Odliv mozgov aj kvality Každý šiesty Slovák študuje v zahraničí a naša najlepšia univerzita je v Brne

Asi 17 percent slovenských vysokoškolákov študuje v zahraničí. Po Luxembursku ide o druhý najvyšší podiel z krajín OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj). Priemer OECD sú pritom 2 percentá, priemer EÚ 4 percentá. V absolútnych číslach to znamená, že v zahraničí máme asi 30-tisíc študentov.

Úplne najväčší odliv smeruje do Česka. Študuje tam zhruba 20-tisíc Slovákov a len v Brne je ich polovica, čo predstavuje viac ako 17-percentný podiel zo všetkých tamojších študentov. Podielovo ich je najviac na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity (MUNI), kde tisíc slovenských poslucháčov tvorí zo všetkých polovicu, ďalej na Fakulte informačných technológií Vysokého učenia technického (VUT) (skoro 800 študentov, 34 percent), potom na Lekárskej fakulte (tisíc študentov, 25 percent).

Nad 20 percentami či tesne pod sa držia ešte niekoľké ďalšie brnianske fakulty, napríklad Ekonomicko-správna fakulta MUNI, Fakulta architektúry VUT alebo Fakulta veterinárneho lekárstva Veterinárnej univerzity. Spomedzi univerzít v iných českých mestách môže Brnu konkurovať Lekárska fakulta Univerzity Palackého v Olomouci (asi 650 študentov, 28 percent) či pražský matfyz na Karlovej univerzite (asi 420 študentov, 19 percent).

Najviac slovenských študentov študuje na MUNI – asi 5-tisíc, čo je podobne veľa ako na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach či Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. O čosi menej Slovákov je na VUT a ešte menej na Mendelovej univerzite či na veterine.

Čítajte tiež

Ako prichádzame o vysokoškolákov U nás sa stretla s nezáujmom, tak odišla do Česka. Preč ide každý piaty študent

Kristína Votrubová

Na masový odliv mozgov dopláca celá krajina. Po skončení školy sa mladí často už na Slovensko nevrátia.

Prečo Brno?

Obľúbenosť Brna slovenskými vysokoškolákmi sa dá pripísať jazykovej, kultúrnej, ale aj geografickej blízkosti. Posledný bod potvrdzuje fakt, že najviac študentov prichádza z regiónov, z ktorých sa vlakom či autobusom dá do moravskej metropoly dostať pod 5 hodín. Hlavne z Trenčianskeho (17 percent), Žilinského a Bratislavského kraja (po 14 percent), najmenej z toho najvzdialenejšieho – Košického kraja (8,5 percenta). Všetky ostatné kraje sa držia zhruba na 11 percentách.

Ale dostupnosť zďaleka nie je jediným lákadlom.

„Medicínu som neplánoval študovať na žiadnej fakulte na Slovensku,“ hovorí Adam, absolvent Lekárskej fakulty MUNI, ktorý dnes pracuje na otorinolaryngológii vo Fakultnej nemocnici sv. Anny v Brne. Odrádzalo ho napríklad to, že na prijímačky na Lekársku fakultu Univerzity Komenského sa človek musí „nabifliť“ 3-tisíc otázok vrátane správnych odpovedí.

„Pochopil som, že fakulta, ktorá zakladá svoje prijímacie konanie na memorovaní, nebude moja vysnívaná, a rozhodol som sa pre prijímačky v Česku, ktoré boli postavené skôr na logickom rozmýšľaní a výpočtoch,“ vysvetľuje Adam. Nakoniec ho zobrali aj do Plzne a Olomouca, ale vybral si Brno, lebo mu ako mesto najviac sadlo.

„Ponuka slovenských vysokých škôl ma veľmi nezaujala,“ hovorí Hana, ktorá na MUNI študuje informatiku. Od mala ju to tiahlo k informatike a matematike, zároveň však rada maľovala. Na Slovensku nenašla školu, ktorá by ponúkala kombináciu informatiky a výtvarného umenia.

„Kamarát v tomto čase už na MUNI študoval a rozprávali sme sa o možnostiach, ktoré univerzita ponúka. Hovoril mi o svojich skúsenostiach na fakulte informatiky, čo ma zaujalo aj preto, že ponúkala možnosť študovať špecializáciu grafický dizajn,“ vysvetľuje s tým, že na bratislavskú STU si dala prihlášku len ako poistku.

