Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
13. január 2023

Ursula, poník a veľký zlý vlk

Ako sa chce predsedníčka eurokomisie pomstiť celému živočíšnemu druhu

Na škody spôsobené vlkmi upozorňujú chovatelia hospodárskych zvierat už roky, Ursula von der Leyenová ich pochopila až po smrti svojho poníka.

Ako sa chce predsedníčka eurokomisie pomstiť celému živočíšnemu druhu

Zdroj: flickr.com/thomasbauer; tlačová služba Európskej komisie. Koláž - Postoj

Začalo sa to niečím, čo dôverne pozná mnoho chovateľov, ktorí každoročne na podhorských pastvinách prichádzajú napríklad o ovce.

Vlk navyknutý loviť domestikované zvieratá ako pomerne ľahký zdroj koristi si vyhliadol poníka Dolly, ktorý patril predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Poníka mala už 30 rokov, mala k nemu aj istú citovú väzbu a bola z jeho tragického konca, prirodzene, otrasená.

To všetko sa dá ľudsky pochopiť.

To, čo však nasledovalo potom, už veľa spoluúčasti nevzbudzuje.

Poník prišiel o život na začiatku septembra, vzápätí sa predsedníčka Komisie obrátila na kresťanskodemokratických europoslancov listom, v ktorom na nich apelovala, aby prehodnotili prísnu ochranu vlka (ako druhu) na území Európskej únie.

„Objavilo sa množstvo správ o útokoch vlkov na zvieratá a o zvýšenom riziku pre miestnych ľudí,“ napísala von der Leyenová v liste, z ktorého cituje portál Politico. „Pochopiteľne, táto situácia vyvoláva v postihnutých regiónoch otázky, či je súčasný stav ochrany vlkov opodstatnený,“ dodala.

Urobila tak to, čo roky robia zasiahnutí chovatelia, ktorí každoročne prichádzajú v niektorých prípadoch až o desiatky kusov oviec či dobytka. Obrátila sa na politikov a žiadala riešenie. Ursula von der Leyenová to však spravila nie z pozície človeka, ktorého chov živí, ale z pozície mocensky vysoko postaveného politika.

V reakcii na toto konanie predsedníčky eurokomisie jej nemecký odborník na vlky Frank Faß takmer sarkasticky poradil to, čo zvyknú úrady radiť všetkým zasiahnutým farmárom. Aby si zaobstarala špeciálny elektrický ohradník. S jeho zabezpečením však na rozdiel od mnohých chovateľov hospodárskych zvierat nebude mať Ursula von der Leyenová finančný problém.

Von der Leyenová zašla ešte ďalej. Okrem obyčajného, možno aj ľudsky pochopiteľného apelu prišlo z jej pozície aj mocenské nariadenie. Úradníkom Komisie zadala, aby prehodnotili prísne pravidlá ochrany vlkov v Európe. Koncom novembra vyzvala na „hĺbkovú analýzu“ hrozby vlka po správach o zvýšených útokoch na hospodárske zvieratá, najmä v Alpách.

Nedostižný GW950m

Dotyčný vlk, ktorý skolil poníka Dolly, mal za sebou už niekoľko takýchto výpadov. Na základe vzoriek DNA bolo zdokumentovaných 12 predošlých usmrtení rôznych hospodárskych zvierat týmto jedincom. Dostal tak kódové označenie GW950m. V decembri sa definitívne potvrdilo, že to bol práve tento problémový vlk, ktorý sa v osudnú noc vkradol na von der Leyenovej pozemok.

Odstrel takéhoto problémového zvieraťa, ktorý si zvykol útočiť nielen na hospodárske zvieratá, ale aj v blízkosti ľudských obydlí, európska legislatíva umožňuje aj v režime prísnej ochrany vlka. Takéto povolenie bolo aj vydané. A hoci voči von der Leyenovej smerovalo aj podozrenie, že vydanie tohto povolenia zo svojej mocenskej pozície „posúrila“, nakoniec vyšlo najavo, že žiadosť o odstrel bola podaná ešte pred smrťou Dolly.

Ako píše portál Politico, ktorý má príslušný dokument k dispozícii, žiadosť bola skutočne na úradoch v Dolnom Sasku podaná 31. augusta, teda deň pred osudnou nocou von der Leyenovej poníka.

Ako však pripomína Frank Faß, odstrel sa zvyčajne robí v spolupráci s príslušným poľovníckym združením a nájsť konkrétneho vlka na konkrétnom území nie je také jednoduché, ako by sa laikom mohlo zdať.

