Ako prichádzame o vysokoškolákov U nás sa stretla s nezáujmom, tak odišla do Česka. Preč ide každý piaty študent

Alžbeta chodí na jedno z bratislavských cirkevných gymnázií a tento rok maturuje. Prihlášku na vysokú školu si podala na Slovensku aj v Česku a už vie, že sa dostala na obe. V tom, kam pôjde, má jasno: Olomouc.

Podobné plány má väčšina jej spolužiakov.

Z celej jej triedy, ktorá sa skladá z 28 žiakov, zostáva študovať na Slovensku deväť. Najviac chce ísť na univerzitu do Česka, no niektorí smerujú na školy vo Francúzsku, v Dánsku či vo Veľkej Británii.

Pridajú sa tak k mase slovenských mladých ľudí študujúcich na univerzitách po celej Európe. Podľa posledných dostupných dát OECD študuje v zahraničí 19 percent našich vysokoškolákov. Priemer sledovaných krajín sa pritom pohybuje na úrovni štyroch percent.

Výrazný rozdiel je aj v porovnaní s našimi susedmi. Z českých vysokoškolákov študujú v zahraničí štyri percentá, v Maďarsku päť percent, v Poľsku dve percentá.

V prípade Alžbety, ako aj jej spolužiakov išlo o voľbu, ktorá sa formovala postupne. A prvý styk so slovenskými vysokými školami v nich upevnil rozhodnutie odísť za štúdiom do zahraničia.

Nezáujem zo strany školy 

„Prelomovým okamihom bol pre mňa veľtrh Gaudeamus,“ hovorí Alžbeta. Na ňom sa každoročne prezentujú vysoké školy zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Maturanti tak majú možnosť dozvedieť sa viac o jednotlivých školách a možnostiach štúdia.

Organizátor akcie láka študentov aj vetou „za jeden deň získate všetky informácie pre správne rozhodnutie o vašej budúcnosti“. V Alžbetinom prípade to platilo čiastočne. Keď na veľtrh išla, vedela, že chce študovať biológiu, a tak hľadala stánky prírodovedeckých fakúlt.

Najprv sa pristavila pri stánku Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. „Boli tam profesori aj študenti, dali mi materiály, mailové adresy, ktoré by sa mi mohli zísť, všetky informácie o prihláške. Veľmi milo ma prekvapil ich prístup,“ hodnotí spätne prvý kontakt.

„Bola som pri dvoch extrémoch, jedni sa išli roztrhnúť, aby mi dali všetky informácie, druhých to vôbec nezaujímalo.“Zdieľať

Následne našla stánok Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. „Nevedeli mi odpovedať na základné otázky, keď som sa pýtala, či nájdem informácie na stránke školy, tak mi povedali, že tá je hrozná a že sa v nej nevyznajú ani oni,“ hovorí. Pri stánku strávila asi minútu.

„Boli to dva extrémy, jedni sa išli roztrhnúť, aby mi dali všetky informácie, druhých to vôbec nezaujímalo,“ hodnotí svoju skúsenosť.

Podobný zážitok mala aj so spolužiakmi na dňoch otvorených dverí v Bratislave. „Zaujímal nás odbor biológie, ten však nemal ani svoj stánok alebo sme ho aspoň nenašli a nikto nám ani nevedel povedať, kde by sme ho nájsť mohli. Po polhodine sme sklamaní odišli,“ hovorí Alžbeta.

Rozdiel bol aj pri podávaní prihlášky. V prípade Palackého univerzity jej celý proces zabral desať minút a obratom jej na mail prišlo potvrdenie aj ďalšie pokyny. Podávanie prihlášky na Univerzitu Komenského bolo omnoho komplikovanejšie, nebolo jej jasné, ako presne prihlášku podať, na stránke nenašla informácie, ktoré by jej pomohli.

Mladých láka kvalita

Práve menej administratívne náročné prihlasovanie a prijímacie konanie označilo za dôvod odchodu do zahraničia takmer 57 percent Slovákov študujúcich v Česku. Prieskum ešte v roku 2018 realizoval projekt To dá rozum.

Ako hlavný dôvod odchodu do zahraničia označili respondenti lepšie renomé škôl. Urobilo tak viac ako 90 percent študentov študujúcich v Česku a takmer 77 percent študentov študujúcich v iných krajinách.

Ďalšími faktormi boli záujem o skúsenosť žitia v zahraničí, vyššia uplatniteľnosť na trhu práce, ako aj odporúčania. V prípade Alžbetiných spolužiakov hralo rolu aj to, že v zahraničí našli odbory, ktoré slovenské vysoké školy neponúkajú, a majú aj starších súrodencov, ktorí sú najmä v Česku spokojní.

