Kvóta na lov vlka Pre ochranu stád nemá plošný lov zmysel, loviť treba tie „správne“ vlky

Okolo kvóty na lov vlka sa strhla doslova fraška. Najprv Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré bolo jedným z hlavných oponentov lovu a presadzovalo nulovú kvótu, víťazoslávne zverejnilo, že lov nebude. No pár hodín nato ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má lov tejto šelmy v gescii, oznámilo, že kvótu stanovilo.

Podľa rozhodnutia ministerstva je kvóta na túto sezónu 74 jedincov. To znamená 25 percent z čistého ročného prírastku (teda 25 percent z počtu narodených vĺčat po odpočítaní prirodzených strát). Územné rozdelenie je takéto: Banskobystrický kraj – 21 jedincov, Žilinský kraj – 25 jedincov, Prešovský kraj – 17 jedincov, Košický kraj – 7 jedincov, Trenčiansky kraj – 4 jedince.

Loviť sa môže od 1. septembra 2025 maximálne do 15. januára 2026 alebo do naplnenia kvóty.

Pre lov sú vylúčené územia s piatym stupňom ochrany, územia európskeho významu, v ktorých je vlk dravý predmetom ochrany, v prihraničných územiach s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom, v panónskom biogeografickom regióne a v územiach v okolí ekoduktov. Rozhodnutie uvádza aj konkrétne katastrálne územia.

Lov vlkaPoľovníci za dva týždne odstrelili 23 šeliem, riešením by však mal byť cielený odlov problémových svoriek

Erik Potocký

Hrozí nám súd s Európskou komisiou, varujú ochranári

LZ VLK, ktoré trvá na nulovom love, prinieslo na rokovanie s ministerskou komisiou niekoľko významných argumentov, na základe ktorých aktuálne nie je možné kvótu lovu stanoviť.

Pôvodným rozhodnutím komisie bol odklad rozhodnutia o mesiac. Ochranári aj to označili za mierne víťazstvo. Svoje námietky predložili na deviatich stranách. Hlavným argumentom je hroziaca žaloba zo strany Európskej komisie, tzv. infringement, vychádzajúca z toho, že si Slovensko pokračovaním v love vlka nebude plniť svoje záväzky pri ochrane vzácnych druhov. Odkladom rozhodnutia sa pochválili aj na sociálnej sieti.

Pravidlá ochrany síce povoľujú lov aj v prípade prísnejšie chránených druhov, tento lov však musí byť podložený argumentmi, ktoré napríklad presne opíšu stav populácie, škody, ktoré chránený druh spôsobuje chovateľom, resp. mieru ohrozenia ľudského zdravia a života v prípade premnoženia v niektorej lokalite prirodzeného výskytu.

Takáto analýza, ktorá by podkladala potrebu lovu vlka, podľa ochranárov neexistuje.

Navyše, ako sme sa dozvedeli od nášho zdroja, ktorý chce zostať v anonymite, zástupcovia Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) prišli na rokovanie komisie s rovnakou prezentáciou ako vlani, kde použili staré dáta. Ako opisuje náš zdroj, reálne totiž ŠOP v prípade vlka nič nerobí – žiadny výskum, monitoring, telemetriu či výskum populácie na základe DNA, absentujú aj akékoľvek publikácie v tejto veci.

Aj program starostlivosti, ktorý má ŠOP zverejnený na svojej webovej stránke, je starý už takmer desať rokov. Napriek tomu, že obsahuje kvalitné údaje o vlčej populácii, pochádzajú ešte z prvej polovice minulého desaťročia.

S čím vie reálne štát – ŠOP či ministerstvo pôdohospodárstva – v tejto veci operovať, je výška spôsobených škôd.

S čím vie reálne štát – ŠOP či ministerstvo pôdohospodárstva – v tejto veci operovať, je výška spôsobených škôd. Ani tu však niet jednoty. Štátni ochranári uvádzajú iné čísla ako Národné lesnícke centrum.

ŠOP na rokovaní prezentovala evidované škody spôsobené vlkom za rok 2024. Hlásené boli straty 909 oviec a kôz s finančnou hodnotou 374 025 €, 74 kusov hovädzieho dobytka v hodnote 69 586 € a 613 kusov poľovnej zveri v hodnote 162 315 €. Úhrnná škoda presiahla podľa údajov ŠOP hodnotu 600-tisíc eur.

Početnosť a rozšírenie populácie prezentovalo na rokovaní kvótovacej komisie Národné lesnícke centrum (NLC). V roku 2024 identifikovali 96 svoriek (oproti 74 svorkám v roku 2023) a celkový počet párov odhadli na 106. Zaznamenaný prírastok bol vlani približne 424 vĺčat. Odhad celkovej populácie vrátane vlkov samotárov sa dostal k hodnote 594 jedincov.

