Nechceme ochromiť školy

Nechceme ochromiť školy

Foto TASR, Jakub Kotian. Na snímke Branislav Kočan (vľavo) a Vladimír Crmoman (vpravo) z Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) počas pochodu na Kollárovom námestí 1. júla 2016 v Bratislave

Rozhovor s Branislavom Kočanom z Iniciatívy slovenských učiteľov o tom, či má stupňovaný učiteľský štrajk, ktorý sa dnes začal, šancu na úspech.

Dnes odštartoval učiteľský štrajk, do ktorého sa zapojilo vyše 100 škôl. Dnešný deň sa na týchto školách neučilo prvú vyučovaciu hodinu, budúci týždeň by štrajkujúci učitelia nemali odučiť dve hodiny a ďalšie týždne sa to bude stupňovať. Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) žiada zvýšenie tarifných platov o 140 eur v tomto roku a o 90 eur od začiatku roka 2017. Taktiež požadujú, aby bolo prehodnotené kreditné vzdelávanie učiteľov a aby sa navýšili rozpočty o 400 miliónov eur s cieľom odstrániť rozdiely vo vybavenosti škôl.

Branislav Kočan z ISU pre Postoj hovorí, prečo si myslí, že počet štrajkujúcich bude rásť, a čo si od štrajku sľubujú jeho organizátori.

Na vašej internetovej stránke svieti, že do štrajku sa chystá zapojiť vyše 1 700 učiteľov z vyše 100 škôl. Ak vychádzame z tohto údaja, zdá sa, že bude štrajkovať oveľa menej učiteľov než v januári. Bolo rozumné spustiť takýto štrajk?

Ide však o stupňovaný štrajk, pričom začíname s veľmi skorým termínom. Preto sme rátali s tým, že na začiatku bude zapojených menej učiteľov, pričom vieme, že ďalšie školy sa zapoja o týždeň. Malo by to stúpať každým týždňom.

Prečo je to teraz tak málo?

Učitelia majú ešte veľa starostí, sú zavalení administratívou, sú tiež dezorientovaní niektorými vyhláseniami. Budeme však pokračovať v agitácii, ten počet porastie.

Váš januárový štrajk bol mediálne úspešný, o vašich požiadavkách sa diskutovalo pred voľbami celé týždne. Celoslovensky sa však doň zapojilo len asi 15-tisíc učiteľov, mnohé regióny takmer vôbec, v tomto zmysle to až taký úspech nebol. Bude to teraz lepšie podchytené?

Vzniklo viacero regionálnych iniciatív, ktoré pracujú samostatne. To je pre nás dôležité, keďže my tu v Bratislave nedisponujeme organizačnou štruktúrou, fungujeme na báze takýchto iniciatív. Teda dúfame, že to bude regionálne lepšie než naposledy.

Ešte k vašej otázke: náš januárový štrajk nebol len mediálny úspech, vtedy sa prebudil skutočný záujem spoločnosti, že vzdelávanie patrí k nosným pilierom v spoločnosti. Bol to tiež najväčší štrajk vzhľadom na jeho podobu, prebiehal na základe ústavy bez toho, žeby ho organizovali oficiálne odbory.

Problém učiteľskej komunity je v tom, že napríklad výška jej ohodnotenia je naprieč krajinou vnímaná rôzne. Kým v Bratislave s vyššími životnými nákladmi je učiteľský džob veľmi neatraktívny, vo viacerých regiónoch najmä východného Slovenska je tento obraz o niečo iný. Nenarazí štrajk opäť na to, že ho bude cítiť v médiách v Bratislave a niekoľkých ďalších mestách, kde sú učitelia najmenej spokojní, ale inak vyšumí?

Samozrejme, iná situácia je aj v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a kde sú oveľa účinnejšie rôzne hrozby najmä zo strany zriaďovateľov, že je to nelegálne. Tamojší učitelia to teda naozaj nepociťujú tak ostro. Dúfame však, že si uvedomia základné ukazovatele, či už porovnania svojich platov s kolegami voči V4, najmä však porovnania vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným zamestnancom. Preto pomáhame pri zakladaní regionálnych iniciatív všade po Slovensku.

Koľko takýchto iniciatív už existuje?

Je ich okolo 18.

Pred štyrmi rokmi, keď ste začínali so svojimi kolegami, vás bolo len pár. Koľko už dnes máte aktivistov – učiteľov po celej krajine?

Neviem to presne kvantifikovať, ale určite ten počet narastá. Napokon, v roku 2012 sme začínali so štafetovým štrajkom, na ktorom sa zúčastnilo okolo 40 škôl, v januári tohto roku to už bolo oveľa viac. Myslím, že aj táto a ďalšie akcie budú nepomerne úspešnejšie.

Aký počet štrajkujúcich učiteľov by ste chceli dosiahnuť na vrchole tohto stupňovaného štrajku?

Naša filozofia nie je založená na tom, aby sme spôsobili škody alebo niečo ochromili. Je to nastavené tak, aby žiaci nezmeškali veľa vyučovacích hodín, aby učitelia nemeškali s plánmi, aby sme rodičom nespôsobili veľké trápenie, kam umiestniť deti, ani aby učitelia neprišli o väčšiu časť mzdy. Chceme znovu upozorniť, že problémy, ktoré tu sú, nemožno zametať pod koberec, treba sa im postaviť rovno. Septembrové zvýšenie o 6 percent nerieši nič.

Lenže na toto ste už spoločnosť upozornili dostatočne. Otázkou teraz je, či sa vám podarí vládu dostať pod taký tlak, aby bola nútená ustúpiť a rokovať s vami o požiadavkách. Vy sám však hovoríte, že nechcete, aby to príliš bolelo, nevyhlásili ste tým tento štrajk za vopred prehraný?

Pre nás je veľmi dôležité, ako v tomto mesiaci prebehne kolektívne vyjednávanie medzi ministerstvom a odbormi a aký postoj k tomu zaujme odborový zväz.

Teda vlastne viac než vládu chcete dostať pod tlak vlastných odborárov?

Nie, my len hovoríme, že je tu problém a požiadavky, ktoré pokladáme, sú oprávnené. Robíme svoju časť, ktorú dokážeme z našich síl, teraz je na rade odborový zväz. Ale mierime na vládu, tá jediná má v moci prijímať opatrenia, ku ktorým ju celé mesiace a roky vyzývame.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo