Šéf progresívcov Michal Šimečka sa vo štvrtok stretol s Igorom Matovičom v diskusnej relácii Na hrane a ukázal tam, že nemá naštudovaný program vlastnej strany. Minimálne to platí o takej „drobnosti“, akou sú radikálne riešenia PS v oblasti umelých potratov.

V časti relácie, ktorá bola určená na otázky divákov, sa moderátorka Jana Krescanko Dibáková najprv predsedu Obyčajných ľudí spýtala, či by ich strana šla do vlády, ktorá by chcela presadiť registrované partnerstvá, adopcie detí pármi rovnakého pohlavia či legalizáciu marihuany. Matovič túto prihrávku okamžite využil na to, aby sa vyhranil voči navrhovaným hodnotovým politikám, ktoré v programe majú progresívci. Menovite pri tých, ktoré sa týkajú výraznej liberalizácie už beztak liberálnej potratovej legislatívy.

Ani netušil, ako pri tom Šimečku nachytá.

Ten sa najprv bránil slovami, že iba chcú vrátiť legislatívu „do stavu, kým sa tomu začala venovať pani Záborská“. Anna Záborská je síce progresivistickou alegóriou absolútneho zla, ale hoci sa počas uplynulého volebného obdobia venovala potratovej legislatíve, žiadne jej návrhy sa v parlamente prijať nepodarilo.

Progresívci by to mali dobre vedieť, keďže každé zlyhané hlasovanie o týchto jej zákonoch vítali s ováciami.

Komentár

Volebný program PS Takto centristická strana naozaj nevyzerá

Jozef Majchrák

Časť o rovnosti a ľudských právach je najradikálnejším ľavicovým programom po roku 1989.

Šimečkov argument Záborskou sa nezdal ani Krescanko Dibákovej. Opýtala sa ho, čo v programe progresívcov znamená formulácia o „zrušení 6-mesačného obmedzenia“. Táto formulácia je naozaj mnohým ľuďom nejasná, keďže sa dá chápať rôznymi spôsobmi. Moderátorka aj Matovič ju zjavne pochopili tak, že sa tým myslí veková hranica počatého bábätka, kedy je mu možné vykonať potrat v prípade, že je závažne poškodené. Dnes je táto hranica stanovená na šesť mesiacov od začiatku tehotenstva.

Šéf progresívcov na to reagoval, že ich strana nemení vekovú hranicu, dokedy je možné vykonať potrat, čo je pravda. Ich predseda však netušil, čo tá formulácia o šesťmesačnom obmedzení znamená. Snažil sa tak odviesť pozornosť, čo Matovič náležite využil a Šimečku na tejto veci niekoľko minút griloval. Ten bol z toho zjavne vykoľajený a nevedel diskusiu preniesť na inú tému.

Po odvysielaní relácie na tento lapsus predsedu zareagovalo aj samotné PS – do volebného programu okolo polnoci vložili úpravu, kde je už špecifikované, že ide o šesťmesačné obmedzenie od posledného potratu danej ženy.

Ide teda o prekážku, pre ktorú momentálne nie je možné vykonať potrat, okrem toho, ak daná žena už dvakrát rodila alebo dovŕšila 35 rokov alebo je dôvodné podozrenie, že otehotnela v dôsledku trestného činu. Vtedy šesťmesačné obmedzenie neplatí.

Táto právna úprava platí na základe vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z roku 1986. A na túto vyhlášku, ktorou sa vykonáva komunistický zákon „o umelom prerušení tehotenstva“ z toho istého roka, momentálne už pomocou hypertextového prepojenia odkazuje aj program progresívcov.

Upravené znenie programu Progresívneho Slovenska v oblasti potratov. Zdroj: progresivne.sk

Takéto šesťmesačné obmedzenie teda nijako nesúviselo s návrhmi Anny Záborskej, zaviedli ho komunisti pred 37 rokmi v už i tak mimoriadne liberálnom potratovom zákone – tento komunistický zákon chcú šimečkovci ešte viac liberalizovať.

