Slintačka a krívačka na Slovensku Ak sa nákaza zo Žitného ostrova nerozšíri, škody na produkcii hovädzieho mäsa a mlieka nemusia byť zásadné

Slintačka a krívačka, ak zostane obmedzená na doteraz zasiahnutý región na juhu okresu Dunajská Streda, by nemala mať zásadný vplyv na celoslovenský stav živočíšnej výroby.

Pomôžme si údajmi Štatistického úradu SR. Tie sú v súhrnnej podobe nateraz k dispozícii len do konca roku 2023.

Ak sa na to pozrieme cez celkové množstvá chovaných hospodárskych zvierat v jednotlivých okresoch, práve Dunajská Streda, kde je zatiaľ nákaza lokalizovaná, patrí medzi najpočetnejšie – ku koncu roku 2023 v ňom chovali celkovo 12 724 kusov hovädzieho dobytka.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame desať okresov Slovenska s najpočetnejšími chovmi, väčšina z nich je na severe Slovenska.

Rozloženie chovov v rámci Slovenska nám ešte lepšie ukazuje nasledujúca mapa. Pásmo okresov na juhu západného Slovenska patrí spolu s pásmom okresov na severe susediacim s Poľskom k oblastiam s najpočetnejšími chovmi. Z ostatných „vytŕča“ už len okres Rimavská Sobota.

Keď sa pozrieme na počty kusov hovädzieho dobytka za celé Slovensko, v ostatných rokoch sledujeme prakticky kontinuálny pokles (s výnimkou mierneho rastu medzi rokmi 2019 a 2020).

Vo všetkých troch grafických zobrazeniach ide o údaje zhrnuté ku koncu roka 2023. Nepoznáme teda počty kusov ku koncu minulého roka ani zmeny na úrovni okresov. Celkové údaje sa však za rok príliš nemenia, zoznam okresov s najpočetnejšími chovmi sa tak v roku 2024 zrejme príliš nezmenil.

Dnes však už vieme povedať, že minimálne v prípade okresu Dunajská Streda môžeme odpísať zhruba tritisíc kusov, ktoré boli či v najbližších dňoch budú utratené v štyroch potvrdených ohniskách.

Už len týmto počtom utratených kusov sa dostávame na úroveň epidémie slintačky a krívačky zo 70. rokov minulého storočia, vtedy sa však tento počet musel zlikvidovať v približne 170 ohniskách.

K počtu chovaných kusov a ich geografickému rozloženiu po krajine pridajme ešte veľkostnú kategóriu. Tá ukazuje, koľko chovateľov má hovädzí dobytok de facto ako domáce hospodárske zviera a kde už ide o svojho druhu podnikateľskú činnosť. Tieto údaje sú však ešte z roku 2020, novšími štatistický úrad nateraz nedisponuje.

Najviac „fariem“ v oboch kategóriách je vo veľkosti od dvoch do piatich kusov, typicky môže ísť o domáci chov kravy s teľaťom.

Ďalším ekonomickým ukazovateľom v prípade chovov je produkcia živočíšnej výroby. Tá sa v rokoch 2021 až 2023 napriek klesajúcemu počtu chovaných kusov zvyšovala. V roku 2021 to bolo (v bežných cenách) takmer 110 miliónov eur, v roku 2022 približne 127 a pol milióna eur a v roku 2023 vyše 129 miliónov eur.

Mlieko

Ďalší graf zobrazuje jednu z dvoch hlavných komodít z chovu hovädzieho dobytka – produkciu mlieka.

Vrchol v produkcii sme dosiahli medzi rokmi 1981 a 1989. Pod miliardu litrov ročne sme sa dostali v roku 2008 a odvtedy sa ročná produkcia pohybuje okolo 900 miliónov litrov.

V tomto prípade nám štatistický úrad ponúka údaje od roku 1970, teoreticky by tak mali zachytávať aj epidémiu slintačky a krívačky z tých čias. Žiadny výrazný výkyv v tom období však nepozorujeme. To zodpovedá množstvu kusov dobytka, ktoré museli byť vo vtedajšej epidémii utratené, čo nemalo znateľný vplyv na produkciu mlieka.

Z toho sa dá odvodiť, že ak by súčasná epidémia zostala v doteraz potvrdených lokalitách, nemuselo by to mať na súčasnú produkciu mlieka zásadnejší vplyv, ktorý by zanechal následky na domácom potravinárskom priemysle a zásobovaní obchodov slovenskými mliečnymi výrobkami.

