Európsky parlament 22. novembra schválil smernicu, ktorá zavádza kvóty na zastúpenie žien vo vedení veľkých podnikov kótovaných na európskej burze.

Od 30. júna 2026 teda budú mať podniky, ktoré majú aspoň 250 zamestnancov a ich akcie sú aspoň v jednom členskom štáte EÚ prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, povinnosť dosiahnuť jeden z nasledovných cieľov:

– buď zabezpečia, že pozície nevýkonných riadiacich pracovníkov bude zastávať aspoň 40 percent „menej zastúpeného pohlavia“,
– alebo zabezpečia aspoň 33-percentné zastúpenie tohto pohlavia na pozíciách všetkých riadiacich pracovníkov, teda výkonných i nevýkonných.

Oproti návrhu je schválená smernica o čosi prísnejšia. Bude platiť o rok a pol skôr, než mala, a nebude obsahovať výnimku pre spoločnosti, v ktorých nedostatočne zastúpené pohlavie tvorí menej ako 10 percent zamestnancov. Inými slovami, ak by aj všetci zamestnanci určitej firmy boli jedného pohlavia, v jej vedení budú platiť kvóty.

Smernica bude platiť aj pre spoločnosti, v ktorých nedostatočne zastúpené pohlavie tvorí menej ako 10 percent zamestnancov.  Teda ak by aj všetci boli jedného pohlavia, vo vedení budú povinné kvóty. Zdieľať

Smernica, paradoxne, v časti, v ktorej sa venuje prostriedkom na dosiahnutie cieľov, hovorí o nediskriminácii. „Kandidáti sa vyberajú na základe komparatívneho posúdenia kvalifikácií každého uchádzača. Na tento účel sa nediskriminačným spôsobom uplatňujú jasné, neutrálne formulované a jednoznačné kritériá,“ uvádza sa v prvom odseku článku 6.

V druhom odseku toho istého článku sa však píše o tom, že ak je pri výbere kandidátov potrebné zvoliť medzi rovnako kvalifikovanými, má sa uprednostniť kandidát menej zastúpeného pohlavia. Smernica na tomto mieste hovorí aj o výnimkách, keď treba zohľadniť „špecifickú situáciu kandidáta druhého pohlavia“. Vtedy možno uprednostniť aj kandidáta viac zastúpeného pohlavia.

Čo však má robiť firma, ak potrebuje naplniť kvótu, no nemá dosť uchádzačov menej zastúpeného pohlavia alebo sú títo menej kvalifikovaní, smernica nešpecifikuje.

Lexmann: Zadefinovať to musí zákon

„Je to smernica, čiže my by sme na Slovensku mali prijať zákon, ktorý to presne definuje,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) pre Postoj. „Keď som sa na to pýtala právneho experta, tak mi povedal, že v takom prípade tá firma, samozrejme, nemusí kvótu naplniť.“

Podľa Lexmann však smernica nie je domyslená a vytvára priestor, v ktorom sa ťažko bude dokazovať, kto je viac kvalifikovaný a kto menej, teda či firma niečo porušila alebo nie.

„Akým spôsobom a komu to firma dokáže, že naozaj – napríklad ak vyberú muža – tá žena nespĺňala kvalifikácie alebo kritériá?“ pýta sa Lexmann. „To sú veci, ktoré sa ťažko posudzujú úplne neutrálne, lebo spoločnosť vie, aký typ človeka potrebuje. Neviem si predstaviť takú jasnú definíciu v zákone, aby sa podľa neho dalo jednoznačne vyargumentovať, že tento uchádzač nesplnil kritériá alebo že ich spĺňal menej,“ pokračuje.

Europoslankyňa Miriam Lexmann: „Neviem si predstaviť takú jasnú definíciu v zákone, aby sa podľa neho dalo jednoznačne vyargumentovať, že uchádzač nesplnil kritériá.“ Zdieľať

Podľa Lexmann teda bude záležať na tom, či sa budú posudzovať kritériá exaktné alebo neexaktné. Ak firma vyberie kandidáta podľa nie úplne merateľných kritérií, môže mať problém. „Ak ide o kritériá typu vzdelanie, roky praxe, to sa, samozrejme, dá, ale pokiaľ sú tam kritériá, ktoré sú menej exaktné, neviem, akým spôsobom sa to bude odôvodňovať,“ myslí si Miriam Lexmann.

V prípade, že o riadiacom pracovníkovi hlasujú zamestnanci alebo akcionári, má firma v zmysle smernice zabezpečiť, že „hlasujúci budú riadne informovaní o opatreniach stanovených v tejto smernici vrátane sankcií pre kótovanú spoločnosť v prípade nedodržania svojich povinností“.

Smernica tak prakticky od členských štátov žiada, aby tie prikazovali firmám vytvárať nátlak na svojich zamestnancov a akcionárov pri hlasovaní o výbere riadiaceho pracovníka.

Europoslankyňa Miriam Lexmann. Foto: TASR/Michal Svítok

Dotknutá firma nadšená nie je

Ak by smernica platila už teraz, týkala by sa minimálneho množstva slovenských firiem. Kótované slovenské spoločnosti sú v súčasnosti iba Tatry Mountain Resorts (TMR) a Biotika, pričom 250 a viac zamestnancov má iba prvá z uvedených.

Tá prijatú smernicu nevníma pozitívne. „Akékoľvek nariadenia týkajúce sa toho, ako ma privátna firma fungovať, nepovažujeme za šťastné,“ vyjadril sa pre Postoj manažér komunikácie a PR spoločnosti TMR Marián Galajda.

„Ženy sú aj bez tohto nariadenia neoddeliteľnou súčasťou našich prevádzok vrátane manažérskych a riaditeľských pozícií,“ dodal Galajda.

Čo dnes takisto nie je úplne jasné, je, ako sa budú kvóty týkať dcér kótovaných firiem, teda či sa na ne budú vzťahovať alebo nie. A či bude záležať na tom, či je materská firma kótovaná na európskej burze alebo na nejakej inej.

Marián Galajda z TMR: „Akékoľvek nariadenia týkajúce sa toho, ako ma privátna firma fungovať, nepovažujeme za šťastné.“ Zdieľať

„Aj na to by ten zákon mal myslieť, že tie firmy môžu byť aj dcéry ako európskych, tak aj mimoeurópskych firiem,“ hovorí Lexmann.

Europoslankyňa problém smernice vidí aj v tom, že môže vytvoriť diskriminačné prostredie medzi samotnými ženami. Ak totiž budú firmy pod tlakom, že musia prijať ženu, môže sa podľa nej stať, že si budú vyberať tie bezdetné na úkor žien s deťmi.

„Myslím si, že k tomu musíme pristúpiť úplne inak, vytvoriť silnejšie povedomie, aby to mali ženy, ktoré sa snažia skĺbiť rodinné a pracovné povinnosti, uľahčené,“ hovorí Lexmann. „Je dôležité vytvoriť zázemie, aby neboli diskriminované ženy s deťmi. Obávam sa, že kvóty povedú k diskriminácii medzi ženami,“ uzatvára.