Vladimír Šucha Moje slová o DNA a chromozómoch boli zneužité, nikoho som nechcel uraziť

V rozhovore s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimírom Šuchom sme sa rozprávali o jeho vyjadreniach na konferencii Férová akadémia o Slovákoch a ich DNA, ktoré po zverejnení v našom denníku vyvolali pomerne veľký rozruch.

Šucha v rozhovore pre Postoj hovorí, ako myslel svoje slová o tom, že k rodovej rovnosti nás treba dotlačiť alebo že bez kvót sa ju dosiahnuť nepodarí.

Hovorí tiež, prečo je podľa neho nevhodné, keď sa v jednom diskusnom paneli stretnú traja muži alebo tri ženy, aký má názor na smernicu EÚ o kvótach pre ženy v riadiacich funkciách firiem alebo na plány rodovej rovnosti, ktoré prijímajú vysoké školy.

Vzhľadom na to, že Vladimír Šucha tvrdí, že jeho slová boli Postojom prekrútené a vytrhnuté z kontextu, zverejňujeme aj nahrávku celého jeho prejavu.

Váš prejav na Férovej akadémii vyvolal reakcie a pohoršenie verejnosti aj niektorých politikov. Nezvažovali ste odstúpenie zo svojej funkcie?

Myslím, že reakcie nevyvolalo moje vystúpenie, ale váš článok. Po prejave za mnou prišlo niekoľko ľudí, ktorí boli na konferencii, a ďakovali mi. Niektorých som sa pýtal, či to v nich vyvolalo pohoršenie, ktoré by som zo svojho subjektívneho pohľadu nevedel posúdiť, ale všetci mi dali spätnú väzbu, že nič také tam nebolo. Neviem, či ste sa rozprávali s účastníkmi, možno ste to mohli skúsiť.

Čítajte tiež

Zástupca eurokomisie na Slovensku Šucha Slováci majú v DNA pokazené chromozómy, k rodovej rovnosti ich treba dotlačiť

Jakub Lipták

Podľa Vladimíra Šuchu treba tlakom a kultúrnou zmenou dostať rodovú rovnosť do DNA každého človeka. „Bez kvót to nepôjde,“ tvrdí.

Nehovorím o účastníkoch konferencie, ale o verejnosti.

Keď sa na ten článok pozriete, neviem, či ste úprimne a s čistým svedomím zachytili to, čo som chcel povedať a čo som hovoril. Dali ste to do takého kontextu, aby to vytváralo dopredu naplánovaný naratív.

Z mojej strany určite nebolo nič vopred naplánované.

Čiže úplne čestne ste zachytili, že som chcel povedať, že Slováci sú chorí?

Napísal som, čo ste povedali: „Máme v našej DNA chromozómy, ktoré sú pokazené, a mali by sme ich napraviť.“ Ako ste to mysleli?

Ďalšia veta bola, že gratulujem ľuďom, ktorí sú na seminári. Že hovoriť o rodovej rovnosti a zadefinovať si problém je cesta, ako ísť vpred. Z toho je úplne jasné, že je to nadsádzka, lebo na druhej strane by niekto mohol povedať, aký som pseudovedec, keď hovorím, že gény sa dajú naprávať alebo meniť diskusiou. Z mojej strany to bola úplne bežná nadsádzka, ktorá sa v hovorovom jazyku používa, tak ako keď povieme „mám z toho španielsku dedinu“. Keďže na konferencii bolo vedecké publikum, zvolil som DNA.

V článku hovoríte o dvoch minútach z môjho štrnásťminútového úvodu. Celý môj prejav bol maximálne pozitívny, ako len mohol byť, a v žiadnom prípade nemal za cieľ urážať Slovákov. Koniec-koncov som hovoril v prvej osobe množného čísla, takže by som urážal aj sám seba. Išlo o pozitívny odkaz, že predmetná iniciatíva je dobrá vec, a keď o tom budeme hovoriť, vieme sa posunúť dopredu.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Hovoríte, že v bežnom jazyku sa používajú metafory a hyperboly, ale predsa len, ste vysoký úradník a prišli ste otvoriť vedeckú konferenciu. Bol podľa vás tento slovník adekvátny?

Ak by som vedel, že bude takýmto spôsobom zneužitý, nepoužil by som ho.

Podľa vás som ho zneužil?

