Wikipédia Prečo už môžeme brať slobodnú internetovú encyklopédiu celkom vážne

„Wikipédia je super. Ktokoľvek na svete môže napísať čokoľvek, čo len chce, o čomkoľvek, takže si môžeš byť istý, že informácie, ktoré dostaneš, sú tie najlepšie možné.“ Takto sa tvorcovia legendárneho seriálu The Office v roku 2006 smiali z otvorenej internetovej encyklopédie.

Prešlo pár rokov a to, čo kedysi mohlo fungovať ako ironický vtip, sa dnes pomaly stáva pravdou. Aj keď dodnes nezmyselné informácie s úškrnom komentujeme slovami „a to si našiel kde, na Wikipédii?“, je pravda, že slobodná encyklopédia by si zaslúžila verejnú rehabilitáciu.

Preto článok s názvom „Prestaňme študentom hovoriť, aby nepoužívali Wikipédiu. Namiesto toho ich naučme, ako na to“, ktorý priniesol portál The News Record, prišiel v najvyšší čas. Autor Bobb Knauft v ňom upozorňuje, že mnoho ľudí má na Wikipédiu názor, ktorý vyplýva z časov jej kostrbatého začiatku, „keď tento web nebol ani zďaleka tak dobre spravovaný“ ako dnes.

Okrem toho by podľa neho bola škoda zahodiť taký obrovský kolos vedomostí, ktoré sú bez väčších prekážok zdarma prístupné prakticky komukoľvek. Takéto požehnanie ľudstvo dostalo po prvýkrát vo svojej histórii. Knauft si preto myslí, že odrádzať ľudí od používania Wikipédie je úplne nemiestne.

Wikipédia nie je konečná destinácia v hľadaní pravdy, ale skôr prestupná stanica, v ktorej si človek môže vybrať, do ktorého detailnejšieho zhrnutia danej témy sa ponorí.

Namiesto toho ich k tomu treba povzbudzovať s pripomienkou, že Wikipédia nie je konečná destinácia v ich hľadaní pravdy, ale skôr prestupná stanica, v ktorej si človek môže vybrať, do ktorého detailnejšieho zhrnutia danej témy sa ponorí. Naráža tým na odkazy na sekundárne zdroje, ktoré majú stáť za každým zásadným tvrdením na Wikipédii.

Cieľom Wikipédie je „sprístupniť všetko poznanie všetkým ľuďom“. Knauftove tvrdenia vychádzajú z predpokladu, že sa jej to dosiaľ darí v čoraz väčšej miere. Preto sa pozrieme, aké pravidlá vytvárania a spravovania obsahu Wikipédia nastavila, aby sa jej darilo prinášať pravdivé informácie, a ako v tom zatiaľ obstála.

Krátka história

Wikipédia vznikla na začiatku roku 2001. Ešte pár rokov predtým však návrh slobodnej a otvorenej encyklopédie priniesol aktivista a programátor Richard Stallman (zakladateľ projektu GNU, ktorý má vytvárať a šíriť slobodný softvér, jedným z jeho ko-produktov je aj operačný systém Linux).

Podľa jeho konceptu nemala žiadna centrálna organizácia kontrolovať editovanie, čo bolo v ostrom kontraste s vtedy novou Microsoft Encarta (šírená na CD, neskôr za poplatok dostupná online, dnes nefunkčná), ako aj storočiami zabehanou Encyclopædia Britannica či dokonca Nupédiou.

Nupédia je priamy predchodca Wikipédie, jej obsah písali dobrovoľníci a bol zverejňovaný pod slobodnou licenciou, ale editovať ju mohli výhradne experti.

V jadre Wikipédie a ďalších wiki-projektov stojí technológia wiki z polovice deväťdesiatych rokov. Je to softvér, ktorý umožňuje kolektívne vytváranie a spravovanie obsahu, obyčajne cez webový prehliadač. Oproti blogom sa líši v tom, že texty či iné médiá nemajú vlastníka či lídra.

Wikipédia mala Nupédiu pôvodne len dopĺňať použitím nástrojov wiki, poskytovať nápady či drafty textov, ale už po prvom roku mala vyše 20-tisíc článkov, takže ju zakrátko úplne prekonala a rozšírila sa do celého sveta.

Wikipédia: Wikipédia sa mýli

Na anglickej Wikipédii je dnes viac ako šesť miliónov článkov. Na všetkých ostatných wikiprojektoch je ďalších 217 miliónov článkov v rôznych jazykoch.

Na anglickej Wikipédii je dnes viac ako šesť miliónov článkov a na to celé dohliada len 1028 administrátorov, ktorým pomáha pár tisícok ďalších používateľov s rôznymi právomocami. Ako môže takáto hŕstka ľudí ustrážiť kvalitu takto širokého obsahu? (Na všetkých ostatných wikiprojektoch je ďalších 217 miliónov článkov v rôznych jazykoch. Štatistiky o jazykových mutáciách sú však ťažko dostupné, preto sa v nasledujúcom texte obmedzím iba na anglickú Wikipédiu.)

Na začiatok treba povedať, že ani Wikipédia seba samu nepovažuje za „spoľahlivý zdroj“, pretože je vytváraná radovými používateľmi, ktorí ju môžu editovať „kedykoľvek, a akákoľvek informácia, ktorú obsahuje v danom čase, môže byť produktom vandalizmu, práve prebiehajúcej práce či skrátka chyby“. Jednotlivé články či dokonca ich časti sa tak „široko a nerovnomerne“ líšia v „kvalite a obsahu“.

Wikipédia nerobí žiadny vlastný výskum, jej obsah priamo závisí od sekundárnych zdrojov a ako upozorňujú jej tvorcovia, „pokiaľ sa mýlia tieto zdroje, mýli sa aj Wikipédia“. Podmienkou začlenenia do jej obsahu je možnosť overiť si tvrdenie pomocou externého zdroja, nie jeho pravdivosť.

Napríklad pokiaľ chce editor do článku o nejakej verejne známej osobe napísať, že sa vo voľnom čase venuje potápačstvu, mal by toto tvrdenie podporiť odkazom na relevantný zdroj, napríklad na rozhovor v novinách, v ktorom to o sebe daná osoba hovorí. Rozhovor teoreticky nemusí byť pravdivý, lenivý novinár si túto informáciu mohol vymyslieť iba na prikrášlenie nudného textu. Cieľom Wikipédie, ako všetkých ostatných encyklopédií, je len zbierať informácie, ktoré už boli zverejnené niekde inde.

Wikipédia nerobí žiadny vlastný výskum, jej obsah priamo závisí od sekundárnych zdrojov a ako upozorňujú jej tvorcovia, „pokiaľ sa mýlia tieto zdroje, mýli sa aj Wikipédia“.

Tvorcovia internetovej encyklopédie dokonca spísali zoznam hoaxov uverejnených na jej stránkach. Niektoré z nich tam vydržali celé roky, kým si ich administrátori všimli. Patria sem fiktívne historické postavy, napríklad Gaius Flavius Antonius, „rímsky generál, ktorý sa podieľal na vražde Júlia Cézara, neskôr zabitý prostitútom, ktorého najal Marcus Antonius“ (článok vydržal online osem rokov), vymyslené mučiace pomôcky ako „španielsky šteklič, známy aj pod menom mačací pazúr“ (12 rokov), nikdy neodvysielané seriály, napríklad The Heat Is On, „talentová šou, ktorá pravidelne chodila v sobotu večer na BBC medzi rokmi 1990 až 1994“ (17 rokov).

Našťastie väčšina hoaxov má kratučký polčas rozpadu, 89 percent skončí do jednej hodiny, iba jedno percento sa dožije rok a viac. Dôvodom je, že zväčša ich je celkom ľahké odhaliť, majú inú štruktúru a menej odkazujú na iné články na Wikipédii. Hoaxy, ktoré vydržia dlhšie, sú menej navštevované. Identifikovať hoaxy pomáha aj algoritmus, ktorý je v ich vyhľadávaní podľa spomenutých charakteristík dokonca efektívnejší ako ľudia (86- verzus 63-percentná presnosť).

Vidíme, že aj keď je Wikipédia decentralizovaná a založená na „ľudovej“ dobrovoľnosti, je dostatočne efektívna v kontrolovaní článkov. Potvrdzuje to aj výskum Centra pre internet a spoločnosť na Harvarde z roku 2019, podľa ktorého je Wikipédia „z veľkej časti úspešná v identifikácii a rýchlom odstraňovaní prevažnej väčšiny škodlivého obsahu“.

Členenie anglickej verzie Wikipédie podľa zamerania jej článkov. Foto: wikipedia.org

Moderácia: Ako udržať rozbúrenú rieku v koryte?