Predseda progresívcov teda úmyselne alebo z nevedomosti v relácii zavádzal, aj keď vyhlásil, že vo svojom progresívnom programe „v otázke interrupcií nemenia nič zásadné“. 

Nič zásadné?

Pozrime sa bližšie, čo chcú v PS vlastne zmeniť.

Dajme nateraz bokom zvláštnu vetu o zabezpečení „dostupnej interrupcie pre všetky tehotné osoby, ktoré sa pre ňu rozhodnú“. V slovenčine sme mali pre tieto „osoby“ ešte donedávna jedno štvorpísmenové slovo („ženy“), progresívci však zjavne nechcú diskriminovať ani ostatné tehotné pohlavia.

Šimečkovci teda navrhujú zrušiť minimálnu čakaciu lehotu medzi požiadaním o potrat a jeho vykonaním (v súčasnosti 48 hodín), poučenie, ako aj povinný súhlas zákonného zástupcu pre neplnoleté osoby.

Čakacia lehota a poučenie sa do zákona dostali poslaneckou novelou v roku 2009, teda počas druhej Ficovej vlády za ministra zdravotníctva Rašiho. 

Nuž a povinný súhlas zákonného zástupcu platí – pre dievčatá do šestnásť rokov – už od roku 1986. Inými slovami, progresívci nás nechcú dostať „pred Záborskú“, ale aj pred rok 2009 – prakticky až k Šalgovičovi s Colotkom, ktorých podpisy pod týmto skoro štyridsaťročným zákonom môžeme nájsť.

Ak by ich návrhy prešli, znamenalo by to, že by sme mali na Slovensku legislatívu, ktorá nenarodený život chráni najmenej v dejinách a je jedna z najhorších v celej Európe – napríklad spomínané čakacie lehoty, ktoré chce PS zrušiť, majú aj v Belgicku či Nemecku a sú tam dlhšie než u nás.

Budúcnosť bez informácií a možnosti chybovať

Prečo vlastne progresívcom tak leží v žalúdku 48-hodinová čakacia lehota, počas ktorej si žena svoje rozhodnutie môže rozmyslieť a napokon na potrat neísť? Aspoň minimálne zvýšenie šance, že si daná žena svoje dieťa nakoniec nechá – tak ako ju predpokladajú aj úpravy v štátoch západnej Európy – naozaj tak veľmi prekáža progresívcom?

Na vlne konšpirácií Liberálna internacionála sa pobláznila kvôli Slovensku

Martin Hanus

Už to nemá nič spoločné s realitou, debatu o potratoch ovládli pudy a nízke záujmy.

Skutočne im prekáža aj povinné poučenie, ktoré obsahuje informácie o tomto zákroku, o jeho rizikách, ako aj o aktuálnom vývojovom štádiu embrya či o alternatívach k umelému potratu?

Bude sa progresívcom lepšie žiť, keď budú ženy chodiť na potrat bez týchto informácií či bez toho, aby sa dozvedeli o alternatívach k potratu, ako napríklad utajený pôrod, adopcia dieťaťa či rôzne podporné a pomocné mechanizmy radu občianskych združení, neziskoviek, nadácií a cirkví? Vari ich to posledné slovo tak dráždi, že treba poučenie ženy zo zákona vyhodiť?

V PS pritom navonok deklarujú úctu k individuálnej slobode a k požiadavke, aby ľudia mohli robiť čo najinformovanejšie a najpremyslenejšie rozhodnutia.

Lucia Plaváková, Beáta Jurík, Zora Jaurová a Ondrej Prostredník, ktorí sú autormi tejto kapitoly programu, ho však napísali tak, akoby chceli nenarodeným deťom, ktorých matky aj pod vplyvom vonkajšieho tlaku zvažujú potrat, vziať aj poslednú šancu na život.