Myslím, že áno, lebo to nebolo len o tom. Napríklad ste napísali, že by som nikdy neprišiel na inú tému. Opätovne to nie je pravda, lebo som prítomným zaželal príjemný Deň Európy a že sme vtedy mali plné ruky práce, lebo sme boli v Starej tržnici, kde sme organizovali podujatie, a každá ruka a noha zo Zastúpenia EK bola na to potrebná. Povedal som, že by som teda neprišiel na žiadne iné podujatie, ale na toto, lebo ich je tak málo. Opäť to bolo vytrhnuté z kontextu, respektíve je to vyslovene nepravdivo uvedené, lebo som hovoril o 9. máji a to bolo hádam úplne jasné.

Okrem iného, za minulý rok som mal stodvadsať verejných vystúpení, z toho možno päť alebo šesť na tému rodovej rovnosti. Ukazuje to proporciu toho, koľko hovoríme o energetike, inflácii a rôznych iných veciach a koľko hovoríme o takejto problematike.

Nepísal som o tom, na koľko podujatí chodíte, ale čo ste na konferencii povedali. Odcitoval som váš výrok.

Ale keď zabudnete odcitovať, že hovorím o konkrétnom dni, v ktorom mám plné ruky práce, je to podľa vás korektné?

Tiež ste povedali, že by ste prišli, ak by to ešte bolo na tému Rómov alebo LGBT.

V ten istý deň. Bolo to nielen tak myslené, ale aj povedané. Ale to ste zabudli uviesť. Povedal som, že idem práve z tržnice, kde som otváral Deň Európy, máme strašne veľa práce a inak by som toto pozvanie neprijal. To je úplne iný kontext a iný obsah.

Čitatelia si môžu váš prejav pozrieť, lebo konferencia bola nahrávaná. Vedeli ste, že hovoríte na záznam?

Bolo to online prenášané, samozrejme, že som to vedel.

Potom ste ešte tvrdili: „Tlakom a kultúrnou zmenou sa to postupne dostane do DNA každého človeka a postupne sa to mení. (...) Pomáhajú tomu pravidlá, pomáhajú tomu čísla, pomáhajú tomu kvóty – môžeme sa na ne dívať akokoľvek, ale bez nich to nepôjde.“ Následne ste spomenuli: „Jednoducho tá zmena myslenia tu musí nastať. A ona musí prísť tak, že do toho budú tí v riadiacich a politických funkciách dotlačení.“ Nemáte pocit, že takéto vyjadrenia spochybňujú princíp subsidiarity a suverenity Slovenska?

Netvrdil som, že ich bude tlačiť Európska komisia alebo Európska únia, ale že ak si niekto zadefinuje problém, potrebuje si stanoviť nejaké kvantitatívne kritériá. Ak si poviete, že napríklad vo vedeckej obci potrebujete zvýšiť citácie svojich vedeckých článkov, asi sa to neskončí iba tým, že to poviete vo všeobecnej rovine. Potrebujete k tomu prijať aj opatrenia.

Hovoril som o konkrétnom príklade, ako sme si zadefinovali čísla v organizácii, ktorú som viedol. Spomenul som vlastnú skúsenosť, že nikto ma nenaučil, že medzi správaním mužov a žien je rozdiel – že ženám treba trochu pomôcť, lebo sa samy na seba pozerajú trochu kritickejšie.

Pomôcť je jedna vec, ale vyslovene ste hovorili, že aj ľudia v politických funkciách majú byť k rodovej rovnosti dotlačení. Je to trochu iné, ako hovoríte teraz, nie?

Nie, jednoducho si to musí niekto zadefinovať. Preto som sa pýtal, či sú v publiku manažéri, lebo bez nich to nepôjde. Vedľa sedel štátny tajomník a hovoril som, že ak sa ministerstvo školstva rozhodne, že rodovú rovnosť chce, tak je to na ňom. Ak sa rektor alebo senát nejakej univerzity, šéf nejakej firmy rozhodne, že chce niečo meniť, môže to urobiť. Bez manažérov to nepôjde – a bez toho, aby sa stanovili ciele a podporné opatrenia.

A bez kvót.

Akýkoľvek kvantitatívny ukazovateľ je kvóta. Keď chcete zvýšiť sledovanosť vášho portálu, asi si tiež zadefinujete nejaký cieľ a poviete si, aké chcete preto urobiť opatrenia.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Hovorili ste aj o tom, že pomer mužov a žien musí byť jedna k jednej na všetkých úrovniach.

To som nepovedal. Spomenul som, že v organizácii, ktorú som viedol, sme si v stratégii zadefinovali, aby bol spomínaný pomer 50 : 50, schválili to tak všetky orgány, a povedal som, že nevidím dôvod, aby to bolo inak.

Dôvodom môže byť napríklad to, že ženy majú záujem o iné oblasti ako muži alebo nemajú ambíciu ísť do niektorých funkcií.

Áno, ale to nevieme, pokiaľ im tú možnosť neposkytneme. Hovoril som o príklade niektorých veľkých európskych inštitúcií, kde dosiahli pomer jedna k jednej. Keď sme videli, že v nejakej inej krajine to zrealizovali, zrejme v tom nie je nejaký systémový problém, len my asi nerobíme dosť podporných opatrení. Viete o tom, že v severských krajinách to už tak bežne je?

Vy ste však nehovorili o podporných opatreniach, ale o tom, že majú byť stanovené kvóty, na základe ktorých má byť pomer mužov a žien jedna k jednej na všetkých úrovniach.

Spojili ste dve rôzne veci. Spomínal som, že potrebujeme kvantitatívne ukazovatele. V našom prípade sme si stanovili pomer 50 : 50 ako dlhodobý cieľ a ten sme sa rozhodli plniť. Na základe toho – to som tam nepovedal, ale hovorím to vám – sme celý systém urobili na základe debaty a skúseností veľkých výskumných inštitúcií Európy, kde sa to podarilo a majú veľmi dobré ukazovatele. Je vidieť, že u nich o systémový problém nejde.

Otázka je, či sa im to podarilo na základe podporných opatrení, ako spomínate, alebo na základe toho, že sa určí kvóta, a keď sa obsadzuje miesto, uprednostní sa žena pred mužom.

Samozrejme, musí byť zachovaná integrita výberového procesu, v ktorom sa takéto veci nedejú. Je to len na základe spomínaných opatrení. Môžem vás ubezpečiť, že v Európskej komisii, napriek tomu, že sa snažíme o dodržiavanie rodového vyváženia, nikdy nie je uprednostnená žena pred mužom, ak kvalitatívne nespĺňa kritériá.

Pred pár týždňami Slovensko podpísalo s Európskou komisiou akčný plán o geografickom vyvážení a o množstve Slovákov v inštitúciách. Myslíte si, že je to chyba? Lebo Európska komisia nezisťuje len rodovú vyváženosť, ale keďže má v portfóliu prácu s dvadsiatimi siedmimi krajinami, pozerá sa aj na to, koľko Slovákov, Čechov, Maďarov, Rakúšanov, Švédov v nej pracuje, a približne sa snaží dodržiavať vyváženosť podľa množstva obyvateľov.

Zistili sme, že Slovensko na tom síce nie je najhoršie, ale má menej ľudí pracujúcich v inštitúciách a v riadiacich pozíciách, ako by to zodpovedalo počtu obyvateľov. Podľa vášho pohľadu je asi nesprávne, že niečo také Európska komisia navrhla a so Slovenskom podpísala. To isté, o čom hovoríme pri ženách, sme analyzovali a zistili sme, že existujú niektoré prekážky, ktoré Slováci musia prekonávať, a nevedia to až tak dobre, aby cez výberové konania prešli. Nemá to Európska komisia robiť?

Neprezentujem svoj pohľad, ja sa pýtam vás. Keď si Európska komisia vyberá medzi uchádzačmi a má schopnejšieho Nemca a menej schopného Slováka, má vybrať toho menej schopného?

Nie, to nikto nehovorí. Presne naopak. Vždy ide o kritérium kompetentnosti a schopnosti – či sa týka rodovej vyváženosti, alebo národného zastúpenia. Len keď sa identifikujú prekážky k dosiahnutiu úspechu, vytvárajú sa pomocné opatrenia.

Už sme rozlíšili, že pomocné opatrenia sú jedna vec, kvóty sú niečo iné.

Neexistuje, aby niekto preto, že je muž alebo žena alebo je takej alebo onakej národnosti, bol uprednostnený vo výberovom konaní. Vždy sa to robí dopredu. Vo zverejnenom akčnom pláne vidíte množstvo opatrení, ktoré sa robia preto, aby Slováci boli lepšie zastúpení v európskych inštitúciách.

Na konferencii ste kritizovali aj to, že pri jej otvorení ste vystupovali traja muži, a povedali ste, že v Európskej komisii by sa to nestalo. V čom vidíte problém, keď traja muži diskutujú na nejakú tému?

Je to súčasť scitlivovania a balansu. Jednoducho, v Európskej komisii sa pozeráme na to, aby sme na takýchto podujatiach nemali troch Francúzov, troch mužov alebo tri ženy. Aby tam bola diverzita. Aj tým vysielame signál pre ďalších ľudí. Takisto pri výbere expertov pre projekty vždy dbáme na vyvážené zastúpenie zo všetkých krajín a vyvážené zastúpenie mužov a žien.

Ale ak sú na nejakú tému zhodou okolností odborníci traja muži, je nejaký problém v tom, keď diskutujú práve oni?

Ak absolútne nie je k dispozícii alebo neexistuje žena odborníčka – o takej oblasti ani neviem, ale určite to nie je rodová vyváženosť vo vedeckých inštitúciách, kde je takých žien množstvo –, potom áno, samozrejme, že to nie je vryté do kameňa. Ale je to signál, ktorý má odovzdávať istý obraz a cieľ.

Ak by na nejakú tému diskutovali tri ženy, lebo sú v nej odborníčky, tiež by to podľa vás bolo nesprávne a mal by v paneli byť aspoň jeden muž?

Myslím, že áno, bolo by to veľmi vhodné.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Vravíte, že zabezpečiť rodovú vyváženosť by malo byť cieľom na všetkých úrovniach – myslíte, že napríklad aj v stavebníctve, hutníctve, baníctve, v armáde by sme sa mali snažiť o to, aby pomer mužov a žien bol jedna k jednej?

Dostávame sa do extrémnej pozície. Samozrejme, že nikto nebude naháňať ženy do bane. Boli sme na podujatí, kde hovoríme o ženách vo vede, a je jasný celosvetový trend úplne vyrovnaného počtu študentiek a študentov vedeckých disciplín, relatívne vyrovnaný trend aj PhD. študentov a študentiek a potom sa to mení, hneď ako sa dostávame vyššie.

Pýtam sa však na tieto iné oblasti.

Preto to hovorím. Tam, kde máme východisko, ktoré je 50 : 50, prečo by to malo byť inak vo vyšších funkciách? Ak máme sto percent mužov medzi baníkmi alebo vojakmi, samozrejme, že by sa u nich malo zachovávať pôvodné rozdelenie. Ale hovoríme o oblastiach napríklad v administratíve, kde je to presne naopak, lebo na nižších funkciách je viac žien, ale na vyššie sa nedostávajú. Niekde je teda umelá prekážka.

Rozdelenie, aké je na najnižšej úrovni, má byť zachované aj na vyššej. Lebo sa to môže interpretovať ako diskriminácia.

Umelé prekážky sú vaša verzia. Možno je to aj tým, že ženy jednoducho nemajú záujem ísť v takom počte na vyššie pozície.

Myslíte, že je rozdiel medzi Slovákmi a Švédmi?

Určite sú rozdiely...

Mohol by som povedať, že teraz hovoríte, že Slováci sú menejcenní ako Švédi?

To som určite nepovedal.

Ani ja som to nepovedal. A vy ste to tak napísali.

Nie, napísal som to, čo vy ste povedali.

Vo Švédsku sa vo všetkých výskumných inštitúciách pohybujú na pomere 50 : 50. Vo Fínsku takisto. Prečo by to na Slovensku malo byť inak? Nezdá sa vám, že tu asi dochádza k vzniku nejakej prekážky?

To ja neviem posúdiť.

Čísla dokazujú, že Slovensko je na dvadsiatom štvrtom mieste vo vyrovnaní mužov a žien z dvadsiatich siedmich krajín. Buď je systémová chyba v tých dvadsiatich troch, ktoré sú nad nami, alebo je systémová chyba na tých posledných troch miestach. Vidíme, že asi je tu nejaká systémová prekážka. Aspoň ja sa na to tak pozerám, vy sa môžete pozerať inak.

Budúci týždeň budeme hovoriť o slovenskej stratégii pre výskum a inovácie. Slovensko zistilo, že je na chvoste Európskej únie, a takisto si môže povedať, že všetci ostatní to robia zle alebo že sú zlé indikátory a Slovensko to robí dobre. Zhodli sme sa, že Slovensko to nerobí dobre, a preto si urobilo novú stratégiu.

A toto ste ilustrovali spomínanou nadsádzkou, že my to akoby máme v DNA, a teda nám to treba zhora nanútiť, aby sme to prekonali.

Nepovedal som, že to treba zhora nanútiť, ale že sa musíme rozhodnúť. A keď sa rozhodneme, že je to problém, treba o tom diskutovať, urobiť si ciele a opatrenia. Takisto ako to robíme vo vede a v čomkoľvek, kde až takí dobrí nie sme. Sme vynikajúci v sociálnej oblasti – Slovensko s Českom sú na prvom mieste v ochrane pracovníkov a v sociálnych veciach, tam sa môžu ostatní učiť od nás a my sa nemusíme. Zatiaľ čo ak sme v inom porovnaní na tom horšie, dá sa poučiť od ostatných.

O tom bol môj príklad, že bez akýchkoľvek diskriminácií a nedobrých opatrení, ktoré by niekoho poškodzovali, sme sa dopracovali k zdvojnásobeniu počtu žien v strednom manažmente.

Prečo je pre vás také dôležité, aby bol pomer založený na pohlaví? Prečo nie je dôležité sa pozrieť napríklad na vekové kategórie alebo na to, či je človek východniar alebo západniar v rámci Slovenska? Prečo je len pohlavie ten kľúčový atribút?

Vôbec nie je kľúčový, znovu hovoríte niečo, čo som nikdy nepovedal. Pred piatimi minútami som vám dával príklad geografického balansu.

Teraz sa pýtam úplne v rámci Slovenska.

Odpovedám vám na otázku, že pre nás je rovnako dôležitá rôznosť geografická alebo veková. V Komisii sú celé schémy, aby si mladí ľudia vyskúšali inštitúcie a prilákali sme ich. Presne na tom nám záleží – aby tam boli aj mladí, aj v strednom veku. To všetko sa sleduje.

Takéto isté veci môže robiť aj Slovensko. Neviem, či v našej krajine hodnotia projekty len ľudia z Bratislavy alebo aj ľudia z regiónov. V Komisii to tak je, neexistuje prípad, že by v paneli, ktorý hodnotí Európskou úniou financované projekty, boli dominantne zastúpení ľudia z nejakej krajiny alebo len zo západnej Európy či z južnej.

Je to veľmi dôležité, lebo rôznosť je hlavným kľúčom inovácií a tvorivosti. Každá organizácia a inštitúcia má rôznosť podporovať, ak chce, aby bola kreatívna a aby sa posúvala vpred.

Dobre, ale keď sa pozrieme na konkrétny príklad, tak podľa smernice EÚ, ktorá je už schválená, sa na firmy, ktoré sú kótované na burze a majú nad 250 zamestnancov, bude vzťahovať kvóta na zastúpenie žien v riadiacich pozíciách. Tu sa pozerá iba na pohlavie, nie na ostatné veci, ktoré ste vymenovali. Je to podľa vás v poriadku, že súkromná firma musí do riadiacich pozícií dať nejaké percento žien?

Je to jedna smernica z tisícov rôznych. Samozrejme, sú aj smernice, ktoré zabezpečujú, aby sa odstránili prekážky pre chudobných ľudí.

Čítajte tiež

Kvóty na ženy Európska „ženská“ smernica má veľa otáznikov a diskrimináciu nevyrieši

Jakub Lipták

Európsky parlament schválil smernicu, ktorá určuje, koľko žien majú mať vo vedení veľké kótované firmy. Má to však viac otáznikov.

Ja sa pýtam na túto smernicu.

Hovorím vám, že to je jedna z tisícov smerníc, ktoré upravujú právo Európskej únie, a týka sa tohto, nemôže sa týkať všetkého. Iných vecí sa týkajú iné smernice, lebo sa ukázalo, že rôznosť je potrebná a tie prekážky tam sú. Ale to už je vec, na ktorej sa zhodli nie európske inštitúcie, ale Európsky parlament a členské krajiny. Slovenskí ministri a slovenskí europoslanci o tom hlasovali.

Nejde o rozhodnutie nejakej európskej inštitúcie, ktorá niekoho tlačí, lebo každá európska legislatíva je schvaľovaná nie európskymi inštitúciami, ale zástupcami občanov, čo sú poslanci v Európskom parlamente, a ministrami, ktorí sedia v Rade EÚ.

Pýtam sa, či je v poriadku, že súkromným firmám je diktované, aký podiel žien majú mať v riadiacich funkciách. U nás sa to bude týkať firmy Tatry Mountain Resorts, ktorá to kritizuje.

Hádam nechcete, aby som kritizoval niečo, čo si schválili členské krajiny a Európsky parlament. A priori pre mňa každé rozhodnutie, ktoré legitímne prijme Európsky parlament s európskymi ministrami, je správne.

Podľa vás je to teda správne.

Rozhodne pre inštitúciu, akou je Európska komisia, tu nie je priestor na to, aby sme sa k tomu vyjadrovali a kritizovali to.

Pýtam sa na váš osobný názor.

Môj osobný názor v kancelárii zástupcu Európskej komisie predsa nehrá rolu. My sme zástupcovia inštitúcie, ktorá musí rešpektovať rozhodnutie Rady EÚ a Európskeho parlamentu. Tak to je vo všetkom, ako aj vláda rešpektuje rozhodnutie slovenského parlamentu.

Nemyslíte si, že vaše vyjadrenia, ktoré odzneli na konferencii Férová akadémia, môžu prehlbovať nedôveru voči Európskej únii?

Opäť môžem zopakovať, čo som povedal na začiatku. Samozrejme, že ma to veľmi mrzí, a keby som tušil, že sa toho takýmto spôsobom chopíte... Celú nedôveru vzbudzuje vaša interpretácia. Keď som sa pýtal účastníkov, oni to tak vôbec nechápali. Samozrejme, že je to veľmi negatívne aj pre mňa osobne, aj pre celý ten kontext a veľmi ma mrzí, že sa to posunulo do roviny, v ktorej to nebolo.

Ak hovoríte, že úplne čestne a v pohode so svojím svedomím ste naozaj zachytili duch môjho vystúpenia – okej, akceptujem to, je to vaše svedomie. Moje svedomie je absolútne čisté, lebo viem, že absolútne nikoho som tým nemienil uraziť alebo sa ho dotknúť.

Odvolávate sa na to, že nikto z účastníkov sa necítil urazený, ale dodajme, že na konferenciu o rodovej rovnosti prišlo asi tridsať žien – a asi traja muži. Nebola to z vašej strany snaha zapáčiť sa publiku, ktoré tam práve bolo?

Určite nie.

Čiže za svojimi vyjadreniami si stojíte?

Nepovedal som nič, čo by bolo mienené urážlivo. Samozrejme, že ma mrzí, že to dostalo takúto dimenziu. Keby som to tušil, povedal by som, že to máme vžité, nemáme reflex, nemáme to v krvi, nemáme na takéto veci citlivosť.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Boli ste spomínaný ako kandidát Progresívneho Slovenska na ministra školstva...

To máte odkiaľ? To je ďalšia dezinterpretácia. Vyjadril som sa tak niekedy?

Vy ste to možno nepovedali, ale vstúpili ste do strany Progresívne Slovensko ako expert na školstvo. Hovorilo sa o vás ako o možnom kandidátovi...

Ja som to nikdy nehovoril, je to ďalšia skratka, ktorú ste použili. Z môjho štyridsaťročného životopisu ste použili štyri mesiace, v ktorých som sa venoval Progresívnemu Slovensku v rámci svojho neplateného voľna z Európskej komisie.

Nespomenuli ste mojich niekoľko rokov spolupráce s mestskou organizáciou KDH v deväťdesiatych rokoch, keď som bol v pracovnej skupine pre vedu a náboženstvo. Robili sme celú sériu seminárov, prípravu Katolíckej univerzity – to sú všetko veci, ktoré ste v článku nespomenuli, lebo sa to asi nehodilo do vášho konceptu.

Bolo to v deväťdesiatych rokoch a tieto udalosti boli pred pár rokmi, je to rozdiel.

V čom?

Tesne pred voľbami ste vstúpili do tejto strany a boli ste v nej aktívny...

Štyri mesiace.

Lebo sa nedostala do parlamentu.

To je jedno, bol som tam aktívny štyri mesiace, ale už tri roky s nimi nemám nič spoločné. Bolo dôležité to v článku spomenúť?

Samozrejme, lebo ste sa politicky angažovali.

Ale nebolo dôležité, keď som sa politicky angažoval predtým? Alebo keď som sa politicky angažoval v prospech zmeny komunistického režimu v Slovenskej akadémii vied? To nie je dôležité?

V článku som spomenul aj vaše fungovanie od roku 2006.

Prečo iba od roku 2006?

Veď ja som nepísal vašu biografiu.

Ale vy ste účelovo vytrhli jednu časť. Prečo je rok 2006 kľúčový?

Pretože odvtedy pracujete v Bruseli.

Nie, predtým som pracoval štyri roky v Bruseli. Prečo ste sa ma neopýtali? Pokojne ste aj po tom mojom vystúpení mohli prísť za mnou s tým, že vás to rozrušilo alebo urazilo. Keby ste mi to povedali hneď, tak v tej chvíli vám poviem, že ma to veľmi mrzí, že som nemal v pláne sa niekoho dotknúť, ale dať pozitívnu informáciu z vlastnej skúsenosti, že niečo, čo som nevedel, som sa naučil ako manažér a podarilo sa mi to implementovať.

Expert na školstvo som nie kvôli Progresívnemu Slovensku. Sedem rokov som pracoval v Európskej komisii na generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru. Iks rokov som učil na vysokej škole a venoval sa tomu. Bol som prvý, kto priniesol pre samostatné Slovensko zákon o medzinárodnej vedecko-technickej spolupráci. Čiže preto, nie pre štyri mesiace v Progresívnom Slovensku.

Podstatné je to, že ak by Progresívne Slovensko vo voľbách v roku 2020 získalo o tisíc hlasov viac, možno by ste teraz boli minister školstva.

Ale možnože by som aj vzápätí umrel. To sú všetko hypotézy a vaše konštrukcie. V živote som nepovedal, že mám byť minister školstva. Je to úplný výmysel.

Ani ste neašpirovali?

Rozvoj školstva, vedy a inovácií som identifikoval ako jednu z najvážnejších vecí pre Slovenskú republiku a jej budúcnosť. Keďže Progresívne Slovensko bola jediná strana, ktorá si toto dala do svojho vienka, na jej pozvanie som odišiel z Európskej komisie a kandidoval som, aby sme mohli minimálne napísať základné tézy, za ktoré sa môžem kedykoľvek postaviť. Tie naznačili, akým spôsobom sa na Slovensku dajú vzdelávanie, veda a inovácie posunúť dopredu.

Mnohé slovenské vysoké školy prijali plány rodovej rovnosti, lebo ich k tomu zaväzuje program Horizont Európa, z ktorého chcú čerpať zdroje. Nie je to spôsob natláčania rodovej agendy našim vysokým školám?

Určite nie, lebo tento projekt si napísali vysoké školy, nenapísal ich nikto iný. Horizont Európa je program, ktorý je najväčší na svete, v rozpočte má takmer sto miliárd eur a podporuje vedu, výskum a inovácie. Je to dopytový systém. Univerzita, firma alebo vedecká inštitúcia napíše projekt a ten schvaľujú experti, o ktorých sme hovorili. Keď spĺňa kritériá, je schválený.

Každá univerzita, ktorá z tohto programu chce čerpať financie, musí prijať plán rodovej rovnosti.

Kto to povedal?

Tvrdia to samotné školy, potvrdil nám to napríklad prorektor Univerzity Komenského Radomír Masaryk alebo dekan Filozofickej fakulty UK Marián Zouhar.

Neviem o tom.

O Pláne rodovej rovnosti UK sme informovali, napríklad sa v ňom píše o tom, že individuálna podpora žien nie je dostačujúca a treba zmeniť inštitúcie a systém, v ktorom vedecké poznanie funguje, označuje sa to ako štrukturálna a kultúrna zmena. Nie je to v niečom podobné, ako hovoríte vy, že musíme zmeniť myslenie spoločnosti?

K tomu sa vôbec nemôžem vyjadrovať, lebo by som zasahoval do samosprávy univerzít. Nemá sa k tomu vyjadrovať ani nikto iný. Univerzity majú svoju akademickú slobodu, a ak identifikovali nejaký problém a hľadajú riešenie, je to vec ich samosprávy.

Otázka je, či nie je zásah do ich akademickej slobody, ak teraz musia prijímať takýto plán.

