Slovenskí študenti medicíny O sto viac ich nebude. Fakulty nechcú prijať menej cudzincov a Heger to nerieši

Od podpisu memoranda vlády s Lekárskym odborovým združením uplynuli už vyše štyri mesiace a odborári sa opäť pripomínajú.

Sťažujú sa na neplnenie väčšiny bodov z memoranda, ku ktorým sa vláda Eduarda Hegera tesne pred svojím koncom zaviazala, a kritizujú premiéra a ministra zdravotníctva v jednej osobe, že ignoruje záväzky a nereaguje na ich žiadosti o stretnutie.

Ak vláda nezmení prístup, šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský už pohrozil, že ani LOZ sa nebude cítiť viazané memorandom, a skloňuje „horúcu jeseň“. O ďalšom postupe sa chcú odborári poradiť pred májovým rokovaním na ministerstve zdravotníctva.

Premiér Heger, ktorý je tiež poverený riadením ministerstva, síce tvrdí, že na plnení memoranda sa intenzívne pracuje a pravidelne sa o krokoch informuje, je faktom, že okrem vyšších platov lekárov a sestier sa posun v ostatných bodoch spomalil.

Možno to ilustrovať na riešení 5. bodu z požiadaviek lekárskych odborárov, v ktorom odborári žiadali „zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov“.

Hegerove sľuby o medikoch verzus realita na jeho rezortoch

Všetky slovenské lekárske fakulty spolu ročne vyprodukujú približne 650 až 700 absolventov medicíny. Vo finálnom znení 33-stranového memoranda vlády s lekárskymi odborármi sa v časti o navýšení slovenských absolventov medicíny píše:

„Zmluvné strany sa dohodli, že vláda Slovenskej republiky prijme v rámci svojej pôsobnosti opatrenia, ktoré umožnia zvýšenie počtu študentov lekárskych fakúlt v SR študujúcich v slovenskom jazyku o minimálne 100 osôb v prvom ročníku a minimálne v rovnakom rozsahu aj v ďalších rokoch pri otvorení ďalších prvých ročníkov v budúcnosti.“

Memorandum presne nešpecifikuje obdobie, dokedy sa má navyšovať počet prijímaných slovenských študentov o stanovené číslo, ani či tak majú fakulty spraviť na úkor medikov zo spoplatnených anglických programov alebo bez ohľadu na nich. 

Vláda sa však zaviazala pre tento cieľ dostatočne navýšiť rozpočet jednotlivým lekárskym fakultám a sľúbila zabezpečiť aj priestorové podmienky a dostatočný počet lôžok potrebných na praktickú výučbu medikov, na čo sa často sťažujú dekani lekárskych fakúlt.

Odborárom tiež garantovala presunutie Univerzitnej nemocnice v Bratislave na stále neexistujúce Rázsochy s univerzitným kampusom a s veľkosťou 1150 lôžok, hoci ministerský projekt nemocnice počíta zatiaľ s 802 posteľami.

Eduard Heger s predsedom LOZ Petrom Visolajským po uzavretí dohody. Foto: TASR/Pavol Zachar

Pri pátraní, aké kroky urobili ministerstvá zdravotníctva, školstva a financií pre to, aby naplnili daný bod memoranda už v akademickom roku 2023/2024, sa ministerstvá vyhovárajú jedno na druhé. Pritom dve ministerstvá majú toho istého šéfa – Eduarda Hegera.

Ministerstva školstva, ktoré má pod sebou vysoké školy, sa otázka údajne netýka a vo veci vystupuje len ako „spolupracujúci subjekt“. Argumentuje, že do prijímacieho konania na vysokých školách nevstupuje a ani im nemôže nariadiť prijímať väčší počet študentov.

Gestorom úlohy je podľa školstva len ministerstvo zdravotníctva a financií, ktoré má vyhradiť peniaze na dofinancovanie lekárskych fakúlt, aby mohli prijať väčší počet slovenských medikov. Rezortu financií odkazuje, aby prišlo so systémovou podporou vyššieho počtu medikov.

Ale ministerstvo financií zas tvrdí, že to nemá v kompetencii, a celú tému prenecháva rezortu školstva a zdravotníctva. 

