Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) koncom januára zverejnil správu zo svojej misie na Slovensku, ktorá sa uskutočnila 15. až 17. decembra minulého roka v súvislosti s vraždami pred barom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave.

Na misii sa zúčastnili europoslanci Holanďanka Sophia in ’t Veldová za frakciu Obnovme Európu (ktorej členmi sú aj slovenskí poslanci za Progresívne Slovensko), Slovák Vladimír Bilčík za frakciu Európskej ľudovej strany (zvolený za stranu Spolu – občianska demokracia) a Bulharka Elena Yonchevová za Progresívnu alianciu socialistov a demokratov (S&D).

Správa v úvode kriticky spomína, že na Slovensku je manželstvo ústavne definované ako zväzok medzi mužom a ženou a že tu absentuje inštitút rovnakopohlavného manželstva či občianskeho zväzku. V tejto súvislosti delegácia tieto zväzky chápe ako základné práva, keď s poľutovaním uvádza, že „len 31 percent Slovákov súhlasí s tým, že LGBTIQ+ osoby by mali mať rovnaké práva ako ostatní občania. Je to najnižší podiel v EÚ a od roku 2015 sa v skutočnosti znížil o 5 percent“.

Kritika odporu v slovenskej spoločnosti

Delegácia sa v Bratislave ako s prvými stretla s predstaviteľmi mimovládnych organizácií a občianskych iniciatív zaoberajúcich sa situáciou homosexuálnej komunity. Šlo napríklad o Iniciatívu Inakosť či hnutie Ide nám o život.

Europoslanci sa okrem toho rozprávali s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou, s ministrom školstva Jánom Horeckým, so štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Editou Pfundtner, s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, s prezidentom Policajného zboru Štefanom Hamranom, so šéfom NAKA Ľubomírom Daňkom a so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Jánom Herom.

Medzi spôsoby „zlepšenia situácie ľudí, ako sú LGBTIQ+ osoby“, by podľa správy malo patriť „zaradenie tejto otázky na prvé miesto politickej agendy“. Zdieľať

Napokon sa delegácia stretla s novinármi – konkrétne so šéfredaktormi Denníka N a denníka SME Matúšom Kostolným a Beatou Balogovou, s Lukášom Dikom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka a s Attilom Lovászom z Rádia Devín. Následne delegácia vydala tlačové vyhlásenie, po ktorom sa ešte stretla s premiérom Eduardom Hegerom.

Europoslanci a zástupcovia vybraných médií sa okrem iného venovali kritickému hodnoteniu reakcie slovenskej verejnosti na vraždy v bare Tepláreň. Podľa správy diskutovali o tom, že hoci po vraždách došlo k masovej a okamžitej podpore a súcitu k obetiam, za tým sa „skrýva hlboko zakorenené odmietanie základných hodnôt založených na právach vrátane práv LGBTIQ+ v časti obyvateľstva, ktoré je živené niektorými politickými stranami zastúpenými v parlamente a ovplyvňované podobnými ideologickými trendmi, aké sme pozorovali v Maďarsku“.

Podľa správy ide o dôsledok „nedostatku informácií medzi obyvateľstvom, kde stereotypy a mylné predstavy o LGBTIQ+ majú tendenciu prežívať v rozpore s vedeckými dôkazmi a so spoločenským vývojom“.

V rozhovore so štátnou tajomníčkou Editou Pfundtner europoslanci hovorili o tom, že „medzi spôsoby zlepšenia situácie ľudí, ako sú LGBTIQ+ osoby“, by malo patriť „zaradenie tejto otázky na prvé miesto politickej agendy“. Padla kritika neplnenia sľubov vlády v prípade riešenia situácie transrodových osôb, kritika neuznávania párov rovnakého pohlavia či absencie zrušenia regionálnych nariadení rozporných s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Počas rozhovoru bola nečinnosť vlády pomenovaná ako „mimoriadne nebezpečná vzhľadom na atmosféru v spoločnosti voči hodnotám založeným na základných právach“. Prízvukovalo sa „riziko nadchádzajúcej násilnej volebnej kampane“. 

Delegácia v správe „povzbudzuje budúceho ministra školstva k ambicióznemu prístupu v zahŕňaní tém, ako je sexuálna orientácia či rodová identita, do riadnych školských osnov“. Zdieľať

S ministerkou Milanovou delegácia preberala napríklad „pokračujúcu nenávisť a netoleranciu“ voči homosexuálnej komunite a „nedostatok legislatívnych zlepšení v tejto oblasti za súčasnej vlády z dôvodu odporu parlamentu, čo poukazuje na jasnú potrebu robiť viac, napríklad prostredníctvom verejnoprávneho televízneho vysielania“. Medzi príkladmi, ako to dosiahnuť, správa spomína prítomnosť homosexuálnych postáv vo filmovej tvorbe.

Delegácia s ministerkou kultúry rozoberala aj podporu homosexuálnej komunity zo strany jej rezortu vrátane „financovania príležitostí na kultúrne podujatia prostredníctvom zavedenia ,dotačnej schémy rovnosti príležitostí‘ a symbolických gest, ako napríklad zapojenia ministerstva do festivalu po vražde v Teplárni“.

Toxická verejná diskusia

Europoslanci svoju predstavu o riešeniach komunikovali aj na stretnutí s ministrom školstva Jánom Horeckým, na ktorom sa zúčastnila aj Janette Motlová, riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

S Horeckým delegácia preberala „problémy s implementáciou smerníc o prevencii homofóbie a násilia v praxi“, ako aj potrebu podporovania programov a projektov podobných hnutiu Ide nám o život zameraných na homosexuálnu komunitu.

Europoslanci sa na stretnutí s ministrom školstva rozprávali o „prebiehajúcich snahách o ,hodnotovo založené vzdelávanie‘ a toleranciu na školách“, ktoré zhodnotili ako „pozitívne, hoci malé kroky, keďže zmeny v osnovách zostali obmedzené, obzvlášť v oblasti sexuálnej a rodovej výchovy“. Europoslanci v správe zároveň uvádzajú, že s ministrom preberali „neutralitu školských programov vzhľadom na vplyv iných zúčastnených strán, ako je napríklad Konferencia biskupov Slovenska, a ich pripomienky k školským zákonom“.

V závere správy sa uvádza, že delegácia „povzbudzuje budúceho ministra školstva k ambicióznemu prístupu v zahŕňaní tém, ako je sexuálna orientácia či rodová identita, do riadnych školských osnov“.

Delegácia skonštatovala, že mnohí účastníci dialógu, s ktorými sa v Bratislave stretli, „opísali toxickú verejnú diskusiu, do ktorej prispieva urážlivý, agresívny a homofóbny jazyk (...) vrátane členov vlády, parlamentu a určitých predstaviteľov Katolíckej cirkvi na Slovensku“.