Zahraniční študenti medicíny Ide o výnosný biznis. Pre školy aj pre agentúry, ktoré ich verbujú

Kristína Votrubová
Kristína Votrubová

Na školnom od zahraničných študentov medicíny vyzbierala Univerzita Komenského v Bratislave 11,2 milióna eur.

Na školnom od zahraničných študentov medicíny vyzbierala Univerzita Komenského v Bratislave 11,2 milióna eur.

Kristína Votrubová

Kristína Votrubová

Ide o výnosný biznis. Pre školy aj pre agentúry, ktoré ich verbujú
FOTO TASR - Milan Kapusta

Sára je z Rakúska a študuje medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave. Je zatiaľ v prvom ročníku, a ako hovorí, je spokojná. „Beriem to ako veľmi dobrú možnosť, za ktorú som vďačná,“ hovorí pre Postoj.  

Prečo sa rozhodla študovať na Slovensku? „V Rakúsku som sa na školu nedostala,“ priznáva. Medicínu však chcela študovať, a preto sa začala obzerať po iných možnostiach. Jej sesternica už na Slovensku študovala, a tak si povedala, že to vyskúša aj ona.

Prihlásila sa na anglický program, úspešne spravila prijímacie skúšky a v septembri prišla do Bratislavy. Stala sa tak jednou z mnohých mladých cudzincov, ktorí u nás študujú medicínu.

Na ilustráciu, v roku 2021 na Slovensku skončilo lekársku fakultu 652 študentov slovenského programu a 382 študentov anglického programu. Vyplýva to z dát analýzy Zuzany a Fera Múčkovcov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Aký veľký bude problém s lekármi a sestrami v starnúcej krajine.

To, že slovenské lekárske fakulty vychovávajú veľké množstvo zahraničných medikov, ktorí sa po skončení štúdia vrátia do svojej krajiny, by samo osebe nebol veľký problém. Ide o samoplatcov, ktorí za každý rok zaplatia nemalé peniaze.

Problémom je to, že Slovensko trpí veľkým nedostatkom lekárov a tento stav sa bude v nasledujúcich rokoch iba ďalej prehlbovať. Aspoň čiastočne by situáciu mohlo riešiť zvýšenie počtu prijatých študentov medicíny. Priestor na takýto vývoj tu určite je, dopyt po štúdiu totiž násobne prevyšuje počet ponúkaných miest. V roku 2020 si napríklad na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave podalo prihlášku 2 375 študentov, prijatých bolo 662.

Čítajte tiež

Univerzity však svorne tvrdia, že na navýšenie počtu slovenských študentov nemajú kapacity. Naskytuje sa teda otázka, či by nemali lekárske fakulty obmedziť prijímanie študentov na anglické programy, aby tak boli schopné poskytnúť štúdium väčšiemu množstvu Slovákov.

Ako konštatujú autori vyššie spomínanej analýzy, „nie je zrejmé, prečo by slovenské verejné vzdelávacie inštitúcie mali čoraz viac slúžiť pre potreby zahraničných trhov a čoraz menej zohľadňujú potrebu domáceho dopytu, pokiaľ nie sú splnené potreby verejného záujmu“.

Za hlavný dôvod vysoké školy označujú peniaze. Zahraniční študenti sa pre nich totiž stali štedrým zdrojom príjmov.

Prostriedky zo školného od cudzincov dokážu pokryť všetky výdavky fakulty na mzdy.Zdieľať

Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave mala napríklad na rok 2022 rozpočtované príjmy vo výške 38 541 700 eur. Zo štátnej dotácie malo pochádzať 20 miliónov. Na školnom od zahraničných študentov fakulta počítala s vyzbieraním 11,2 milióna eur.

Touto čiastkou je fakulta schopná pokryť napríklad celé výdavky na mzdy a odvody, ktoré tvoria viac ako 10,5 milióna eur. Naozaj teda nejde o zanedbateľnú čiastku.

Ku koncu októbra 2022 študovalo na fakulte 2 079 medikov v slovenskom programe a 1 070 v anglickom programe. To presne zodpovedá príjmom zo základných dvoch zdrojov. Dve tretiny pochádzajú zo štátneho rozpočtu, tretina z príjmov zo školného od zahraničných študentov.

