Univerzitný kulturkampf v Brne Prečo študentský okupačný štrajk za klímu neoslovil ani mnohých študentov

Átrium okupované študentmi napriek zákazu vedenia, transparenty žiadajúce koniec fosílnych palív, vyhlásenia študentov, doktorandov alebo absolventov dištancujúce sa od akcie či vyjadrujúce jej podporu, hromadné maily a vnútrouniverzitné diskusné fóra.

Fakulta sociálnych štúdií (FSS) Masarykovej univerzity žije okupačným štrajkom za klímu, ale postoje ani zďaleka nie sú jednotné.

„Pane Fialo, plyn, uhlí a ropa je zlo,“ odkazuje českému premiérovi transparent z átria fakulty, kde súčasný český premiér dlhé roky pôsobil. Zopár metrov pod transparentom je niekoľko desiatok „okupantov“. Väčšina sedí okolo plachty, na ktorú premietajú prezentácie či dokumenty s envirotematikou. Obďaleč sa nachádza stan, karimatky a spacie vaky, na druhej strane improvizovaný infostánok, ďalej stôl s cateringom.

Štrajkujúci dojedajú vegánsky obed, ktorý im pripravili ich sympatizanti. Vchádzam do átria, aby som zistil odpoveď na otázku, ktorá vŕta v hlave každému okoloidúcemu: Prečo študenti okupujú práve inštitúciu, ktorá ide v ekologických otázkach príkladom?

Nie sme proti univerzite

Dievča v infostánku sa na mňa usmeje a odbehne po hovorcu, ktorý by mi mal dať vysvetlenie. „Na to je jednoduchá odpoveď,“ hovorí Marek Soška, vysoký chalan s arafatkou okolo krku, ktorý na FSS študuje environmentalistiku. „Neprotestujeme proti fakulte, ale spolu s takmer dvoma desiatkami českých fakúlt požadujeme konkrétne kroky v ochrane klímy od českej vlády.“

Prečo však práve na fakulte? „Sme členovia akademickej obce a vnímame svoju povinnosť upozorňovať na vedecké poznanie, ktoré ľudia v dnešnej dobe klimatickej krízy ignorujú. Zároveň sme študenti a študentky, ako pracujúci štrajkujú vo svojej práci, my štrajkujeme v našich školách,“ kontruje Soška.

Študentský protest na Masarykovej univerzite v Brne. Foto Juraj Valach

Načasovanie protestu, ktorý sa končí v predvečer výročia Nežnej revolúcie, nie je náhodné. „Hlásime sa k odkazu okupačných štrajkov z rokov 1968 a 1989, keď odvážni študenti na svojich univerzitách takisto požadovali niečo dôležité vo svojej dobe. Vtedy sa báli o svoju budúcnosť pre totalitný režim, my sa dnes bojíme o svoju budúcnosť pre klimatickú krízu.“

Tento nápad však nebol po chuti dekanovi fakulty Stanislavovi Balíkovi. Minulý pondelok ráno, teda počas začiatku okupácie, nám v schránkach pristál hromadný mail.

Dekan v ňom písal, že aj keď otázky zmeny klímy osobne vníma ako akútny problém, spájať ho s termínom „okupačný štrajk“ považuje za úplne neprijateľné, najmä v súčasnom období „skutočnej ruskej okupácie Ukrajiny“ a v kontexte „histórie študentských štrajkov v období neslobody“.

„Rozumiem ich potrebe strhnúť na seba pozornosť, ale zároveň mi je úprimne ľúto, že sa to deje na FSS a v takejto podobe, keď je fakulta braná ako rukojemník,“ napísal Balík. Napriek tomu sa rozhodol vyhovieť požiadavkám štrajkujúcich študentov a umožniť kultúrny a vzdelávací program v átriu pod podmienkou, že na noc fakultu opustia.

Deň aj večer podľa neho mali patriť kultivovanej a otvorenej demokratickej diskusii, čo má fakulta podporovať. Noc mala slúžiť len na prespanie a tam dekan „nevidel ani najmenší dôvod, prečo niečo také umožňovať“.

Študenti zo svojej požiadavky prespať neustúpili a Soška pre Postoj vysvetľuje, čo ich k tomu viedlo. „Je to pre nás dôležitý symbol, myslíme si, že dáva celému vyhláseniu oveľa väčšiu silu a ukazuje naše odhodlanie,“ tvrdí hovorca s tým, že „vôbec nič nepoškodzujú a nejdú do žiadneho konfliktu“.

