Volebný program PS Takto centristická strana naozaj nevyzerá

Keď som pred časom programové tézy Progresívneho Slovenska (PS) označil za program radikálnej ľavice, dostal som niekoľko reakcií, že takéto tvrdenie je prehnané.

Aj komentátorka denníka Sme Zuzana Kepplová napísala, že označovať Progresívne Slovensko za radikálnu stranu je smiešne, keďže ide o obyčajnú centristickú stranu, ktorá sa s ponukou obracia na mestského voliča.

Cez víkend PS predstavilo svoj volebný program, v ktorom sú pôvodné programové tézy ešte viac rozpracované. Kto si prečíta časť venovanú ľudským právam a rovnosti z dielne štvorice Lucia Plaváková, Beáta Jurík, Ondrej Prostredník a Zora Jaurová, musí nepochybne dospieť k záveru, že ide o najradikálnejší ľavicový program, ktorý sa v slovenskej politike objavil po roku 1989.

Za týmto konštatovaním netreba hľadať žiaden konzervatívny bias. Je to jednoducho fakt, zrejmý každému, kto v ostatných tridsiatich rokoch čítal noviny.

Len stručne niekoľko najvážnejších sľubov z tejto časti programu.

Progresívci nezostávajú len pri snahe presadiť registrované partnerstvá, ale chcú sa zasadiť o rozšírenie inštitútu manželstva aj pre páry rovnakého pohlavia. Čo je bod, ktorý nielenže naráža na ústavu, ale pre takýto krok v tejto krajine ani zďaleka neexistuje spoločenská väčšina.

PS chce okrem toho ešte viac liberalizovať už aj tak dosť liberálnu interrupčnú legislatívu. Pod heslom zvýšenia dostupnosti interrupcií chcú presadiť: „odstránenie čakacej lehoty, zrušenie povinného poučenia nad rámec informovaného súhlasu nevyhnutného pre výkon medicínskeho zákroku, zrušenie 6-mesačného obmedzenia, ale aj povinného súhlasu pre neplnoleté osoby“.

Okrem toho chcú presadiť bezplatnú antikoncepciu a núdzovú tabletku hradenú z verejného zdravotného poistenia, tiež chcú zabezpečiť, aby nehormonálne formy antikoncepcie boli v lekárňach dostupné zadarmo pre osoby od 16 do 25 rokov.

Buď sú progresívci rozhodnutí stráviť najbližšiu dekádu v opozícii, alebo sú zmierení s tým, že budú musieť vo veľkom ustupovať.Zdieľať

PS chce tiež umožniť tranzíciu na princípe sebaurčenia, čo znamená, že ľudia by sa identifikovali ako muži či ženy len na základe vlastnej sebaidentifikácie. V našom právnom systéme by išlo o revolúciu a aj na Západe má takúto legislatívu zatiaľ len niekoľko krajín. Začiatkom tohto roka napríklad britská vláda zablokovala zákon o rodovej sebaidentifikácii v Škótsku.

Z ďalšieho progresívneho sľubu prehodnotiť zmluvy, ktoré upravujú vzťahy štátu a cirkví, zase kričí snaha revidovať záväzky, ktoré Slovensku vyplývajú z takzvaných vatikánskych zmlúv. Čo by okrem iného mohlo znamenať aj ohrozenie vyučovania náboženstva na verejných školách.

Toto je len niekoľko príkladov z dlhého zoznamu progresívnych návrhov. Dalo by sa pokračovať nápadom zmeniť rodné čísla, pretože tie dnešné nadbytočne identifikujú rodovú príslušnosť, či snahou obmedziť našu slobodu prejavu rozšírením trestného práva o ďalšie verbálne delikty umožňujúce flexibilnú definíciu. Ako je nenávisť z dôvodu vzťahovej orientácie či rodovej identity. Celý zoznam politických cieľov PS sa dá prečítať tu.

Ešte niekoľko slov k politickej rovine zverejneného programu.

Buď sú progresívci rozhodnutí stráviť najbližšiu dekádu v opozícii, alebo sú zmierení s tým, že zo svojich programových nápadov v kultúrnej agende budú musieť vo veľkom ustupovať. Pretože ak by na nich trvali, možno by mohli byť vládnou stranou v Holandsku či v Škandinávii, ale na Slovensku ešte dlho určite nie.

Zverejnenie volebného programu PS je zároveň v niečom aj dobrou správou. Progresívci sa doteraz v kampani prezentovali ako umiernená liberálna strana a snažili sa osloviť stredových voličov. Ničím neprovokovali, čomu zodpovedali aj ich neutrálne a široko objímajúce heslá o odbornosti a dôstojnej budúcnosti.

Teraz sa však už nevyhnú tomu, aby boli vo finále kampane a v záverečných televíznych debatách konfrontovaní s politickými cieľmi zo svojho volebného programu.

Čo je najlepšou cestou k tomu, aby sa o ich kultúrnom radikalizme dozvedeli voliči.