Hlavným dôvodom, prečo sa Slováci rozhodujú pre štúdium v Česku, je vyššia kvalita vzdelania a väčší výber študijných programov.Zdieľať

Obom Slovákom dávajú za pravdu aj svetové rebríčky vysokých škôl. V tom najprestížnejšom, šanghajskom, obsadila MUNI 401. – 500. miesto. Najlepšia slovenská VŠ Univerzita Komenského zaostáva o tri stovky. Z českých škôl je pred ňou ešte Karlova univerzita (prvá štyristovka) a Univerzita Palackého v Olomouci s ňou zdieľa prvú osemstovku.

Dominancia však neplatí pri českých technických vysokých školách. STU so svojím umiestnením na 801. – 900. mieste je o stovku pred brnianskou VUT a zarovno s pražským ČVUT. Na druhej strane netreba zabúdať, že zatiaľ čo Slovensko má v prvej tisícke dve vysoké školy, Česi ich tam majú deväť.

Hlavným dôvodom, prečo sa Slováci rozhodujú pre štúdium v Česku, je tak vyššia kvalita vzdelania a väčší výber študijných programov. Ďalšími častými motiváciami sú znalosť jazyka a kultúrna blízkosť, prestížnosť štúdia v Českej republike, lepšie životné podmienky či snaha osamostatniť sa v cudzej krajine. Pre študentov technických odborov je hneď po vyššej kvalite vzdelania druhou najčastejšou motiváciou neexistencia či zlá dostupnosť odborov na Slovensku.

Komu odliv mladých slovenských mozgov prospieva…

Za riekou Moravou sa občas ozve šomranie na všadeprítomnosť mladých Slovákov či na to, že ich štúdium je platené z daní českých rodičov, ktorých deti sa nedostanú na najlepšie české univerzity, lebo miesto im obsadia slovenskí študenti. Ale vysoké školy sú voči Slovákom veľmi ústretové a dobre vedia prečo.

Na české univerzity sa hlásia spravidla ambicióznejší a šikovnejší Slováci, takže si môžu vybrať tých najkvalitnejších uchádzačov nielen z jednej, ale rovno z dvoch krajín.Zdieľať

Hlásia sa na ne spravidla ambicióznejší a šikovnejší Slováci, takže české univerzity si môžu vybrať tých najkvalitnejších uchádzačov nielen z jednej, ale rovno z dvoch krajín. A to zlepšuje kvalitu celej inštitúcie. Množstvo Slovákov v krajine po štúdiu zostane, čo pomáha rozvoju českej vedy a ekonomiky a zároveň znižuje nedostatok personálu v určitých profesiách, napríklad v medicíne.

Okrem toho, podľa štúdie Ekonomicko-správnej fakulty MUNI sú Slováci študujúci na „Masaryčke“ ekonomicky prínosní pre Brno a celý región. Síce im český štát platí štúdium a štipendiá, ale Slováci tu bývajú, stravujú sa, platia dane atď. Ich výdavky pochádzajúce z peňazí od rodičov na Slovensku alebo z vlastnej zárobkovej činnosti značne prevyšujú sumu, ktorou im Česko zabezpečuje bezplatné štúdium.

Čítajte tiež

Analytička Zuzana Múčka Máme málo lekárov, pretože viac ich nechcú mať ani doktori na čele fakúlt

Lukáš Kekelák

„Ak sa nám nepodarí zvrátiť trend, budeme na dnešnú dobu spomínať ako na zlaté časy slovenského zdravotníctva,“ hovorí Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

… a komu škodí

Naopak, pre Slovensko to je problém. Zatiaľ čo sa v 90. rokoch do Česka sťahovali hlavne Slováci s nižším vzdelaním, ktorí boli ochotní pracovať za mzdu alebo na pozíciách, ktoré Česi odmietali, s novým miléniom prišla zmena a prevážili vzdelanejší emigranti.

Pomohla tomu aj dohoda medzi oboma ministerstvami školstva z roku 1999. Dovtedy v Česku mohla bez poplatkov študovať ani nie stovka slovenských študentov, no potom prestali byť limitovaní počtom. Zo 4,5-tisíc sa tak počet Slovákov študujúcich za hranicami vyšvihol na spomínaných 30-tisíc. Trend známy ako „odliv mozgov“ tak pokračuje dodnes.

Slovenské vysoké školy z toho dôvodu prichádzajú o mnohých šikovných študentov, čím trpí ich kvalita. Pre slovenskú spoločnosť vo všeobecnosti je zasa zlé, že Slováci do Česka odchádzajú študovať profesie, v ktorých máme nedostatok ľudí, pretože po škole sa často nechcú vrátiť naspäť. Príkladom je zdravotníctvo.