Keďže sa okupanti nezhodli s vedením univerzity, v pondelok ráno našli átrium zamknuté. Zakrátko sa však našiel niekto, kto im odomkol, študenti vošli, rozvešali transparenty a okupačný štrajk sa mohol začať.

Sošku som sa v okupovanom átriu spýtal, či sa nebojí, že ľudia si ich konanie vyložia ako svojvoľné porušovanie pravidiel, a teda či ich nemôže odviesť od hlavnej myšlienky protestu, ktorou je ochrana klímy. „Veríme, že štrajky sa nepovoľujú ani nezakazujú, štrajky sa proste robia,“ vysvetlil. Organizátori uzavretie átria odsudzujú, lebo cestou na akademickej pôde je „otvárať priestory na diskusiu o takýchto dôležitých témach“.

Balík na to reagoval vypnutím elektriny, svetiel, kúrenia a wifi v átriu s odôvodnením, že na diskusiu nič z toho netreba a že nesúhlasí s nelegálnym používaním priestorov fakulty. „Obsadiť majetok, ktorý mi nepatrí a za ktorého užívanie nenesiem zodpovednosť, je pre mňa radikálnou formou protestu. Ponúkal som študentom možnosť dohody, sami ju odmietli,“ uviedol Balík pre Postoj.

Spor o átrium

Ako sa dalo čakať, vyostrenie konfliktu prinieslo ďalšie reakcie. Ešte než som vošiel za okupantmi, všimol som si, že malá nástenka pred schodiskom, kde obyčajne bývajú oznamy o univerzitných akciách, je ovešaná nejakými papiermi.

Doktorandi z katedry environmentálnych štúdií v dvoch stručných odsekoch vysvetlili, že za štrajkom stoja, lebo „situácia je natoľko vážna a doterajšie politické i praktické riešenia natoľko nedostatočné, že je úplne namieste upozorňovať na problémy aj touto formou“.

Fotografia je z telegramového kanála Okupační stávka za klima FSS

Popritom si však uvedomujú, že klimatická kríza nie je jedinou súčasnou krízou, a dúfajú, že „namiesto prehlbovania nedorozumenia táto akcia prinesie ďalšie podnety na diskusiu a aktivity“. Dokument sa končí výzvou na podporu štrajku ďalšími akademikmi či študentmi a menami jedenástich doktorandov.

O kúsok nižšie sa o čosi ostrejším jazykom za štrajk zasadzuje tridsaťdva absolventov FSS a vyjadrujú „znepokojenie nad správaním súčasného dekana“. Pripomínajú, že pred desiatimi rokmi sa viacerí z nich zúčastnili na univerzitných protestoch proti obmedzovaniu akademických slobôd a zavádzaniu školného. Počas týchto protestov sa na fakulte konal nočný program, signatári preto nevidia dôvod, prečo by sa rovnako nemohla použiť budova fakulty aj dnes.

Táto akcia niesla názov Noc univerzít, takisto ju organizovali študenti a jej zmyslom bolo sériou večerných a nočných prednášok či diskusií verejnosti ukázať, o čo by mohli po prijatí plánovanej reformy prísť. O desiatej večer si tak prítomní v aule FSS mohli vypočuť napríklad diskusiu o problematických bodoch reformy.

Treba len pripomenúť, že zatiaľ čo Noc univerzít ponúkala program aj po oficiálnej „zatváračke“ fakulty, okupačný štrajk tak nerobí.

Posledným stanoviskom je vyhlásenie študentov politológie, bezpečnostných a strategických štúdií a medzinárodných vzťahov. Tieto odbory sú zo štvrtého poschodia, o ktorom sa na FSS hovorí ako o najviac pravicovom (katedra environmentálnych štúdií je zase na treťom poschodí spolu so sociológmi a gender studies, ktoré má bližšie k ľavicovému zmýšľaniu), takže neprekvapí, že sa voči štrajku vymedzili.

Nevyjadrujú sa k „otázkam environmentalizmu (kurzíva pôvodná)“, ale k správaniu štrajkujúcich, ktoré považujú za nedôstojné. Prekáža im aj „neadekvátne správanie voči dekanovi fakulty“, ktorému prejavujú svoju plnú podporu.

Za týmto vyhlásením nie sú všetci študenti spomínaných odborov, podľa mojich informácií ide o druhý ročník. Keď som sa pýtal známych z dvoch ďalších ročníkov, povedali, že o vyhlásení nevedia nič ani oni, ani ich spolužiaci, ale že to celkom dobre odráža atmosféru medzi nimi.

#End Fossil

Okupanti českých fakúlt sú členmi hnutia Univerzity za klima, ktoré vzniklo ako reakcia na vlnu stredoškolských štrajkov Fridays For Future.

Iniciatíva Univerzity za klima sa hlási ku globálnemu hnutiu #End Fossil, ktoré chce okupačnými štrajkmi na školách ukončiť éru fosílnych palív. Podľa mapky na ich stránkach je to však skôr európsky počin. Vo zvyšku sveta je zapojených deväť miest, v Európe 33, pričom Brno je najvýchodnejšie.

Podľa hovorcu štrajkujúcich Sošku je však postup vedenia FSS unikátom v českom kontexte, pretože inde takéto konflikty nie sú, vedenie štrajky vraj často podporuje. Pravdou však je aj to, že v programe okupácie sa hovorí o prespatí pri menej ako polovici fakúlt.

Fotografia je z telegramového kanála Okupační stávka za klima FSS

„Na našej fakulte je špecifická katedra politológie, na ktorej panuje akási nevôľa hovoriť o určitých témach, ako je napríklad klimatická kríza. Z tejto fakulty je aj dekan Balík či premiér Fiala, ktorého dekan otvorene podporuje. Dôvod antipatií voči štrajku preto môže byť iný, než sa zdá na prvý pohľad,“ uvažuje Soška.

Dekan Balík takéto obvinenie odmieta. V maile mi napísal len toľko, že „profesor Fiala nie je z katedry politológie, už viac ako dvadsať rokov je členom katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií. A tak je to so všetkým…“.

Podľa Sošku má celá akcia širokú podporu zvnútra aj zvonka. „Podporujú nás absolventi a absolventky a súčasní študujúci z fakúlt Masarykovej univerzity, ale aj ľudia, ktorí sa zúčastnili na okupačných štrajkoch v roku ‘89,“ vymenúva. Viacero vyučujúcich presunulo svoju výučbu do átria, aby podporili štrajk bez prerušenia vzdelávania. „Určite sa nájde nejaká hlasná menšina, ktorá s nami z nejakých dôvodov nesúhlasí, tak to bude vždy,“ myslí si hovorca.

Podľa dekana Balíka ho však v postoji podporuje vedenie univerzity, s ktorým je od začiatku sporu v kontakte. „Podľa správ, ktoré dostávam, mám podporu mnohých študentov, zamestnancov fakulty, Masarykovej univerzity aj iných univerzít,“ napísal pre Postoj dekan Balík.

Rozdelená FSS: ochrana prírody áno, okupácia nie?

Pohľady na štrajk sa naozaj dosť rôznia. Marek, ktorý prvý rok študuje na katedre politológie, síce klimatickú krízu berie ako „závažný a aktuálny problém“, nechápe však, „ako konkrétne má prenocovanie v škole, ktorá je eco-friendly, pomôcť situácii“. Zdá sa mu to celé „zmätené, neracionálne a až príliš emocionálne“ a FSS sa podľa neho „nechcene stala obetným baránkom radikálnej ľavice“. Balík podľa neho konal profesionálne aj napriek „absurdite celej situácie“.

Janka, ktorá na fakulte študuje žurnalistiku a politológiu, sa pôvodne na proteste plánovala zúčastniť, lebo sa týka dôležitého problému, ktorý veľa ľudí ignoruje. Aj keď ju zarazilo, že sa koná práve na FSS. Nakoniec naň však nešla.

„Celkom sa mi to znechutilo, keď nerešpektovali Balíkovu prosbu. Balík je totiž profesor, ktorého – aj keď sa nezhodneme v niektorých politických témach – si veľmi vážim, pretože vždy vychádza študentom v ústrety, napríklad výborne riešil sexuálne obťažovanie študentky pedagógom na katedre politológie,“ vysvetľuje Janka. Dekanovo konanie považuje za adekvátne, keďže „protestujúci odmietli jeho celkom rozumné podmienky“.

Naproti tomu študent sociológie Lubomír, ktorý sa na proteste zúčastnil, si myslí, že študenti postupovali správne, dekan sa podľa neho „bránil dialógu, klamal a hádzal štrajkujúcim polená pod nohy“. Formu okupácie nepovažuje za radikálnu – „vzhľadom na naliehavosť klimatickej krízy mohli horieť autá, k ničomu takému však nedošlo“. Protestujúci len uplatnili „ústavou zaručené právo na odpor“.