So žiadosťou o vyčíslenie sumy za vyšší počet medikov tak oslovilo dotknuté fakulty ministerstvo zdravotníctva. Teraz vraj čaká na podklady, ktoré budú predmetom rokovania všetkých troch ministerstiev, kde stanovia výšku finančných nákladov za navýšenie počtu slovenských medikov, ako aj spôsob dofinancovania jednotlivých lekárskych fakúlt.

Výsledok? Namiesto sto medikov je istých len 20

Hoci ministerstvo zdravotníctva už v čase štrajku lekárov žiadalo lekárske fakulty, aby prijali viac slovenských medikov, v budúcom roku s tým počíta iba naša najmenšia lekárska fakulta na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave.

Ide o 20 slovenských študentov na úkor zahraničných. Pre danú fakultu je to pomerne vysoké číslo, keďže každoročne prijíma len okolo 50 uchádzačov. Nie je však zrejmé, či ide iba o jednorazové navýšenie alebo sa tak bude diať každý rok.

Šesť rokov štúdia by podľa rektora SZU Petra Šimka malo univerzitu stáť dokopy cez päť miliónov eur, každoročne ide o navýšenie o 240-tisíc eur.

Čítajte tiež

Analytička Zuzana Múčka Máme málo lekárov, pretože viac ich nechcú mať ani doktori na čele fakúlt

Lukáš Kekelák

„Ak sa nám nepodarí zvrátiť trend, budeme na dnešnú dobu spomínať ako na zlaté časy slovenského zdravotníctva,“ hovorí Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá prijíma ročne 220 študentov na všeobecné lekárstvo, viac slovenských medikov na úkor zahraničných prijať zatiaľ naplánuje. V budúcom akademickom roku chce pritom prijať na odbor až 210 cudzincov. 

Práve prijímaním zahraničných študentov, ktorí za štúdium platia, si lekárske fakulty kompenzujú svoje financovanie a je to pre ne významný zdroj príjmu.

„O navýšení plánovaného počtu prijatých slovenských študentov môžeme uvažovať v prípade, že bude kryté finančnými prostriedkami za výučbu vyššieho počtu medikov,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa fakulty Jaroslava Oravcová.

Financie by chceli následne investovať do rozšírenia vybavenia Centra simulátorovej a virtuálnej medicíny, ktoré by im umožnilo zvládnuť aj zlepšiť kvalitu výučby niekoľkých desiatok študentov navyše.

UK v Bratislave sa zahraničných medikov vzdať nechce

„Viem si predstaviť, že prijmeme zhruba 20 až 25 študentov navyše. Najviac sme sa bavili o 50 študentoch,“ hovoril ešte v novembri 2022 pre Denník N novozvolený dekan najväčšej slovenskej lekárskej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave Juraj Payer.

Jeho vyjadrenie prišlo v čase, keď Igor Matovič ešte ako minister financií vyrukoval s plánom zvýšiť počet slovenských medikov na lekárskych fakultách o 500 ročne, a to už od nasledujúceho akademického roka. Deklaroval, že jeho rezort na tento zámer uvoľní milióny eur, aby sa tak univerzitám vykompenzovali straty z príjmov za zahraničných medikov.

A realita? Fakulta, ktorá ročne prijíma na všeobecné lekárstvo 330 medikov, v tomto roku počet Slovákov nezvýši. V odbore všeobecné lekárstvo tak spraví až v akademickom roku 2024/2025, aj to len o 10 úspešných uchádzačov, a podobne bude navyšovať počet študentov do roku 2026. Na čísle 360 sa plánuje zastaviť.

Náklady na jedného študenta na rok štúdia vyčísľuje na 10-tisíc eur. „Pri navýšení počtu študentov o 10 by nás ministerstvo malo kompenzovať sumou 600-tisíc eur, spolu 6 rokov štúdia,“ uvádza Barbora Skalníková zo sekretariátu dekana fakulty.

Navyšovanie slovenských študentov však nepôjde na úkor tých v anglických programoch, ktorých fakulta ročne prijíma 240, pritom sám dekan Payer hovorí, že pomer zahraničných medikov k domácim na Slovensku „nie je šťastný“.

„Treba však vnímať aj kontrakty s agentúrami, ktoré sprostredkovávajú študentov. Sú tam záväzky, ktorým sa musíme prispôsobiť,“ prekvapivo argumentoval na obranu politiky svojej fakulty Juraj Payer. Až 35 percent rozpočtu fakulty je podľa neho závislých od platieb zahraničných študentov.