Na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika je situácia ešte viac vyklonená v prospech cudzincov. Posledné dostupné dáta sú za rok 2021. Podľa výročnej správy o hospodárení dosiahla fakulta výnosy vo výške takmer 32 miliónov. Zo štátnych dotácií pochádzalo celkom 16,7 milióna. Školné od zahraničných študentov tvorilo spolu 13,3 milióna eur.

V slovenskom programe študovalo 1 798 medikov, v anglickom 1 306.

Ak príjmy prepočítame na jedného študenta, vyjdú nám zaujímavé výsledky. V Bratislave tak dostane lekárska fakulta na jedného študenta slovenského programu 9 612 eur. Od zahraničného študenta získa 10 482 eur. V prípade Košíc na slovenského študenta získa 9 305 eur, za cudzinca 10 167 eur.

V prípade cudzincov však treba ešte odpočítať provízie, ktoré školy platia agentúram, vďaka ktorým sa zahraniční študenti na naše univerzity dostanú. Tie sú v celom procese dôležitým medzičlánkom a školy o tom dobre vedia.

Agentúra dostane za študenta od školy tisíce

Cez agentúru sa na medicínu dostala aj Španielka Marisa. Nakoniec si vybrala Brno, hlásila sa však aj do Košíc. Jej príbeh sa začal podobne ako ten Sárin zo začiatku tohto článku. O tom, že Košice, nieto ešte Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, existujú, ešte donedávna pritom ani netušila.

Chcela študovať medicínu, no vo svojej krajine sa na univerzitu nedostala, pretože nemala dostatočný priemer študijných výsledkov.

Následne sa dozvedela o možnosti študovať svoj vytúžený odbor v zahraničí, kde by sa mohla dostať aj napriek tomu, že v Španielsku sa jej dvere zatvorili. Kontaktovala jednu z mnohých agentúr, ktorá ju za poplatok vo výške niekoľko tisíc eur previedla celým procesom. Poskytla jej podklady na prijímacie pohovory, vyplnila s ňou prihlášku, pomohla s potrebnými papiermi.

Prijímacie pohovory do Brna absolvovala online, tie na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika sa konali osobne v Madride.

UPJŠ organizuje prijímacie pohovory aj v zahraničí, na ktorých sa osobne zúčastňuje dekan alebo prodekan lekárskej fakulty.Zdieľať

Ako pre Postoj potvrdil aj Peter Zavacký, ktorý prevádzkuje agentúru StudyInSlovakia.sk, košická univerzita organizuje prijímacie pohovory aj v zahraničí, a to v prípade, že sa v danej krajine nachádza dostatočný počet záujemcov. Musí ich byť minimálne desať a pri prijímačkách je vždy prítomný dekan alebo prodekan lekárskej fakulty.

Univerzita Komenského prijímačky rieši online. Potenciálni študenti si však musia nainštalovať špeciálnu 360-stupňovú kameru, ktorá vie snímať celú miestnosť.

Zavacký na jednej strane spolupracuje s medzinárodnými agentúrami, na druhej strane aj on sám pomáha zahraničným študentom dostať sa na naše vysoké školy. Cez covid podľa neho záujem o štúdium u nás poklesol, no už sa vracia na úrovne pred pandémiou. Ako dodáva, „fakulty nebudú mať problém naplniť anglické programy, dopyt je násobne vyšší ako ponuka“.

Zavacký sa zameriava na sprostredkovanie štúdia na Slovensku. Väčšina študentov však prichádza cez veľké agentúry, ktoré operujú v krajinách, kde je najviac záujemcov. Ide najmä o Nemecko, Rakúsko, Nórsko, ale aj o krajiny južnej Európy ako Španielsko, Portugalsko či Grécko.

Školy majú s agentúrami uzatvorené zmluvy o vzájomnej spolupráci pri zabezpečovaní štúdia pre zahraničných študentov. Agentúry tak na jednej strane propagujú štúdium na daných školách a zároveň pomáhajú mladým ľuďom prejsť celým procesom.