„Niekto môže povedať, že diskutabilný bol vstup do átria. Vzhľadom na závažnosť situácie však diskutabilné nie je. V iných štátoch je forma okupácie úplne normálna a vôbec sa nevyjednáva s vedením,“ tvrdí Lubomír. Všetky konflikty tak podľa neho vytvárali odporcovia štrajku, zvlášť tí zo štvrtého poschodia.

Odborná asistentka na katedre environmentálnych štúdií Naděžda Johanisová si myslí, že štrajk je „skvelou ukážkou angažovanosti študentiek a študentov, ukázal ich znepokojenie nad súčasnou neriešenou situáciou v oblasti klimatickej zmeny a (…) pomohol tomu, že sa téma dostala do verejnej diskusie“. Chápe, že dekanovi prekážalo prespávanie, ale verí, že vec sa z jeho strany dala „vyriešiť zmierlivejšie“.

„Je škoda, že nedošlo k hlbšiemu dialógu a porozumeniu medzi dekanom a študentmi,“ uvažuje akademička, ktorá je rada, že jej katedra jednoznačne podporila požiadavky štrajku. „Zakladateľka našej katedry, emeritná profesorka Hana Librová to vyjadrila jasne: ‚V našom odbore sme, dokonca viac ako kolegovia z iných odborov, schopní posúdiť naliehavosť klimatickej a ekologickej situácie. A máme preto povinnosť nemlčať,‘“ hovorí Johanisová.

V podobnom duchu sa vyjadrila Študentská komora Akademického senátu FSS (päť členov z radov študentov volených študentmi) hromadným mailom pre všetkých študentov fakulty. Hoci sa už pred začiatkom okupácie rozhodli pre zdržanlivé stanovisko, považujú ju za legitímny prostriedok demokratickej diskusie a prespanie za „rys, ktorý symbolicky odlišuje happening, ktorý náleží sfére každodennosti, od štrajku, ktorá patrí sfére výnimočnosti“.

Problémom podľa nich bola „chýbajúca dôvera na oboch stranách, ktorá by nakoniec umožnila dohodu“. „Za najväčšiu chybu (...) považujeme rozhodnutie dekana v pondelok ráno úplne uzavrieť átrium,“ píše sa v maile. S dôvodmi svojej kritiky chcú Balíka oboznámiť na vhodnom fóre – zasadaní Akademického senátu FSS, ktorý je kontrolným orgánom dekana.

Na konci mailu bol odkaz na otvorený list od organizátorov okupačného štrajku. Jeho pripojením k svojmu mailu chcela Komora umožniť verejné vyjadrenie aj druhej strane sporu. V otvorenom liste študenti dekanovi vyčítajú „neústretovosť voči otvorenej debate“, ale aj to, že pondelňajším mailom uvrhol ich štrajk do nelichotivého svetla a odmietol im umožniť vyjadriť sa hromadne.

„Je to lož, už niekoľká v ich podaní,“ odpísal pre Postoj dekan Balík v maile. Nikdy ho vraj nekontaktovali so žiadosťou o rozposlanie reakcie na jeho mail. „Keď ma v utorok 15. novembra večer požiadala Študentská komora fakultného senátu o rozoslanie ich vyhlásenia s priloženým stanoviskom štrajkujúcich, v priebehu niekoľkých hodín bol študentom fakultou rozposlaný tento hromadný e-mail. Je mi ľúto, že sa organizátori štrajku uchyľujú k takýmto lžiam,“ hovorí dekan.

Čo zostane po štrajkoch

Zdá sa, že celá akcia časť verejnosti odradila. Na vnútornom fóre Masarykovej univerzity si získal celkom slušný pozitívny ohlas príspevok, ktorý síce súhlasí so všetkými požiadavkami, ale kritizuje organizátorov štrajku za postup voči dekanovi a iné nevhodné správanie, vôbec by sa preto „nečudoval, keby si tieto aktivity dávala verejnosť dohromady s vandalmi, ktorí na umelecké diela fŕkajú produkty značky Heinz či zemiakovú kašu“.

Fotografia je z telegramového kanála Okupační stávka za klima FSS

Ľudia na Facebooku pod správami o štrajku zúčastneným vo veľkom vyčítajú, prečo radšej „nesadia stromčeky“, čiže prečo namiesto „póz“ v bezpečnom prostredí nerobia niečo konštruktívne.