Neviem o tom, že by ich niekto nútil, aby prijímali nejaký plán, netuším o tom.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

V decembri roka 2022 po vražde na Zámockej ulici prišla na Slovensko delegácia z Európskeho parlamentu – Sophia in ‘t Veldová, Vladimír Bilčík a Elena Yonchevová. Skonštatovali, že sú tu viaceré rezervy v legislatíve v rodovej oblasti alebo čo sa týka homosexuálov a transsexuálov. V ich správe sa uvádza napríklad to, že do riadnych školských osnov by mali byť zahrnuté témy o sexuálnej orientácii a rodovej identite. Prečo sa európski poslanci vyjadrujú k takýmto veciam, ktoré sú v kompetencii Slovenska?

To sa budete musieť opýtať ich. Európska komisia sa k tomu nevyjadruje a ja k tomu nemám čo dodať. Tak ako nekomentujeme a nevyjadrujeme sa k rezolúciám slovenského parlamentu, nerobíme to ani v prípade rezolúcií Európskeho parlamentu, pokiaľ tam nevyzývajú na nejakú akciu Európsku komisiu.

Ale takéto veci sa dejú, prišla sem delegácia, vydala správu. Vyvolalo to aj reakciu, slovenský parlament prijal uznesenie, v ktorom takéto zasahovanie odmieta. Sú to témy, ktoré sa preberajú, a spoluvytvára to obraz o Európskej únii. Čo na to hovoríte?

Ak si chcete ten obraz vyjasniť, budete sa musieť obrátiť na tlačové oddelenie Európskeho parlamentu alebo priamo na tých poslancov. Hádam nechcete, aby som ja z pohľadu Európskej komisie tieto veci komentoval. Poslanci majú svoje právomoci, inštitucionálnu samostatnosť, to určite nie je niečo, k čomu by som sa mal vyjadriť.

Zaujíma ma, či na to máte nejaký názor, lebo to spoluvytvára obraz Európskej únie vo verejnosti. Sám kritizujete, že spoločenská nálada voči EÚ nie je optimálna, jej dôveryhodnosť rôznymi vecami trpí. Neprispieva aj toto k zníženej dôveryhodnosti EÚ?

Nemôžem a ani nebudem to hodnotiť, lebo je to úplne iná inštitúcia.

Čítajte tiež

Kritická správa z misie europoslancov na Slovensku Pomôcť nám majú homosexuáli v televízii a rodová výchova

Lukáš Obšitník Jakub Lipták

Traja europoslanci vrátane Slováka Vladimíra Bilčíka v súvislosti s vraždami na Zámockej zverejnili správu, v ktorej kritizujú „pokračujúcu nenávisť a netoleranciu“ voči homosexuálnej komunite na Slovensku.

Rodová rovnosť je dnes veľká téma. Hovoríte o tom, že musíme podporovať ženy, aby stúpali v hierarchii či už vo vede, alebo v inštitúciách. Myslíte si, že to, či je niekto ženou, je objektívna charakteristika, alebo je to skôr vec subjektívneho pocitu?

Nerozumiem tejto otázke.

To, či je niekto muž alebo žena, je objektívna biologická záležitosť, alebo je to otázka toho, ako sa cíti?

Nemyslím, že som kompetentný sa vyjadrovať k takýmto otázkam. Nie som antropológ ani genetik alebo lekár.

Hovoríte o objektívnych ukazovateľoch. Aj z vedeckého hľadiska, keď chceme zistiť, koľko máme mužov a koľko žien v nejakých orgánoch, musíme mať niečo, podľa čoho to odmeriame.

Takisto ako keď zisťujeme, koľko máme Slovákov, Maďarov, Rómov alebo Francúzov medzi národnosťami. Tiež to zisťujeme podľa toho, čo napíšu do dotazníkov, k čomu sa hlásia.

Podobne to má fungovať, aj čo sa týka mužov a žien? Že sa to určuje podľa toho, čo zapíšu do dotazníka?

Hovoríte o objektívnych ukazovateľoch a tie sú takéto. Na základe toho, čo v prieskumoch ľudia zaškrtnú.

Stačí teda, keby sa muž takto vyhlásil za ženu, aby z toho mal nejakú výhodu z hľadiska rodovej rovnosti?

Myslím si, že sú to manipulatívne a zavádzajúce otázky, nemyslím, že na to budem odpovedať.