Slovenskí europoslanci vítajú lepšiu sociálnu ochranu cezhraničných pracovníkov. Európsky parlament schválil nové pravidlá koordinácie sociálneho zabezpečenia, ktoré majú zlepšiť postavenie občanov EÚ žijúcich alebo pracujúcich v inom členskom štáte.

Branislav Ondruš, zvolený za Hlas-SD, skonštatoval, že je to krok smerom k zvýšeniu nárokov a posilneniu sociálnej ochrany aj slovenských pracujúcich v iných členských štátoch.

„Ak naši občania prídu o prácu napríklad v Nemecku, dostanú sa k nemeckej podpore v nezamestnanosti rovnako ako Nemci. Bez výnimky a obštrukcií. Dnes to tak, bohužiaľ, nie je,“ vysvetlil.

Teší sa, že bol súčasťou záverečného úsilia nemeckej europoslankyne a parlamentnej spravodajkyne Gabriely Bischoffovej o presadenie kompromisu v prospech pracujúcich a že v Rade EÚ na úrovni ministrov členských štátov tento kompromis podporilo aj Slovensko.

Podpredseda EP Martin Hojsík pripomenul, že státisíce ľudí zo Slovenska pracujú naprieč celou EÚ, pričom musia riešiť „tony“ zbytočnej byrokracie pri riešení zdravotného či dôchodkového poistenia len preto, že pracujú v inej krajine EÚ.

„Európa bez hraníc má znamenať aj to, že bude pre ľudí rovnako jednoduché mať na Slovensku dôchodok, keď pracovali v Lisabone a keď pracovali napríklad v Lučenci,“ odkázal.

Miriam Lexmann verí, že prijatie revidovaného systému koordinácie sociálneho zabezpečenia po viac ako desiatich rokoch rokovaní je veľkým krokom vpred.

„Prináša jednoduchšie a jasnejšie pravidlá pre tých, ktorí pracujú v iných členských štátoch, napríklad čo sa týka príspevkov v nezamestnanosti, rodinných prídavkov, ale aj vyjasnenia nárokov na dávky dlhodobej starostlivosti. Pre nás na Slovensku je to o to dôležitejšie, že Slovensko má v pomere k populácii najvyššie záporné migračné saldo v EÚ a len v roku 2023 dochádzalo za prácou do zahraničia viac ako 116-tisíc Slovákov,“ upozornila poslankyňa.

Lucia Yar uviedla, že sloboda pohybu pracovníkov je jedným zo základných pilierov EÚ, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že desaťtisíce občanov Slovenska pracujú v Rakúsku, Česku, Nemecku či Belgicku, „žiaľ, často pre vyššie platy v zahraničí alebo nedostatok príležitostí v ich regióne“.

„Títo ľudia právom očakávajú, že pri práci v zahraničí nestratia sociálne práva, na ktoré si riadne platia odvody, čo sa pravidelne deje. Úrady si zamestnancov niekedy prehadzujú, ktorá krajina im má vyplatiť sociálne či rodinné dávky, a doplácajú na to občania, rodiny. Cieľom nami schvaľovaných zmien je priniesť istotu pre občanov aj členské štáty,“ opísala situáciu.

Spresnila, že ak slovenský zamestnanec dlhodobo odvádza odvody v inom členskom štáte ako domovskej krajine, je logické, aby pri strate práce niesol primeranú zodpovednosť štát, v ktorom boli odvody platené. Revíziu pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia považuje za prelomovú, pretože prináša oveľa viac právnej istoty pre pracovníkov, rodiny aj pre úrady.