Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
01. august 2021

Protesty v Bratislave

Generálny štrajk v trhovej ekonomike je nezmysel

Hľadanie zdravého rozumu v minulotýždňových protestoch.

Generálny štrajk v trhovej ekonomike je nezmysel

Pohotovostná motorizovaná jednotka prichádza zasiahnuť proti protestujúcim proti vládnym opatreniam pred budovou Národnej rady (NR) SR v Bratislave 23. júla 2021. FOTO TASR – Pavol Zachar

So slobodou zhromažďovania je to podobné ako so slobodou prejavu: Testom vašej oddanosti týmto slobodám nie je, že ich doprajete ľuďom a myšlienkam, s ktorými súhlasíte, ale že ich doprajete aj ľuďom a myšlienkam, s ktorými nesúhlasíte, ba nimi možno dokonca opovrhujete.

Na jednej strane je kuriózne, že práve u nás vzniklo také hlasné antivaxerské hnutie. Je málo známe, že práve spoločný štát Slovákov a Čechov bol v roku 1960 prvý na svete, ktorý na národnej úrovni úspešne vykynožil vďaka vakcinácii detskú obrnu, pliagu, ktorá po stáročia zabíjala a kaličila ľudí.

Namietate, že to boli dobré tradičné osvedčené vakcíny? No ani tie neboli bez rizika. V roku 1955 sa udial v USA známy prípad, keď vakcíny obsahovali vinou chyby v procese prípravy živý (nie oslabený) vírus detskej obrny, v dôsledku čoho asi desať ľudí zomrelo a ďalší skončili s trvalými následkami. No práve toto pri súčasných vakcínach proti COVID-19 nehrozí, keďže nepoužívajú oslabený vírus.

Na druhej strane ľudia, ktorým sa nepáči vakcinačná politika vlády, predstavujú široký vejár pozícií – od takých, čo veria najbláznivejším konšpiráciám, s ktorými je diskusia takmer nemožná, cez takých, ktorí protesty berú ako zámienku na vyventilovanie si vlastnej agresivity, až po znepokojených skeptikov, ktorí možno cítia len potrebu trpezlivejšej verejnej diskusie a potrebujú počuť protiargumenty na veci, ktoré sa proste niekde dočítali. Podobne diferencovane by k týmto ľuďom mali pristupovať aj zodpovední. Dokonca aj keď svoju pozíciu prenesú do ulíc a na námestia.

Pred dvomi rokmi farmári zablokovali v Bratislave prístup na Most SNP, lebo vtedajšia vláda pod vedením Smeru podľa nich kryla podvody v poľnohospodárstve. Vtedajší opoziční (dnes koaliční) politici sa na sociálnych sieťach nijako nepohoršovali, že v hlavnom meste bola obmedzená doprava, a nevolali po tom, aby proti demonštrujúcim farmárom rázne zasiahla polícia.

Dočasné obmedzenia dopravy sú častým vedľajším produktom aj tých najmierumilovnejších zhromaždení. A keď je na nejakom úseku znemožnený napríklad prejazd sanitiek, polícia má vyčistiť práve tento úsek.

Samozrejme, existuje pri protestoch červená čiara. Tou sú životy, zdravie a vlastníctvo ľudí. Rozbíjanie okien na okoloidúcich autách či napádanie ich vodičov je už za čiarou a polícia takéto činy nesmie tolerovať. Aj samotní protestujúci by si mali uvedomovať, že takéto prejavy poškodzujú vec, za ktorú demonštrujú. Vlaňajšie protesty BLM v USA stratili mnohé počiatočné sympatie, keď sa na viacerých miestach zvrhli na ničenie majetku. Podobne exprezident Donald Trump musel čeliť kritike aj od mnohých svojich priaznivcov, keď dav jeho zástancov vnikol neoprávnene do Kapitolu.

Generálny štrajk?

Minulotýždňové protesty mali viac bizarných momentov. Asi najpozoruhodnejšie bolo volanie po generálnom štrajku. Či dokonca tvrdenie, že generálnym štrajkom je samotné zhromaždenie niekoľkých stoviek ľudí pred Prezidentským palácom v Bratislave.

Natíska sa otázka, či pôvodcovia týchto tvrdení vôbec vedia, čo je generálny štrajk. Povedané polopatisticky: Je to, keď väčšina ľudí v krajine na nejaký čas preruší prácu, aby si tým niečo vynútila.

Inzercia

Generálny štrajk sa udial v Československu 27. novembra 1989, keď napoludnie pracujúci na dve hodiny zastavili prácu, aby si vymohli koniec mocenského monopolu Komunistickej strany. Podľa Ústavu pamäti národa sa na ňom zúčastnili asi tri štvrtiny všetkých pracovísk.

V centrálne plánovanej ekonomike, akou bola tá vtedajšia, išlo o mocný nátlakový prostriedok. Drvivá väčšina všetkých podnikov bola štátna a práve na vrcholových predstaviteľov štátu mal generálny štrajk tlačiť. Navyše s požiadavkou, ktorá mala väčšinovú podporu vo verejnosti – ukončiť vedúce postavenie Komunistickej strany.

Vtedajší generálny štrajk bol úspešný. No generálny štrajk v trhovej ekonomike je vôbec ťažko predstaviteľný. Jednak chýba široká spoločenská zhoda na tom, čo by mal vlastne taký generálny štrajk dosiahnuť. Slovenská verejnosť je skôr v postojoch k vakcínam rozdelená – neodmieta ich drvivá väčšina spoločnosti.

No aj keby išlo o inú agendu – generálny štrajk v trhovej ekonomike postihuje hlavne majiteľov súkromných podnikov, v ktorých pracuje väčšina zamestnancov. Dajme tomu, že pracujete v autoservise: Dohodnete sa s kolegami, že na protest proti pandemickej politike vlády na hodinu prerušíte prácu. No hospodársku škodu z toho má akurát majiteľ, ktorý (mimochodom) môže mať vlády rovnako plné zuby ako vy. A to ešte nehovoríme o charaktere mnohých súčasných povolaní, kde nemáte pevný pracovný čas, robíte z domu alebo úkolovo a pre výsledok vašej práce nič neznamená, že sa v nejaký deň rozhodnete dať si na dve hodiny prestávku...

Štrajk v trhovej ekonomike má zmysel, keď chcú zamestnanci nejakej firmy alebo odvetvia presadiť svoje požiadavky (najčastejšie zvýšenie miezd) voči svojmu majiteľovi či zriaďovateľovi. Spomeňte si na štrajk vo Volkswagene alebo na štrajk lekárov.

Ťažko si však predstaviť takú prierezovú požiadavku, kvôli ktorej by štrajkovala väčšina verejnosti. Možno keby vláda chcela zaviesť otvorenú diktatúru. Iste, ľudia, ktorí boli minulý týždeň na námestiach, majú dojem, že sa to deje už teraz.

Akurát kritická väčšina verejnosti tento ich pohľad zjavne nezdieľa.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva