Miesto v materskej škole Štát chce do škôlok dostať všetky deti. Nedáme to, odkazujú niektoré mestá

Od budúceho školského roka by mali mať rodičia štvorročných detí garantované, že pre svojho potomka dostanú miesto v materskej škole. Od septembra 2025 by mali mať právny nárok na miesto v škôlke všetky deti od troch rokov.

Ide o dôležitú zmenu, ktorá prinesie záťaž mnohým samosprávam. Prečo? Práve mestá a obce budú musieť riešiť situáciu, ak nebude v materských školách, ktoré zriaďujú, voľné miesto. 

Podľa údajov, ktoré nám poskytlo Centrum vedecko-technických informácií, nedostalo miesto v škôlke pri minuloročnom prijímaní vyše 11-tisíc detí od troch do piatich rokov. Ďalších vyše deväťtisíc zamietnutých žiadostí dostali rodičia detí mladších ako tri roky. Dá sa predpokladať, že mnohí z tejto skupiny nádejných škôlkarov dosiahli tri roky v druhej polovici školského roka. Pokiaľ rodičia týchto detí nezostávajú doma s mladším dieťaťom, ale musia ísť do práce, platia stovky eur mesačne za súkromnú škôlku. 

Postup pri hľadaní miesta pre dieťa by mal po novom vyzerať takto: rodičia prihlásia dieťa najskôr do spádovej škôlky. Ak v nej nebude miesto, obec by mala nájsť voľnú kapacitu v inej svojej škôlke, prípadne hľadať miesto pre dieťa napríklad aj vo vedľajšej obci. Ani tak však nikto negarantuje, že dieťa prijmú. 

Ministerstvo prišlo s návrhom právneho nároku na miesto v škôlke pre deti od štyroch a neskôr od troch rokov v súvislosti s plánom obnovy. Šéf rezortu Ján Horecký, ktorý je v kresle ministra len niekoľko mesiacov, v aktuálnom rozhovore pre Postoj priznal, že by pred týmto opatrením uprednostnil radšej iné. Od Európskej únie by Slovensko malo dostať na rozšírenie kapacít v materských školách celkovo 135 miliónov eur. Momentálne je vyhlásená výzva, vďaka ktorej by malo vzniknúť 12-tisíc nových miest. 

„Predpokladá sa, že v roku 2024 pribudne do materských škôl približne 1 300 detí vo veku štyroch rokov. Počíta sa s okolo 82-percentným záujmom rodičov a podľa sledovania vývoja dobudovania kapacít by to malo postačovať,“ uviedlo nedávno ministerstvo pre TV Markíza s tým, že od budúceho roka by mala populačná krivka malých detí klesať.

Samosprávy, v ktorých majú dlhodobo problém s umiestňovaním detí, to nevidia tak jednoducho. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že novela školského zákona, ktorá okrem právneho nároku na škôlku prináša aj ďalšie zmeny, spôsobí mestám aj obciam existenčné ťažkosti. 

Problematický Bratislavský kraj

O nedostatku miest v škôlkach vedia svoje najmä rodičia v Bratislavskom kraji. Pri posledných zápisoch dostalo negatívne odpovede vyše šesťtisíc tých, ktorí o škôlku požiadali. Na porovnanie, v Trnavskom a Nitrianskom kraji škôlky zamietli okolo tisíc žiadostí.

Keďže okolo roku 2000 sa pôrodnosť v Bratislavskom kraji výrazne znížila, mnoho škôlok sa zrušilo, a keď populačná krivka okolo roku 2010 znovu stúpla, pre silnejšie ročníky sa miesta neobnovili v potrebnej miere. 

Podľa odborného článku autorov zo Slovenskej akadémie vied pôsobilo v roku 2001 na území kraja 239 škôlok a v roku 2009 už len 180. 

Do okresov okolo hlavného mesta sa navyše sťahuje stále veľa mladých rodín. Medzi rokmi 2000 až 2019 sa do Bratislavského kraja prisťahovalo viac ako 130-tisíc ľudí, a to najmä do okresov Senec, Pezinok a Malacky.

Chýbajú pozemky, peniaze aj učiteľky

Zástupcovia týchto samospráv hovoria, že nápad zabezpečiť škôlku pre všetky deti nie je zlý, sťažujú sa však na nepripravené podmienky zo strany štátu. 

Mesto Senec je dynamicky sa rozrastajúce mesto, každoročne pre nedostatok kapacít zamietne stovky žiadostí o prijatie detí do škôlok. Podľa hovorkyne Senca Martiny Ostatníkovej sa mesto bude uchádzať o peniaze z eurofondov na vytváranie nových miest, termíny stanovené v zákone sú však podľa nej šibeničné.

„Výzva v pláne obnovy bola uverejnená v auguste 2022, takže samosprávy majú dva roky na to, aby stihli pripraviť projekt, stavebné povolenie a zrealizovali projekt, čo je pre niektoré z nich šibeničný až nerealizovateľný termín,“ uviedla vo svojom stanovisku Ostatníková. Dopĺňa, že obce môžu mať v aktuálnej situácii problém aj so spolufinancovaním projektov.

Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren poukazuje aj na problém s pozemkami a nedostatkom učiteliek. „Eurofondy nepomôžu, keď neexistujú vhodné pozemky na budovanie škôlok a keď už dnes napríklad nedokážeme otvoriť všetky triedy pre akútny nedostatok učiteliek,“ hovorí pre Postoj starosta Ružinova. 

V súčasnosti by mestská časť vedela podľa neho poskytnúť miesto všetkým štvorročným deťom jedine na úkor tých trojročných. Podobná situácia nastala od septembra 2021, keď štát zaviedol povinný rok v škôlke pred nástupom na základnú školu. Materské školy uprednostnili päťročné deti, no o to viac zamietavých odpovedí dostali rodičia troj- a štvorročných nádejných škôlkarov.

Keďže na škôlku budú mať rodičia právny nárok, o značne lacnejšiu alternatívu sa tak môžu uchádzať aj tí, ktorí predtým rátali s platením aspoň jedného roka v drahšej súkromnej či cirkevnej materskej škole. „Ak sa v novom systéme rozhodnú všetci rodičia presunúť deti do výrazne lacnejších obecných škôlok, neexistuje ani teoreticky spôsob, ako by bolo možné vytvoriť dostatočné kapacity,“ vraví Chren.

Foto: TASR

Situácie, ktorá môže nastať po schválení právneho nároku, sa obáva aj riaditeľka Materskej školy Svätoplukova v Pezinku Lýdia Babalová. „Neviem si to predstaviť, to vám môžem povedať rovno,“ reagovala riaditeľka.

O opatreniach, ktoré prináša novela školského zákona, rokovalo minulý týždeň predsedníctvo Združenia miest a obcí Slovenska aj na ministerstve školstva. „Zhodli sme sa, že budeme o týchto skutočnostiach informovať aj Európsku komisiu, pretože samotné prijatie legislatívy, ktoré zavedie obciam povinnosť vytvoriť kapacity pre deti v materských školách, bez zabezpečenia dostatočného financovania ich prevádzky a možností tieto škôlky vytvoriť napríklad poskytnutím voľných pozemkov zo strany štátu sa nedá v žiadnom prípade považovať za naplnenie požiadaviek míľnikov plánu obnovy,“ hovorí starosta Ružinova o plánoch ZMOS.

Všetky deti v škôlkach

Niektorým samosprávam sa darí vytvárať dosť miesta v škôlkach aj v problematickom Bratislavskom kraji. 

Problémy s kapacitami nehlásia z Malaciek, s nedostatkom miest sa v posledných rokoch popasovala aj Petržalka, ktorá bola dlhodobo známa pre nepostačujúci počet miest.