Pri poklese celkového počtu hovädzieho dobytka s tým, že produkcia mlieka v zásade osciluje okolo hodnoty 900 miliónov litrov, to zároveň znamená, že priemerná dojivosť na jednu kravu postupne rastie. Napríklad v roku 2015 bola priemerná dojivosť vyše 6500 litrov a v roku 2023 už viac ako 8160 litrov na jednu kravu.

V prípade prvých troch zasiahnutých fariem sa hovorí o tom, že ich ročná produkcia je 20 miliónov kilogramov mlieka. To je pri prepočtovom koeficiente 1,03 prakticky rovnaké množstvo v litroch. Nateraz tak výpadok týchto fariem v porovnaní s ročnou produkciou Slovenska okolo 900 miliónov litrov mlieka neznamená vážny problém.

Ďalším dôležitým ukazovateľom je takpovediac plodnosť chovov, teda to, koľko teliat sa každoročne narodí s perspektívou ich dochovania do stavu dojníc či jatočných býkov.

Aj tu dominuje obdobie 80. rokov, ktoré vykazovalo takmer 100 teliat na 100 kráv. Otázkou však je, či išlo o skutočné čísla produkcie, rovnako ako pri mlieku, alebo len o snahu vedení štátnych podnikov a družstiev vylepšovať svoje výkazy nad rámec reality. Od plnenia či prekračovania plánu totiž do veľkej miery záviselo aj ich odmeňovanie.

Z hľadiska nákladovosti je pre chovateľa dôležité, za akú sumu dokáže v priemere dochovať jedno teľa. Ako dokumentuje odborný text z portálu Agrobiznis, náklady sa pohybujú okolo 3 eur a 10 centov na kŕmny deň do veku šiestich mesiacov. Existuje však viacero prístupov v chove a využívanom krmive. V závislosti od využitého spôsobu sa náklady, v tomto prípade do veku 65 dní, hýbu od 290 do 377 eur.

Mäso

Od úspešnosti dochovávania teliat, a teda priebežnej obnovy chovov závisí aj druhý pilier ekonomickej produkcie fariem – hovädzie mäso.

Spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa na Slovensku rastie.

S porovnaním exportu a importu hovädzieho dobytka, mäsa a mäsových výrobkov sú údaje štatistického úradu málo výpovedné. Uvádzajú len objemy obchodnej výmeny živých zvierat všetkých druhov, rovnako ako mäsa a mäsových výrobkov vo všeobecnosti bez špecifikácie druhu.

Tu už však máme k dispozícii čerstvé údaje za rok 2024. V kategórii živých zvierat sme ich vlani doviezli v hodnote viac 73 miliónov eur a vyviezli za takmer 236 a pol milióna eur. V kategórii mäsa a mäsových výrobkov predstavoval dovoz hodnotu takmer 1 miliardy a 250 miliónov eur a vývoz necelých 320 miliónov eur.

Vývoz živých zvierat a dovoz mäsa a mäsových výrobkov sa oproti roku 2023 zvýšil.

Táto štatistika dokazuje dlhodobý fakt, že Slovensko nemá dostatočné potravinárske kapacity na spracovanie živých zvierat zo živočíšnej výroby a vyvezené zvieratá na porážku v zahraničí sa de facto vracajú v podobe mäsa a mäsových výrobkov na pulty obchodov u nás. Samozrejme, pridaná hodnota a zisk z tejto produkcie zostáva za hranicami.

Kategóriu mliečnych výrobkov uvádza štatistický úrad spolu s vajcami, tento údaj je teda pre naše potreby irelevantný.

Negatívna obchodná bilancia platí aj v prípade špecifikácie živých zvierat na dojnice a surové mlieko a na jatočné býky.

Všetky uvedené údaje ukazujú, že ak sa nákaza slintačky a krívačky nerozšíri na ďalšie farmy a do ďalších regiónov, nemala by pre celkovú živočíšnu výrobu znamenať významnejší problém.

To, samozrejme, nemá za cieľ zľahčovať problémy a ťažkosti zasiahnutých fariem a ľudí, ktorí pre nákazu prichádzajú aj o svoje domáce chovy.

Problém by, samozrejme, nastal, ak by sme šírenie nákazy nezvládli. Postihol by desiatky a stovky malých a väčších chovov a preniesol by sa z hovädzieho dobytka aj na ďalšie hospodárske zvieratá (ovce a ošípané).

Ak by sa v pesimistickom scenári nákaza z nášho územia a z Maďarska ďalej preniesla k našim susedom (Česko, Poľsko, Rakúsko), znamenala by problém pre tamojšiu produkciu živočíšnych potravín, čo by okrem problémov so zásobovaním vytvorilo aj tlak na ceny.