Areál rozšírenia vlka sa od roku 2000 zväčšil z 13 094 km² na 21 456 km² v roku 2024, čo znamená nárast o 64 percent. Podľa NLC je súčasný areál rozšírenia už blízko svojej kapacity.

NLC preto navrhlo kvótu na sezónu 2025/2026 v rozpätí 74 – 90 jedincov, čo znamená približne 25 – 30 percentám čistého prírastku.

Národné lesnícke centrum zároveň uvádza iné vyčíslenie škôd spôsobených vlkom na hospodárskych zvieratách a poľovnej zveri (oproti ŠOP nižšie).

Robin Rigg zo Spoločnosti pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou, ktorý v tomto roku robil nezávislý monitoring vzoriek v lokalite Liptova, odhadol „liptovskú“ populáciu vlka na 59 jedincov.

Pôsobí lov na vlka?

Hoci by stanovenie kvóty lovu vlka malo vychádzať z prísne odborných stanovísk a údajov, na rokovanie komisie nebol prizvaný napríklad Slavomír Finďo, ktorý patrí medzi najväčších odborníkov na veľké šelmy u nás. Je aj jedným z hlavných autorov Programu starostlivosti o vlka dravého z roku 2016.

So Slavomírom Finďom urobil pred časom rozhovor kolega Jakub Lipták. Expertné odhady početnosti vlčej populácie sa podľa Finďa pohybujú medzi 400 (v jarnom stave) a 600 jedincami (po narodení mláďat).

Odborník na vlky FinďoOdstrel vlkov má význam, len keď sú prichytené pri čine. Kvóty na ochranu stád vplyv nemajú

Jakub Lipták

Jednou z otázok bolo aj to, či má zmysel vlky loviť v súvislosti so škodami, ktoré objektívne spôsobujú na hospodárskych zvieratách a poľovnej zveri.

„Tam, kde to treba, nie som proti nemu. Vlk spôsobuje škody najmä na hospodárskych zvieratách – na ovciach. V roku 2023 vlky na Slovensku strhli okolo deväťsto oviec, čo je už veľa,“ hovorí Finďo.

Starostlivosť o stáda je v prvom rade vecou ich majiteľov a chovateľov – aby si zabezpečili pastierske psy či elektrické oplôtky. Podľa Finďa však štát nevenuje ich potrebám dostatok pozornosti, pritom sú na túto vec k dispozícii zaujímavé peniaze z európskych fondov.

„Ak má byť lov účinný na ochranu stád, vlky musia byť doslova prichytené pri čine. Existuje jedna americká štúdia, ktorá hovorí o tom, že keď vlky prichytili in flagranti, teda hneď keď padli prvé ovce, nasadili strelcov, vtedy to malo efekt. Mohlo to byť aj niekoľko dní po útoku, nie však mesiace,“ vysvetlil Slavomír Finďo.

Keď sa to však podľa neho robí tak ako u nás, že na základe minuloročných škôd sa namodeluje nejaká kvóta, tak to na „odstrašenie“ vlkov nemá žiaden vplyv. Navyše zmysel v tomto nemá ani vymedzená sezóna. „Tam, kde vznikne škoda, musí byť voľná ruka na odlov, a to aj v čase ochrany,“ dodáva Finďo.

Nesprávny spôsob lovu môže navyše paradoxne v ďalšom období škody zvýšiť. Ak sa totiž z populácie odstránia najsilnejšie jedince či dominantný pár, svorka sa oslabí. Potom bude prirodzene vyhľadávať čo najľahšie dostupnú korisť, čo sú v tomto prípade voľne sa pasúce hospodárske zvieratá.

Ak sa z populácie odstránia najsilnejšie jedince či dominantný pár, svorka sa oslabí. Potom bude prirodzene vyhľadávať čo najľahšie dostupnú korisť, čo sú v tomto prípade voľne sa pasúce hospodárske zvieratá.

Podľa Finďa tam, kde sa populácia príliš „preriedi“, problém s vlkmi nezmizne, pretože územie s dostatkom ľahko dostupnej potravy pomerne rýchlo obsadia nové jedince či svorky.

Kritický bol aj k samotnému stanovovaniu kvóty.

„Keď nemáte dáta, tak o akom manažmente hovoríte? Keď som ako osemnásťročný nastúpil na lesnícku fakultu, na Slovensku odvtedy nepočúvam nič inšie ako ‚vlka loviť‘ a ‚vlka chrániť‘. Ale doteraz sa nespustili poriadne odborné výskumné projekty na štúdium vlka, aby sa o našej populácii získal poriadnejší prehľad,“ vysvetlil.

Otázka preto podľa neho neznie tak, či vlka loviť alebo striktne chrániť. Na ochranu človeka, hospodárskych zvierat, poľovnej zveri, ale aj samotnej vlčej populácie je dôležité loviť tie správne vlky v správnom čase a na správnom mieste.