Čítajte tiež

Zápisy do škôlok Rodičia sa obávajú, že deti z Ukrajiny dostanú prednosť

Ivana Šalgová Alena Potocká

Štát pre deti z Ukrajiny nafukoval kapacity v materských školách. Rodičia majú obavy, že sa to zopakuje aj pri zápisoch. 

„Mesto Malacky úspešne umiestňuje do materskej školy trojročné deti a mladšie. Okrem toho mesto prevádzkuje aj detské jasle pre deti do troch rokov s kapacitou 20 miest. Stabilizácia kapacít a ich rozširovanie v rámci šiestich elokovaných pracovísk materských škôl v Malackách sa podarilo vďaka obrovským investíciám v posledných rokoch,“ uviedla hovorkyňa mesta Ľubica Pilzová s tým, že s rozširovaním kapacít mesto naďalej pokračuje.

Chýba plán B

Analytici Alexandra Ostertágová a Michal Rehúš upozorňujú, že ministerstvo školstva nemá plán B. „Jedinou poistkou je, že ak štátna škôlka neprijme najmenej desať detí, môže začať poskytovať vzdelávanie v iných priestoroch ako v škôlke. Platiť to bude len počas prvých dvoch rokov od zavedenia tohto opatrenia,“ vysvetľujú.

Situácia sa podľa nich možno o čosi zlepší a možno ubudne rodičov, ktorí musia obiehať všetky materské školy v okolí, aby svoje dieťa umiestnili. „Lenže zároveň stále hrozí, že pre niektorých sa situácia nezmení ani po prijatí reformy,“ dodávajú.

Michaela Vargová z Rady pre rozvoj materských škôl považuje právo na dostupné vzdelávanie pre najmenšie deti za výbornú myšlienku. Práve predprimárne vzdelávanie je totiž podľa nej silným prediktorom úspešnosti dieťaťa v ďalšom vzdelávaní. Slovensko je pritom v počte detí umiestnených v škôlkach na chvoste EÚ. 

Vargová upozorňuje, že ruka v ruke s právnym nárokom, teda aj dostupnosťou miest, by mala ísť aj cenová dostupnosť vzdelávania v materskej škole pre zraniteľné skupiny detí, teda deti z chudobných rodín. „Nehovoriac o dostupnosti vzdelávania pre deti so zdravotným znevýhodnením, čo je na Slovensku naozaj veľká téma.“ 

Rizikom je podľa nej nedostatok miest v materských školách v niektorých regiónoch a ich cenová dostupnosť pre rodičov detí z rodín s nízkym príjmom. „Aby bol vytvorený dostatok potenciálnych miest, zriaďovatelia materských škôl budú musieť pravidelne a starostlivo analyzovať počet najmenších obyvateľov s trvalým bydliskom na svojom území a budú musieť vytvoriť dostatok miest, čo je finančne aj časovo náročné.“ Práve s týmto faktorom majú problém mnohé samosprávy v Bratislavskom kraji, kde sa ľudia často sťahujú, pritom však nemajú trvalý pobyt tam, kde reálne bývajú.

Nedostatok kapacít v škôlkach je podľa Vargovej téma, o ktorej sa diskutuje už zhruba desať rokov. „Mnohé mestá či obce na tento problém reagujú a reagovali včas, niektoré ešte stále nie. V niektorých oblastiach je mnoho detí v tomto veku, avšak nie je záujem o materské školy a zriaďovateľ teda nijako nie je motivovaný zriadiť novú triedu či materskú školu, lebo rodičia si do nej deti aj tak nezapíšu. Ide zväčša o deti z marginalizovaných komunít a vyžaduje si to veľa práce s komunitou.“ 

Napriek tomu, že pravdepodobne dôjde k určeniu spádových oblastí, mnohí rodičia si podľa Vargovej budú vyberať materskú školu podľa kvality a mnohé z nich určite nebudú môcť pokryť dopyt, pretože to nedokážu ani teraz.