Kultúrny štrajk Keď Romana Tabaková oživuje záujem o protesty umelcov

Jej video zachytávajúce, ako sa ozvala proti čítaniu výzvy v SND, zaznamenalo veľký úspech. 

Samozrejme, veľa ľudí jej nadávalo, obviňovalo ju z toho, že jej išlo len o sebaprezentáciu, a nie o protest proti politikárčeniu v SND. 

No na jej FB vidno, že zožala aj veľkú podporu. A najmä záujem. Pod jej statusom o tejto akcii je vyše 2300 komentárov.

A vznikli rôzne podporné výzvy ako Stojím za Romanou alebo Romana, klobúk dole! Chceme naspäť Slovenské národné divadlo, alebo Musíme ich zastaviť!

Nebolo to teda celkom márne. Romana Tabaková ukázala, že sa niečo od Igora Matoviča z politického marketingu naučila, keď bola jeho poslankyňou, a o jej služby ešte bude v politike záujem.

Ale tá jej divadelná akcia bola dôležitá aj z iného hľadiska. Tabaková pripomenula aj tým, čo do SND nechodia, že tu ešte dajaký protest umelcov stále je.

Koordinované hnutie kultúrnej scény na Slovensku s názvom Kultúrny štrajk vzniklo v septembri 2024 a už trochu zovšednelo, aj jeho sila vyprchala.

Aj čo sa týka tej výzvy v SND, je to už aj rutina. Tí, ktorí sú proti ministerke, si pár minút navyše slušne odsedia a tí druhí si idú do šatne po kabáty. Možno po Tabakovej akcii naberú odvahu viacerí, aby si prišli zakričať a užiť svojich päť minút slávy.

Príležitosť pomlčať o celej záležitosti nevyužil štátny tajomník Lukáš Machala. Napísal na sociálnej sieti, že v hľadisku aj na javisku SND je morálny odpad.

Takto vidí ľudí chodiacich do SND najsilnejší muž rezortu kultúry.

Nuž smutné, a Šimkovičová je dnes možno silnejšia, ako bola pred polrokom, keď sa protestné hnutie rozbiehalo.

V kultúrnej obci prišlo vytriezvenie, možno je tam aj dezilúzia. 

Ale pre ľudí, ktorí kedysi v septembri 2024 spúšťali kultúrny štrajk, možno prišiel aj čas na reflexiu. 

Vtedy na jeseň panovalo sebavedomé presvedčenie, že umelci rýchlo Šimkovičovú odstavia. Lebo budú protestovať a výsledok príde rýchlo.

Politici sa zľaknú jednotného kultúrneho frontu – a ministerku stiahnu. Nestalo sa.

A tak v kultúrnej obci prišlo vytriezvenie, možno je tam aj dezilúzia. 

Sú už dlho v štrajkovej pohotovosti, zorganizovali dve masové petície, vydávajú stanoviská, robia stále dajaké tlačovky, chodili v štafetách protestovať pred ministerstvo, vystupujú na protestoch, ale nič sa nezmenilo.

Ale zatiaľ nevidno úplnú rezignáciu. Včera sa začal štafetový protest vizuálnych umelcov pred Slovenskou národnou galériou. Každý deň budú vo dvojiciach stáť pred SNG v čase návštevných hodín, a to až do 7. apríla, keď sa má vyberať nový riaditeľ SNG.

Je to pokorný protest. Umelci priznávajú, že vo verejnosti ich požiadavky nebudia veľký záujem, skôr je tu už ticho, nezáujem či pohŕdanie aj únava. Takže nebudú robiť nič veľkolepé, len tam stáť s transparentom a dávať najavo svoje odhodlanie brániť SNG.

Zaujímavú reflexiu kultúrnych štrajkov bolo vidieť v rozhovore, ktorý denníku SME poskytla riaditeľka bratislavského mestského divadla DPOH Valéria Schulzová.

Toto divadlo má výhodu, že patrí pod mesto, a tak sú tam aj veľmi angažované predstavenia, aj proti Šimkovičovej – ale jeho zriaďovateľ za ním stojí, ministerka kultúry naň nemá dosah.

A predsa Valéria Schulzová dáva najavo istú dezilúziu. A je kritická. Tvrdí, že „iniciatíva Otvorená kultúra! sa nevydala správnym smerom“.

Povedala aj toto: „Ministerke kultúry a jej suite sa excelentne podarilo otráviť studňu – a my medzi sebou sa v nej extrémne žerieme. Nie sme ochotní sa počúvať, nie sme ochotní akceptovať, že môžeme mať rôzne videnie sveta okolo nás. V zásade mi to pripomína komsomolské päťdesiate roky, keď museli všetci ťahať za jeden povraz. Kto zaň neťahá a neprijme jeden jediný unifikovaný názor, stáva sa nepriateľom.“

Akoby sa nebojovalo za erbové kultúrne inštitúcie, ale iba za Kusú a Drličku. 

Prečo je taká kritická, sa vysvetlí aj tým, čo sa deje okolo tohto divadla. Riaditeľka musí ísť teraz po troch rokoch povinne do nového konkurzu a zrazu sa ukazuje, že o funkciu riaditeľa bratislavského divadla (pod Matúšom Vallom) je enormný záujem.

Vo verejnom vypočutí bude až desať kandidátov, okrem iných sa o funkciu uchádza aj bývalý riaditeľ SND Matej Drlička.

A vraj práve on by mal byť víťazom, lebo on by potom ako riaditeľ dostal od mesta aj financie na založenie stáleho hereckého súboru. S touto ambíciou sa Drlička netají. A zrejme by si do svojho divadla doniesol aj hercov z SND, Schulzová hovorí o jedenástich ľuďoch.

Zaujímavé je aj jej tvrdenie, že hnutie Otvorená kultúra! malo zle nastavené očakávania, keď chcelo presadiť odvolanie ministerky kultúry. „Ale to bolo nereálne. Práve preto, aká je, sa ňou stala. To, že z pozície doteraz nebola odvolaná, a fakt, že to trvá tak dlho, ľudí unavil a demotivoval.“

A ešte konštatuje dôležitú vec. Podľa nej bolo problémom celého protestného hnutia aj to, že po odvolaní Alexandry Kusej z vedenia SNG a Mateja Drličku z SND sa celá činnosť „zvrhla na obhajobu ich pozícií“. Teda akoby sa nebojovalo za tieto erbové inštitúcie, ale iba za Kusú a Drličku. 

V tom je asi veľa pravdy. 

To dlhé obdobie, v ktorom kultúrna obec protestuje bez akéhokoľvek úspechu, teda prináša aj dôležitú reflexiu a možno aj diskusiu, čo je v protestnom hnutí len záležitosťou kultúrnej bubliny, ktorá sa cíti ohrozená, a čo je, naopak, dôležitou vecou pre celú krajinu.