Česko sa nezapojí do novej vojenskej pomoci NATO pre Ukrajinu. Oznámil to premiér Andrej Babiš po tom, ako členské štáty Aliancie na summite v Ankare avizovali balík vo výške 70 miliárd eur. 

Podľa Babiša by sa Európa mala zamerať najmä na posilnenie vlastnej obrany proti balistickým raketám.

Spojenecké krajiny v Ankare podľa záverečného vyhlásenia prisľúbili, že Kyjevu v roku 2026 poskytnú vojenskú techniku, pomoc a výcvik v hodnote 70 miliárd eur. Minimálne rovnakú sumu chcú zachovať aj v budúcom roku. Ukrajine zároveň vyjadrili neochvejnú podporu pri obrane svojej slobody, suverenity a územnej celistvosti.

Babiš povedal, že každá krajina NATO sa ohľadom balíka vojenskej pomoci pre Kyjev rozhoduje sama. „Na tejto čiastke sa nebudeme podieľať,“ povedal český premiér novinárom.

Český prezident Petr Pavel, ktorý sa na summite NATO v Ankare zúčastnil s vlastnou delegáciou po spore s vládou, by považoval za správne, aby sa Česko do ďalšej pomoci Ukrajine zapojilo aspoň symbolickou čiastkou, povedal podľa serveru iDnes.cz.

Premiér Babiš predtým oznámil, že Česko poskytne malý jednorazový príspevok do programu PURL, cez ktorý sa nakupujú americké zbrane pre Ukrajinu. Jeho vláda podľa Reuters predtým prisľúbila ukončiť vojenskú podporu pre Ukrajinu.

Česko podľa najnovších odhadov NATO zverejnených v utorok patrí medzi tri krajiny Aliancie, ktoré v roku 2025 nesplnili predchádzajúci cieľ vynaložiť na obranu aspoň dve percentná hrubého domáceho produktu. ČR podľa správy vyčlenila na obranné výdavky 1,86 percenta, Slovinsko 1,57 a Albánsko 1,48 percenta HDP.

Babiš na záver summitu povedal, že ČR požadované dve percentná zrejme nedosiahne ani tento rok, zámerom je ale splniť ho v budúcom roku.

Pavel doplnil, že s vládou bude chcieť rokovať o ďalšom postupe, pričom poukázal na „určitú nekonzistentnosť“ medzi dlhodobo udržateľným plnením záväzkov voči NATO a rozpočtom ČR. „Budeme si musieť ujasniť, či to, čo robíme, nie je v rozpore s tým, čo sme sľúbili, aby bol náš záväzok realistický,“ dodal prezident.

Spojenci na minuloročnom summite NATO v Haagu deklarovali, že výrazne zvýšia investície do obrany - z pôvodných dvoch na päť percent svojho HDP do roku 2035. Z toho by malo ísť 3,5 percenta priamo na vojenské výdavky a 1,5 percenta do oblastí súvisiacich s obranou a bezpečnosťou, ako je napríklad infraštruktúra.