Agentúry dostanú zaplatené od študentov, ktorí si objednajú ich služby, ako aj od univerzity. Ako pre Postoj uviedla hovorkyňa Univerzity Komenského Lenka Miller, lekárska fakulta v Bratislave na základe zmluvy odvádza agentúram päť percent z výšky školného. V prípade Jesseniovej lekárskej fakulty sú to štyri percentá.

V zmluve sa škola zaväzuje agentúre vyplatiť za každého získaného študenta odmenu vo výške 25 percent z jeho školného za prvý rok. Zdieľať

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika na otázku priamo neodpovedala, odpoveď sa však dá dohľadať v centrálnom registri zmlúv. V roku 2019 univerzita napríklad uzatvorila zmluvu o spolupráci so španielskou agentúrou Educoway. V zmluve sa zaväzuje agentúre vyplatiť za každého získaného študenta odmenu vo výške 25 percent z jeho školného za prvý rok. V následných rokoch štúdia ide o dve percentá zo školného. Rovnaké podmienky boli nastavené aj v iných zmluvách, ktoré škola uzatvorila s ďalšími agentúrami.

Štát za slovenských študentov nezaplatí

Hovorkyňa Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Jaroslava Oravcová pre Postoj upozorňuje, že na výučbu v anglickom jazyku nie sú využívané peniaze zo štátneho rozpočtu, ale naopak. Z príjmov zo školného od cudzincov benefitujú slovenskí študenti. „Vďaka mimorozpočtovým zdrojom sme schopní zaplatiť špičkových pedagógov, ktorých platy sú podhodnotené oproti identickým pracovníkom zamestnaným v rezorte zdravotníctva. Môžeme tiež postupne rekonštruovať našu 40-ročnú budovu a obnovovať prístrojové vybavenie,“ hovorí.

Podľa školy by zvýšenie podielu slovenských študentov neviedlo k riešeniu nedostatku lekárov na Slovensku. Problém podľa nej „spočíva skôr v slabej motivácii lekárov pôsobiť po ukončení štúdia v slovenských zdravotníckych zariadeniach“.

Projekcie, ktoré obsahuje analýza Múčkovcov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, však ukazujú, že ak by sa počet absolventov slovenského programu zvýšil, zvýšil by sa aj počet lekárov.

Ako v rozhovore pre Postoj vysvetlila Zuzana Múčka, univerzity by pritom nemuseli zvýšiť počet slovenských študentov masovo.

Ak sa pozrieme na príjmy od jedného študenta po odpočítaní provízií pre agentúry, rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými študentmi už nie je taký veľký.Zdieľať

„Ak by sme súčasný počet absolventov zvýšili každoročne o 40 v priebehu piatich rokov, teda asi 15 na jednu fakultu, znamenalo by to, že by sme vyriešili lekársky deficit, ktorý nám vznikne oproti dnešku vzhľadom na starnutie populácie, ktoré si vyžiada viac lekárskeho času,“ hovorí.

Ak sa pozrieme na príjmy od jedného študenta po odpočítaní provízií pre agentúry, rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými študentmi už nie je taký veľký. Univerzity však na to odpovedajú tým, že štát síce požaduje navýšiť počet slovenských študentov, no negarantuje, že im aj adekvátne zvýši dotácie.

Čítajte tiež

V reakcii na návrh ministerstva zdravotníctva na zvýšenie počtu študentov medicíny to ešte v októbri vysvetlil dekan Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Daniel Pella. Príspevok na nových študentov bol podľa neho vždy iba časovo obmedzený a nepokrýval celé šesťročné štúdium

„Preto pri zvýšení počtu slovenských študentov automaticky neznížime počet zahraničných medikov. Každý rozumný ekonóm bude voliť rôzne zdroje financovania a nie jednozdrojové financovanie,“ dodal.

Vysoké školy tak veľké zvyšovanie počtu nových slovenských študentov neplánujú. A to aj napriek tomu, že vláda sa k navýšeniu zaviazala v memorande, ktoré minulý rok podpísala s lekárskymi odbormi.

Na Slovensku sme tak v situácii, keď máme akútny nedostatok lekárov, no lekárske fakulty sa zaujímajú viac o zahraničných študentov a tí slovenskí čoraz viac odchádzajú študovať do cudziny. Stačilo by pritom zaručiť dostatočné financovanie slovenských programov.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.