Na štyroch slovenských lekárskych fakultách študuje asi 4-tisíc domácich a 2,5-tisíc zahraničných medikov. Zahraniční sú tu len na štúdium, ktoré si sami platia, a asi 17 percent domácich po záverečných skúškach odíde do cudziny (no rovnaký problém s odlivom budúceho personálu má aj Česko, mladí lekári nespokojní s domácim zdravotníctvom mieria hlavne do Nemecka).

Na lekárskych fakultách v Česku je vyše 3-tisíc Slovákov (ide predovšetkým, ale nie výhradne o medikov). Až 35 percent z nich si plánuje nájsť prácu v Česku, čo je viac než priemer vo všetkých ďalších študijných odboroch. Len pre úplnosť, neznamená to, že zvyšných 65 percent sa plánuje vrátiť, skôr že ešte nie sú pevne rozhodnutí o svojom postupe. Veľká časť za hranicami pravdepodobne zostane.

Čítajte tiež

Zahraniční študenti medicíny Ide o výnosný biznis. Pre školy aj pre agentúry, ktoré ich verbujú

Kristína Votrubová

Na školnom od zahraničných študentov medicíny vyzbierala Univerzita Komenského v Bratislave 11,2 milióna eur.

Jedným z nich je aj Adam. „Posledné dva roky štúdia som stážoval na klinike, kde teraz pracujem, zapáčilo sa mi tu.“ Od návratu na Slovensko ho odrádza dezorganizovanosť verejného zdravotníctva a kritika akéhokoľvek pokusu o zmenu. Čerství doktori majú v Česku navyše často hladší štart.

„Kamarátka sa hlásila na dve nemenované bratislavské kliniky, ktorých prednostovia opakovane hlásajú, ako bojujú za zlepšenie podmienok v zdravotníctve, ale ako absolventovi jej ponúkli zmluvu s úväzkom 0,1. K tomu musela začať študovať doktorát, pretože tú časť úväzku platí fakulta. Ale pracovala by normálny pracovný čas, a ak by sa osvedčila, úväzok by postupne rástol. No a v Brne dostaneš celý úväzok, nemusíš robiť doktorát ihneď, pretože je dôležitejšie sa naučiť byť lekárom a až potom sa venovať vede,“ vysvetľuje Adam. Dodáva, že na Slovensko sa vráti „iba ak na chalupu“.

Silným dôvodom zostať v zahraničí je popri nízkych mzdách aj nespokojnosť so spoločensko-politickou situáciou na Slovensku. Podľa prieskumu neziskovky LEAF z roku 2018 až tri štvrtiny študentov odrádza od návratu vysoká miera korupcie, rovnako ako nízke výplaty (zaujímavé by bolo zistiť, ako sa tento postoj zmenil po viac ako dvoch rokoch Matovičovej, resp. Hegerovej vlády, novšie dáta však nie sú k dispozícii).

Vyštudovaní Slováci sa domov vracajú hlavne kvôli citovým väzbám alebo snahe o zlepšenie pomerov. Nie preto, že by im tie pomery mali čo ponúknuť.Zdieľať

Takmer dvom tretinám sa nepáči nízka úroveň verejných služieb, čosi nad polovicu vidí problém v nedostatku pracovných príležitostí a medzi 50 až 40 percentami študentov sú zastúpené dôvody ako uzavretosť Slovákov voči zmenám a inováciám, nižšia životná úroveň, odmietanie názorovej rozmanitosti, zlá úroveň medziľudských vzťahov či nízka úroveň vedy.

Domov hlavne za rodinou

Iný pohľad má informatička Hana. Aj keď študuje už magisterský program, premýšľa nad doktorandským štúdiom, a tak otázku návratu na Slovensko necháva otvorenú. „Možno by som si tu chcela vyskúšať pracovať po škole, pretože možností tu mám nespočetne veľa. Jedna z vecí, ktorá mi však nesmierne chýba, je rodina, čo je určite jeden z dôvodov, prečo by som sa vrátila naspäť,“ vysvetľuje.

Práve rodina je najčastejšia príčina návratu, platí to pre takmer 9 z 10 slovenských študentov. Dve tretiny za motiváciu považujú aj možnosť podieľať sa na zmene, ktorá významne ovplyvní Slovensko, a skoro polovica má záujem skvalitniť vlastný odbor v domovine. Len necelú štvrtinu láka možnosť vykonávať profesiu v materinskej reči.

Jednoducho povedané, vyštudovaní Slováci sa domov vracajú hlavne kvôli citovým väzbám alebo snahe o zlepšenie pomerov. Nie preto, že by im tie pomery mali čo ponúknuť.

