že by navrhovali kontrolný orgán SIS, v ktorom by okrem politikov nominovali členov aj ombudsman či prezident. Fico to označil za „rozvrat právneho štátu“.

V prvej televíznej debate sa stretli lídri strán, ktoré sa pohybujú tesne nad hranicou zvoliteľnosti.
Sulík povedal, že liberáli nechcú rušiť špeciálnu prokuratúru ani špeciálny súd. „Boj s mafiou dlho nie je ukončený,“ vravel Sulík a dodal, že chce zmeniť paragraf 363, aby nemohol byť nadužívaný.
Sulík tiež uviedol, že chce „stabilizovať ústavu“, aby sa nemohla každú chvíľu meniť. „Návrh na zmenu ústavy, aby dalo 30 poslancov, nie iba jeden. A aby už v prvom čítaní bola potrebná ústavná väčšina a nie iba obyčajná,“ vysvetlil Sulík.
SaS tiež chce zmeniť prokuratúru na „štátne zastupiteľstvo“, lebo generálny prokurátor by mal podľa Sulíka byť podriadený ministrovi spravodlivosti, rovnako ako si myslí, že policajný prezident má byť priamo podriadený ministrovi vnútra, ktorý má o policajnom šéfovi rozhodovať, keďže je rozpovedný za chod polície.
Dnes treba vedieť
Putin nariadil posilnenie armády o ďalších 170-tisíc vojakov
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najnovší rozkaz nepredstavuje nijaké „významné rozširovanie brannej povinnosti“.
Južná Kórea vypustila svoj prvý vojenský prieskumný satelit
Do konca roka 2025 plánuje vypustiť štyri ďalšie špionážne satelity, aby mohla lepšie monitorovať aktivity susednej Severnej Kórey.
Súhrn udalostí v piatok 1. decembra:
- Lipšicova špeciálna prokuratúra by mala na budúci rok skončiť, ukazuje návrh z koaličného prostredia.
- Ľubomír Solák sa oficiálne stal policajným prezidentom.
- Branislav Zurian mení policajnú inšpekciu, končí sedem funkcionárov.
- Exminister školstva Horecký navrhuje zakázať na základných školách mobily.
- Prímerie v Pásme Gazy sa skončilo, boj Izraela s Hamasom sa opäť rozhorel.
- Voľby na Ukrajine budú, až keď sa skončí vojna.
- Ak nebudeme konať teraz, klimatická kríza bude čoraz viac poškodzovať životy miliónov ľudí, varuje pápež František.
Mandát generálnej tajomníčky OBSE predĺžili o deväť mesiacov
Rusko na ministerskej rade nesúhlasilo s tým, aby organizácii na budúci rok predsedalo Estónsko, pretože je členom NATO. Moskva naďalej blokuje aj prijatie rozpočtu OBSE.
Exprezidentovi Porošenkovi nepovolili vycestovať z Ukrajiny
Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu platí na Ukrajine stanné právo. Politici musia požiadať o špeciálne povolenie, ak chcú vycestovať do zahraničia.
O povolenkách pre ukrajinských dopravcov budú ministri rokovať v pondelok
„Vyžiadali sme si od ukrajinských kolegov dáta na zaujatie stanoviska k téme povoleniek, ktorá bude predmetom rokovania Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku,“ uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy.
Tusk očakáva, že jeho nová poľská vláda vznikne najneskôr 12. decembra
Sejm má najskôr hlasovať o novej vláde doterajšieho konzervatívneho premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorá však podľa očakávaní dôveru nezíska.
Macron vyzval vyspelé štáty, aby do roku 2030 prestali využívať uhlie
Francúzsky prezident vyjadril presvedčenie, že rozvojové štáty by mali byť schopné ekonomicky dobehnúť ostatných, avšak nie využívaním fosílnych palív.
Rusko nezvolili za člena Rady Medzinárodnej námornej organizácie OSN
„Rusko nemôže byť členom organizácie ani jej riadiacich orgánov, pretože nikto v posledných desaťročiach nespôsobil väčšiu škodu slobodnej plavbe ako Rusko,“ vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.
Švajčiarsko zmrazilo ruské aktíva za takmer osem miliárd frankov
Napriek tomu, že ide o miliardy, je to iba o zlomok z celkového objemu majetku Rusov vo Švajčiarsku.