Spor o vlka Mičovský s Budajom sa nevedia zhodnúť, koľko oviec vlci vlastne zožrali

Ministra životného prostredia Jána Budaja a ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského rozhádal odstrel vlka. A nesporia sa len ministri, svoj názor, koľko vlkov vystrieľať a či vôbec, má aj každá zo zainteresovaných strán. Poľovníci, chovatelia, poľnohospodári, ochranári. Každý z nich ponúka vlastný pohľad nielen na to, ako s touto šelmou naložiť, ale aj koľko vlkov nám tu vlastne po lesoch behá.

Mičovský verzus Budaj

Ministerstvo pôdohospodárstva je orgán, ktorý schvaľuje kvótu na odstrel vlka dravého. „Populácia vlka je stabilná a narastá, nie je ohrozená. Ohrozené sú ovce, ktorých sme mali pred desiatimi rokmi 420-tisíc a teraz ich máme o 100-tisíc menej. A naďalej ovčiarstvo upadá. Ovce sú dôležitý prvok našej krajiny, ktorý má tiež za úlohu zabezpečiť potravinovú bezpečnosť Slovenska. O mne je známe, že som zástancom nulovej kvóty vlka, ale tu predsa nejde o pocity ministra, ale o fakty a dáta. A tých sa musí minister držať,“ vyhlásil minister Ján Mičovský pri oznámení, že v nadchádzajúcej loveckej sezóne budú môcť poľovníci odstreliť 50 vlkov.

Pravda, nie kdekoľvek. Lov je možný len v určených lokalitách, sezóna je od 1. novembra 2020 do 15. januára 2021. V prípade, že sa kvóta naplní skôr, ukončí sa aj možnosť lovu.

Rozhodnutiu ministerstva pôdohospodárstva vzápätí oponoval minister životného prostredia Ján Budaj. Ten argumentoval tým, že vlk síce spôsobuje isté škody na hospodárskych zvieratách, no zároveň je významným predátorom a znižuje počty raticovej zveri a diviakov – tie spôsobujú poľnohospodárom omnoho vyššie škody. Ministerstvo životného prostredia uvádza, že škody spôsobené raticovou zverou a diviakmi boli vlani vyčíslené na 17 miliónov eur, škody spôsobené vlkmi na 40-tisíc eur.

Ján Mičovský s reakciou dlho nečakal. Vlky síce podľa neho v roku 2019 ulovili 1830 kusov raticovej zveri, z toho 135 diviakov. Poľovníci však odstrelili v minulej sezóne 168-tisíc kusov raticovej zveri, z toho až 75-tisíc diviakov. V porovnaní s poľovníkmi je teda podľa agrorezortu úloha vlka zanedbateľná. A diviaky prenášajúce klasický aj africký mor ošípaných sú rozšírené hlavne na maďarsko-slovenskej hranici, kde je zakázané loviť vlka už niekoľko rokov.

Bodku za sporom sa pokúsil urobiť envirorezort, keď minister Budaj ohlásil, že sa chystá zmeniť zákon tak, aby vlka nebolo možné loviť vôbec. Teda aby bol zaradený medzi chránené živočíchy. Ministerstvo chce vlka vyňať zo zoznamu tzv. vybraných živočíchov a vyhláškou zvýšiť aj jeho spoločenskú hodnotu na 3-tisíc eur. Hoci podľa Budaja vlk spôsobuje nepomerne nižšie škody farmárom ako raticová zver a diviaky, chce im vyjsť v ústrety a zjednodušiť administratívu pri odškodňovaní za škody spôsobené chránenými živočíchmi. Minister Budaj si neodpustil ani poznámku na účet svojho kolegu Mičovského. Regulovať stavy raticovej zveri a diviakov podľa neho poľovníci nezvládajú, o čom svedčia úvahy, že by likvidáciu diviakov šíriacich mor prevzala armáda.

Vlky verzus ovce

Do sporu sa pridali aj chovatelia oviec a kôz, ktorí odmietajú zaťahovanie do konfliktu dvoch ministerstiev a považujú za neprijateľné, že sú označovaní za spoluvinníkov potreby odstrelu vlkov. Hoci Ján Budaj hovorí o tom, že škody spôsobené vlkom sú na úrovni 40-tisíc eur, ministerstvo pôdohospodárstva operuje so sumou pol milióna eur.

Podľa údajov Štátnej ochrany prírody vlani spôsobila zver na hospodárskych zvieratách škodu necelých 110-tisíc, z toho vlk zlikvidoval ovce za viac ako 37-tisíc eur, hovädzí dobytok za 14-tisíc eur a kozy za tisíc eur. Z týchto údajov vychádza aj minister Budaj.

Zväz chovateľov oviec a kôz však tvrdí, že tieto údaje sú značne podhodnotené. A vychádzajú len zo štatistík škôd oficiálne nahlásených Štátnej ochrane prírody. Problém je však so samotným nahlasovaním škôd. Chovatelia sa sťažujú, že vyplatené boli len tie škody, kde chovatelia spĺňali opatrenia pre zabránenie škôd a len za zvieratá, ktoré sa reálne našli. Zďaleka teda nie sú evidované a uhrádzané všetky škody.

Hoci chovatelia nepochybujú o dôležitosti vlka v ekosystéme, považujú za dôležité aj to, aby zostala zachovaná kultúra chovu oviec a tradičné bryndziarstvo. Ak sa na jednej strane hovorí o ekologickom poľnohospodárstve, ku ktorému patrí aj voľné pasenie oviec a ostatných hospodárskych zvierat, je zároveň nevyhnutné, aby boli podľa chovateľov prijaté také opatrenia, ktoré toto ekologické poľnohospodárstvo podporia. Ohradenie voľných lúk elektrickými plotmi na odradenie vlkov za riešenie nepovažujú.

Minister Mičovský takisto využil argument o stratách na chove oviec – za desať rokov malo ísť o pokles o 100-tisíc kusov. Samotní chovatelia však uvádzajú, že ročné straty oviec spôsobené vlkmi sú na úrovni okolo 1500 kusov. Aj pri prostom prepočte tak vychádza, že podiel vlka na znížení početnosti oviec je okolo 15 percent. Do znižovania počtu oviec však nezasahujú len samotné individuálne útoky vlkov. Za ostatné tri roky sa znížil počet chovov o 250.

Poľovníci verzus ochranári

Ministerstvo pôdohospodárstva pri rozhodnutí o kvóte na lov vlka vychádzalo aj z jeho priaznivých populačných stavov na Slovensku. V tomto sa však sporia ochranári a poľovníci.

Poľovníci pri obhajobe potreby lovu argumentujú početnými stavmi vlkov a vychádzajú z vlastných prepočtov. Za rok 2020 uvádzajú prírastok minimálne 240 až 300 jedincov vlka. Teritórium vlka sa podľa Národného lesníckeho centra od roku 2000 rozšírilo o viac ako 40 percent. 

S týmito prepočtami má však problém Štátna ochrana prírody. „Poľovníci Národnému lesníckemu centru nahlásili počet pozorovaných šteniec z niekoľkých svoriek a urobili z toho priemer na jednu svorku vlkov. Potom odhadli počet svoriek na Slovensku a tento počet prenásobili priemerným počtom zistených šteniec na jednu svorku a dospeli k číslu 212. Tento postup je len hrubým odhadom prírastku a nie je postavený na relevantných vedeckých metódach,“ upozorňujú štátni ochranári.

Štátna ochrana prírody robí momentálne sčítanie vlkov DNA metódou analýzy trusu a odmieta tvrdenia ministerstva pôdohospodárstva, že tají údaje o počte vlkov.

Nech už majú pravdu poľovníci či ochranári, faktom je, že presné počty vlkov na Slovensku v skutočnosti nepoznáme.

Vlk

To, akým spôsobom sa určuje kvóta na odstrel vlka, definuje dokument Programu starostlivosti o vlka dravého. Ten by mal vychádzať práve z počtov a rozšírenia populácie vlka v krajine a aj zo spôsobených škôd na hospodárskych zvieratách a lovnej zveri. Ak sa však jednotlivé orgány, inštitúcie a združenia, ktoré tieto údaje zbierajú a vyhodnocujú, nevedia ani približne zhodnúť, celá argumentácia jednej či druhej strany je napokon len o tom, koho ministerstvo počúva viac – či poľovníkov alebo ochranárov.