Čítajte tiež

Slovenskí študenti medicíny O sto viac ich nebude. Fakulty nechcú prijať menej cudzincov a Heger to nerieši

Lukáš Kekelák

Hoci sa vláda zaviazala prijať o 100 slovenských študentov medicíny viac, väčšina dekanov lekárskych fakúlt ich počty zvýšiť neplánuje.

Os Brno – Bratislava

Tejto problematike sa v nedávnom komentári venoval aj bývalý politik a odborník v oblasti ekonómie a vzdelávania Miroslav Beblavý. Chváli slovenských absolventov MUNI, že predstavujú „kombináciu kvantity a veľmi slušnej kvality“, a dochádza k trefnému záveru, že „naša najlepšia univerzita sa dnes nachádza tesne za hranicami“.

Aj keď mnohí študenti zostávajú v Česku, ich návratnosť je podstatne vyššia ako v prípade Oxfordu či Cambridgeu, a tak má „Masaryčka“ veľký vplyv na chod slovenskej spoločnosti. Z tohto dôvodu si Beblavý myslí, že naše ministerstvo školstva by sa malo snažiť integrovať zahraničnú „slovenskú“ univerzitu do slovenského vzdelávania, vedy a spoločenského diania.

Samozrejme, nemôžeme sa uspokojiť s tým, že naša najlepšia univerzita nie je naša, treba sa snažiť zlepšovať slovenské vysoké školstvo. Aj keď ako upozorňuje Beblavý, reálnu šancu stať sa svetovou univerzitou má iba Univerzita Komenského, avšak náš štát „nedokáže najlepšiu školu na svojom území finančne podporiť tak, aby mohla peniazmi a výsledkami konkurovať aspoň Brnu“.

Bankovka ako univerzálna záplata

Čo sa týka politického riešenia tejto situácie, namiesto štrukturálnej zmeny prichádzajú len tupé riešenia pomocou rozdávania alebo vymáhania peňazí. Dlhoočakávaná hĺbková reforma školstva nie a nie sa dostaviť, podobne ako reforma najkritickejšej profesie, čiže zdravotníctva.

Príkladom ignorancie slovenských politických špičiek voči podstate problému je nápad Roberta Fica spred troch rokov, keď chcel každému medikovi, ktorý vyštuduje medicínu na Slovensku a do desiatich rokov odíde do zahraničia, nechať preplatiť plnú sumu za jeho štúdium.

Síce by hrubá sila peňazí mohla udržať zopár lekárov na Slovensku, ale nepochybne by masívne zväčšila odliv slovenských medikov za hranice, aby sa vyhli vazalstvu voči domácej vláde. Každý budúci študent medicíny by si dobre rozmyslel, či chce študovať na kvalitnejšej škole a mať slobodu alebo študovať na menej kvalitnej a byť spútaný.

Otázne je aj riešenie bývalého ministra školstva Branislava Gröhlinga. Najlepšia tisícka slovenských maturantov minulý rok dostala štipendium do výšky 9-tisíc eur až na tri roky za to, že sa prihlásili na slovenskú vysokú školu.

Mladých Slovákov netreba strašiť či vábiť peniazmi. Len ich treba presvedčiť, že návrat má zmysel.Zdieľať

Cieľ – čiže udržať talentovaných Slovákov v domácej krajine – je nepochybne správny. Problém je v prostriedku, ktorý postavil našich premiantov prakticky pred dilemu – ísť za lepším vzdelaním, alebo študovať na horšej škole, ale do bakalára mať vo vrecku 9-tisíc eur (a potom sa prípadne presťahovať do zahraničia za lepším platom).

Nehovoriac o tom, že týmto sa ani nerieši podstata problému, iba jeho symptóm (dobré by bolo tiež zistiť, koľko z premiantskej tisícky seriózne plánovalo študovať v zahraničí a koľko z nich si na závratne vysoké štipendium prišlo „len tak“). Avšak riešenie „chceme, aby ľudia niečo (ne)robili, tak ich uplatíme ich vlastnými peniazmi“ je v slovenskej politike čoraz bežnejšie.

Príznačným v tomto kontexte je vysokoškolské plagiátorstvo našich ústavných činiteľov (Danko, Kollár, Matovič), ale aj to, že tento v akadémii smrteľný hriech pre ich politickú kariéru neznamenal nič viac než drobné zakopnutie. Ako keby vzdelanie na Slovensku nemalo dostatočnú vážnosť a dalo sa nahradiť peniazmi.

Z vyššie uvedených prieskumov však vyplýva, že mladí Slováci sú ochotní vrátiť sa domov a zlepšovať pomery. Netreba ich pritom strašiť či vábiť peniazmi. Len ich treba presvedčiť, že návrat má zmysel.