A o život často príde úplne iný jedinec. Dôkazom toho je samotný GW950m. Na odstrelovom zozname sa ocitol už v roku 2021, neskôr ho z neho stiahli po tom, čo poľovník zastrelil vlčiu samicu zo svorky, ktorá mala svoje teritórium v Dolnom Sasku.

Terajšie povolenie na zabitie GW950m vyprší 31. januára a vlkovi sa stále darí lovcom unikať.

Von der Leyenová objavila dávno objavené

Farmári a chovatelia naprieč Európou už dlho upozorňovali na zvyšujúce sa množstvo útokov na hospodárske zvieratá zo strany vlkov a žiadali efektívne riešenie.

Inzercia

V Európe je dnes podľa odhadov približne 21 500 vlkov (presný počet je, samozrejme, nemožné zistiť). V roku 2016 ich bolo približne 16-tisíc. Na Slovensku ich je asi 400. Kampaň za uvoľnenie ich ochrany vedie aj časť Európskej ľudovej strany argumentúca aj tým, že populácia vlkov každoročne narastie o 36 percent.

Do aktuálnej debaty sa zapojil aj Pekka Pesonen, generálny tajomník organizácie Copa-Cogeca, ktorá zastupuje farmárov a poľnohospodárske družstvá v EÚ. Útoky vlkov podľa neho nútia mnohých farmárov vo Francúzsku, v Nemecku, Španielsku, pobaltských štátoch a vo Fínsku, aby skončili s chovom hospodárskych zvierat. Podľa Pesonena je nevyhnutné, aby sa EÚ vrátila k regulácii populácie vlka.

Od 1. júna 2021 platí prísna ochrana vlka dravého aj na Slovensku. V septembri tohto roka sa však Slovensko cez ministerstvo pôdohospodárstva pripojilo k iniciatíve siedmich členských krajín, ktoré žiadali prehodnotenie ochrany vlka aj medveďa hnedého, a to najmä pre škody, ktoré tieto šelmy spôsobujú chovateľom.

S iniciatívou prišlo Rakúsko a okrem Slovenska ju podporilo ešte Chorvátsko, Fínsko, Litva, Maďarsko a Rumunsko.

Európske inštitúcie však boli voči podobným iniciatívam aj sťažnostiam farmárov dlho neoblomné, až kým sa vlk nedotkol majetku a obľúbeného zvieraťa mocensky najvyššie postavenej osoby v orgánoch EÚ.

Otázka ochrany vlka vs. ochrany hospodárskych zvierat je jednou z najvýraznejších trecích plôch medzi ochranármi a farmármi. Zmysluplné argumenty padajú z oboch strán a hľadanie konsenzu preto nie je jednoduché.

Vlk má v prírode sanitárnu funkciu, keď odstraňuje slabé a choré jedince z radov svojej prirodzenej koristi, bráni jej premnoženiu, čo je zas na prospech farmárov s rastlinnou produkciou, keďže premnožená zver hľadá potravu aj na poliach.

Na druhej strane aj chov dobytka či oviec formuje prírodné prostredie a vytvára unikátne ekosystémy horských lúk. Zároveň je aj súčasťou kultúrneho dedičstva, istého zaužívaného spôsobu života a hospodárenia, ale aj ekonomickej aktivity na vidieku.

Túto debatu sme pred časom absolvovali aj na Slovensku.

Čítajte tiež

V situácii, keď dominuje prísna ochrana vlka s komplikovaným povoľovacím konaním na odstrel problémových jedincov, sa, prirodzene, cítia v úzadí farmári a ich pochopiteľné záujmy na zachovaní svojho živobytia.

To, že sa teraz Ursula von der Leyenová po osobnej skúsenosti pridáva na stranu farmárov, ale aj značnej časti svojej materskej strany CDU, však svedčí skôr o osobnej motivácii a pomste voči celému živočíšnemu druhu, nie o paradigmatickej zmene.

Ľahko a jednoducho sa chráni biodiverzita, ktorá je takpovediac anonymná, beztvará, kdesi na obzore. No keď sa vám tá biodiverzita prikradne do záhrady a skántri vám obľúbené domáce zviera, razom ide jej ochrana bokom.

Keď dostane biodiverzita konkrétnu podobu tvora, ktorá sa riadi jedine a len svojou imperatívnou prirodzenosťou predátora, odrazu sa aj v človeku prebudí dávny inštinkt, ktorý viedol našich predkov k tomu, že vlky systematicky hubili.

Iný je totiž pohľad niekoho, kto do styku s prírodou príde maximálne raz za čas ako turista, a iný človeka, ktorý má les za humnami.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.