Slovenské vysoké školy tvrdenia o nižšej kvalite štúdia v porovnaní so zahraničnými školami odmietajú. Napríklad pred časom pre Postoj povedal hovorca Katolíckej univerzity v Ružomberku Martin Pinkoš toto: „Treba otvorene priznať, že na odchode študentov do zahraničia majú svoj podiel aj médiá, ktoré neustále píšu o ‚nekvalitných‘ vysokých školách na Slovensku, čo nie je vždy pravda.“

Slovenské vysoké školy tvrdenia o nižšej kvalite štúdia v porovnaní so zahraničnými školami odmietajú.Zdieľať

Umiestnenie v medzinárodných rankingoch však hovorí inak. Stačí sa pozrieť na rozdiely medzi univerzitami na Slovensku a v Česku, kam odchádza väčšina maturantov, ktorí sa rozhodnú pre štúdium v zahraničí.

V celosvetovom rankingu QS World University Rankings sa v roku 2021 umiestnila z česko-slovenského regiónu najvyššie Karlova univerzita, ktorá skončila na 266. mieste. Za ňou nasledovala na 373. mieste Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe a na 403. mieste České vysoké učení technické v Prahe. Na 551. – 560. mieste skončila Masarykova univerzita.

Prvá slovenská univerzita sa v rebríčku objavila na 601. – 650. mieste a išlo o Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na 651. – 700. mieste sa umiestnila Komenského univerzita v Bratislave.

Výpovedná hodnota týchto rebríčkov je najmä pri menších univerzitách relatívna, rozdiel medzi Českom a Slovenskom je však jednoznačný.

Odchod mladých spomaľuje krajinu

Masívny odchod slovenských študentov má pritom negatívne vplyvy na celú krajinu a znižujú náš rastový potenciál. Analýzy ukazujú, že pre odchod sa rozhodujú vo väčšej miere študenti s lepšími výsledkami a Slovensko tak prichádza o talentovaných ľudí.

Keď už raz Slováci do zahraničia odídu, je väčšia pravdepodobnosť, že tam zostanú aj po skončení štúdia. Ako upozorňuje analýza Odliv mozgov a jeho vplyv na jednotlivé odvetvia a regióny v SR, odborníci odhadujú, že naspäť na Slovensko sa vracia iba polovica odídených. 

Kvalitné ľudské zdroje sú pritom podľa spomínanej analýzy v súčasnosti považované za jeden z hlavných motorov ekonomického rastu.

Firmy pôsobiace na Slovensku už roky označujú za najväčší problém nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a neschopnosť udržať študentov v krajine naznačuje, že tento problém bude aj naďalej pretrvávať.

Odchod mladých ľudí zároveň urýchľuje nástup problémov, s ktorými sa Slovensku bude boriť vinou rýchlo starnúcej populácie. Prirodzený demografický vývoj, keď bude na jedného dôchodcu pripadať čoraz menej ľudí v aktívnom veku, totiž prehĺbi odchod mladých do zahraničia.

Dôsledky odlivu mozgov badať už dnes aj v nedostatku lekárov či zdravotných sestier, a ako upozorňuje analýza, negatívne ovplyvnené sú aj slovenské vysoké školy, keďže prichádzajú o potenciálnych vedeckých pracovníkov.

Nejde teda iba o problémy súkromného sektora.

Štipendiá vo výške 9 000 eur majú pomôcť udržať mladých ľudí doma.Zdieľať

„Dlhodobé negatívne dopady odlivu mozgov zaznamenávajú regióny/krajiny napríklad v oblasti intelektuálneho potenciálu, v možnostiach rozvoja spoločnosti, ako aj v oblasti celkového politického, sociálneho a kultúrneho života krajiny,“ konštatuje analýza.

To, že štát o probléme vie, vidno z faktu, že sa mu venuje aj plán obnovy. V rámci neho bol spustený štipendijný program, ktorý má pomôcť udržať talentovaných mladých ľudí doma. Vďaka tomu sa rozdá tento rok 1 550 štipendií. Úspešní uchádzači dostanú podporu deväťtisíc eur na tri roky.

V roku 2020 študovalo v zahraničí takmer 31-tisíc slovenských vysokoškolákov a je teda otázne, či tento program prinesie výraznejšiu zmenu.

Hlavný dôvod odchodu mladých, ktorým je podľa prieskumu kvalita škôl, sa nedá riešiť rýchlo.

Ako však ukazuje aj príbeh Alžbety, dôležitú rolu zohrávajú aj iné faktory. Napríklad prístup škôl k potenciálnym študentom. Sama priznáva, že ak by si z veľtrhu odniesla iný zážitok, je možné, že by zostala študovať doma.