Soška mi na to odpovedal argumentom, že robia to najkonštruktívnejšie, čo len môžu. Majú štyri konkrétne požiadavky na vládu: „Aby si vytýčila riešenie klimatickej krízy za prioritu, vytvorila do konca rok plán uzatvorenia uhoľných elektrární do roku 2033, k čomu sa sama zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Ďalej požadujeme okamžité vystúpenie z Energetickej charty, čo je nevýhodná dohoda, ktorá umožňuje fosílnym korporáciám žalovať štáty za ekologickú politiku, a tiež žiadame, aby táto transformácia bola sociálne spravodlivá.“

Študenti nemajú moc zatvoriť uhoľné elektrárne, ale môžu apelovať na vládu, aby tak spravila. „Inými slovami, robíme, čo môžeme, a vnímame to ako konštruktívne,“ tvrdí hovorca. Prečo teda mnohých odradili?

Oliver Adámek v komentári pre český týždenník Reflex hovorí, že sa z klimatického hnutia pomaly stáva mainstream v univerzitnom prostredí, ale zatiaľ neoslovuje širokú populáciu. V porovnaní so štrajkom spred troch rokov, ktorý sa konal len na pražskej filozofickej fakulte, je tohtoročný protest masívnejší.

„Už len z toho je jasné, že klimatické hnutie prestáva byť záležitosťou uzavretej subkultúry intelektuálnoľavicových kruhov a čoraz viac sa približuje mainstreamu,“ uvažuje Adámek. Počas tohtoročných štrajkov podľa neho menej zaznievali „kontroverzné slová o škodlivosti kapitalizmu, centrom programu sú debaty s akademikmi o riešení (nielen) zmien klímy“.

Aj tak si však myslí, že hnutie Univerzity za klima obmedzujú podobné veci ako českú ľavicu všeobecne, čo ukazuje na programe štrajku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity: začal sa debatou o štipendiách pre doktorandov, ktoré „sa na FFUK nedávno znížili na ťažko pochopiteľných 10,5 tisíca korún mesačne“. „Toto je téma, ktorá je zrozumiteľná každému,“ myslí si Adámek.

Program však pokračoval debatami s názvom ako Na mŕtvej planéte tvoju transidentitu nikto riešiť nebude či Alterglobalizačné hnutie, ktoré sú pre bežných ľudí len ťažko zrozumiteľné a nepritiahnu ich.

Dobre to ilustruje problém celého štrajku – aj keď sa pomaly blíži mainstreamu, jeho organizátori sú ešte stále uzavretí vo svojej subkultúre a nerozumejú, ako ich konanie bude pôsobiť na širokú verejnosť, ktorú sa pritom snažia osloviť.

Protestujúci štrajk prepájali so zdieľanou českou históriou aj široko zrozumiteľnými témami, celým programom aj heslami sa niesol étos slušnosti a rozumnosti, takže akcia by nemusela prekážať ani ľuďom, ktorí sú menej naľavo ako jej organizátori.

Ale transparentmi ako „Sloboda kvíru, konec fašizmu“ či spomínanými témami prednášok môžu aj v prípadných podporovateľoch vzbudiť dojem, že pridať sa k boju za klímu znamená bojovať aj za iné témy.

A tvrdohlavým zotrvávaním na nutnosti prespania, nevraživosti voči dekanovi a obsadením átria napriek zákazu mohli vyslať signál, že svoju kauzu považujú za svätú a nemienia sa prispôsobovať tým, ktorí by celú vec chceli riešiť trochu inak (opäť treba podotknúť, že požiadavky, ktoré malo celé hnutie na vedenie univerzít, FSS pod Balíkovým vedením spĺňa) – a to aj napriek tomu, že to musí byť postoj hnutia Univerzity za klima.

Podobnú mamutiu službu celej akcii urobila napríklad novinárka Apolena Rychlíková, ktorá sa na serveri A2larm venuje otázkam sociálnej spravodlivosti. Na Twitteri Balíka krivo obvinila, že chcel na okupantov zavolať políciu (nič také sa nestalo), a prirovnala ho k Miroslavovi Štěpánovi, jednému zo symbolov normalizačného režimu. Opäť – ako keby ten, kto nepristupuje k ochrane planéty podľa presných predstáv, bol zločinec.

Preto ťažko čakať, že táto akcia, zvlášť jej verzia z FSS, pomôže priniesť ráznejšiu ochranu klímy do mainstreamu. Samozrejme, je škoda, keď niektorí pravicovo orientovaní ľudia vidia za každou snahou o ochranu prírody ľavicový radikalizmus. Ale okupanti im teraz celkom slušne nahrali.