A hoci optimálny pomer zahraničných študentov udáva na približne 20 percent, jeho fakulta ich prijíma ročne cez 40 percent. Slovenským rekordérom je v tomto smere Jesseniova lekárska fakulta v Martine, ktorá prijíma rovnaký počet slovenských a zahraničných medikov.

Priveľa medikov zo zahraničia slovenský problém nerieši

Zatiaľ čo viacerí dekani lekárskych fakúlt tvrdia, že akékoľvek navýšenie počtu študentov nevyrieši problémy slovenského zdravotníctva, pretože nedostatok lekárov podľa nich nesúvisí s počtom absolventov medicíny, analytici Zuzana a Fero Múčkovci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ich tvrdenia vyvracajú.

Vo svojej analýze Aký veľký bude problém s lekármi a sestrami v starnúcej krajine upozorňujú, že Slovensko je v produkcii zahraničných absolventov medicíny podľa dát OECD medzi top skokanmi dekády. Za posledných 12 rokov sme to spomedzi krajín EÚ dotiahli takmer na špičku.

Zahraniční študenti v anglickom jazyku tvoria už viac ako 40-percentný podiel všetkých absolventov slovenských lekárskych fakúlt. 

No hoci chrlíme absolventov lekárskych fakúlt, počet slovenských medikov sa takmer nezvyšuje. Namiesto pomoci vlastnému kolabujúcemu zdravotnému systému vyrábame lekárov pre zahraničie. Dnes je to už vyše 300 lekárov ročne, pričom väčšina z nich na Slovensku nezostáva. 

Aktuálny stav je podľa autorov štúdie v rozpore s verejným záujmom a na úkor potrieb slovenského zdravotníctva.

Len na porovnanie, v Česku je študentov v anglickom jazyku z celkového počtu len 25 percent a v Nemecku štúdium pre samoplatcov v angličtine ani nie je možné. Nehovoriac o tom, že kým slovenský uchádzač o štúdium musí získať na prijatie z 800-bodového testu okolo 700, zahraničnému stačí aj 300.

Z projekcie analytikov vyplýva, že ak nič nespravíme, do roku 2050 nám bude v porovnaní s dneškom chýbať približne tisícka lekárov a až 12-tisíc sestier, pričom už aktuálny stav nie je ideálny.

Fakultám robí problém prijať len o 15 Slovákov viac

Kým pri sestrách sa bude hľadať riešenie oveľa zložitejšie, počet lekárov sa dá podľa analytikov Múčkovcov riešiť pomerne jednoducho – každoročne v priebehu piatich rokov navyšovať počet prijatých uchádzačov na slovenských lekárskych fakultách na úkor zahraničných len o 40 a následne to na danom čísle zachovať.

Pre každú fakultu by to znamenalo len o 15 študentov medicíny ročne viac. Počet prijatých na lekárske fakulty by sa tak z dnešných 700 mal zvýšiť na približne 900 slovenských študentov. Aj s podobne minimalistickým riešením majú však slovenské lekárske fakulty problém.

Čítajte tiež

Projekcia nedostatku zdravotníkov Lekárske fakulty sú väčší problém než exodus lekárov. Ale top krízou sú sestry

Lukáš Kekelák Kristína Votrubová

Zatiaľ čo problém s lekármi možno rýchlo a pomerne ľahko vyriešiť, zázračný liek na nedostatok sestier nemáme.

„Mám pocit, že našich lekárov máme málo, lebo viac ich nechcú ani samotní lekári, ktorí stoja na čele lekárskych fakúlt,“ povedala v rozhovore pre Postoj analytička RRZ Zuzana Múčka.

„Máme verejné vysoké školy, ktoré sú financované z našich daní, no nenapĺňajú verejný záujem, lebo produkujú nedostatočný počet slovenských absolventov medicíny. Miesto toho svoje kapacity venujú vzdelávaniu študentov z iných krajín,“ dodáva. Zvýšenie počtu slovenských študentov na úkor zahraničných by podľa nej stálo len približne dva-tri milióny eur ročne.

Rastúci počet zahraničných študentov na lekárskych fakultách však ministerstvo školstva, zdravotníctva ani financií nerieši. Minimálne spolu s úradom vlády na podobné otázky neodpovedajú. A slovenské lekárske fakulty nie sú tie, ktoré by chceli súčasný stav meniť.