Väčšina hoaxov má kratučký polčas rozpadu, 89 percent skončí do jednej hodiny, iba jedno percento sa dožije rok a viac.

Faktické chyby rôzneho druhu nie sú to jediné, s čím sa Wikipédia musí denne vyrovnávať. Problémom je tiež aktívne trollovanie, ľahkovážna namyslenosť autorov článkov, editorské vojny o dátumy narodenia celebrít, sklamaní študenti, ktorí sa chcú pomstiť svojej alma mater, intenzívne (a podľa niektorých aj štátmi sponzorované) konflikty o polarizujúcich politických osobnostiach a historických udalostiach.

Základnou heuristikou, ako identifikovať potenciálnych vandalov, je veľké množstvo editácií jedného článku v krátkom čase alebo z rovnakej IP adresy. Tento „digitálny vandalizmus“ nie je ľahké vyriešiť, keďže Wikipédia patrí k organizáciám, ktoré odmietajú zasahovať do súkromia svojich používateľov a zbierať o nich informácie, a zároveň chce robiť čo najmenšie obštrukcie voči prispievateľom tak, aby nikoho neodradila.

Moderácia obsahu Wikipédie kombinuje ľudí – administrátorov a ďalších používateľov, ktorí aktívne preskúmavajú nový text, s algoritmami. Wikipédia síce usmerňuje, podľa akých štandardov sa má celá komunita správať, vytvárať a editovať texty, ale celý systém je decentralizovaný. Váha rozhodnutí teda spočíva na pleciach editorov, administrátorov a ďalších používateľov a na ich interpretácii zásad Wikipédie.

Kto a ako spravuje obsah Wikipédie?

Editorom je ktokoľvek, kto upravuje alebo píše články na Wikipédii. Anglická verzia má vyše 44 miliónov registrovaných používateľov, avšak iba zhruba 120-tisíc z nich prispieva pravidelne. K tomu ešte existuje pomerne vysoký počet neregistrovaných používateľov, ktorí takisto upravujú obsah.

Administrátorom sa môže stať „dôveryhodný“ editor po podaní žiadosti. Oproti radovým editorom má pridané právomoci, napríklad môže zablokovať/odblokovať jednotlivé editorské účty či IP adresy, zmazať konkrétne články alebo ich opäť zavesiť na web, editovať chránené články, zamykať alebo odomykať články voči úpravám.

Hliadku nových článkov tvorí 724 používateľov, ktorí recenzujú novovzniknuté články. Kontrolujú, či je článok dostatočne ozdrojovaný, navrhujú úpravy alebo ho navrhnú na vymazanie, pokiaľ zásadne porušuje pravidlá.

Posledná právomoc je najsilnejším nástrojom, akým si Wikipédia chráni kvalitu obsahu, no zároveň protirečí jednému z jej kľúčových aspektov – otvorenosti voči každému. Administrátori preto po ňom siahajú, až keď všetky ostatné nástroje boja proti vandalizmu zlyhajú. Zámok môže byť použitý podľa potreby na obdobie určité či neurčité a s rôznym stupňom ochrany.

Najnižší stupeň pozdrží zmeny vykonané neregistrovanými či novoregistrovanými editormi a zverejní ich, až keď ich odobrí admin alebo recenzent pozdržaných zmien (používateľ, ktorého úlohou je kontrolovať zmeny vykonané v článkoch s najnižšou ochranou; je ich skoro osemtisíc).

Každá ďalšia úroveň zámku úplne zabraňuje úpravám pre ďalšie a ďalšie úrovne používateľov: novoregistrovaných/neregistrovaných, overených (účet starší ako štyri dni a urobili aspoň 10 úprav), rozšírených overených (30 dní a 500 úprav) či dokonca administrátorov. Okrem toho existujú ešte ďalšie typy, ktoré slúžia na špeciálne prípady.

Veľmi dôležité pri strážení kvality obsahu sú rôzne hliadky. Hliadku nových článkov momentálne tvorí 724 používateľov, ktorí recenzujú novovzniknuté články. Kontrolujú, či je článok dostatočne ozdrojovaný, či má správne členenie a je dostatočne prepojený s ostatnými wiki-článkami, navrhujú úpravy alebo ho navrhnú na vymazanie adminom, pokiaľ zásadne porušuje pravidlá. Nový článok, ktorý prejde recenziou, dostane zelenú vlajočku a tak ďalší členovia hliadky vedia, že ho nemusia kontrolovať znovu.

Podobne funguje aj hliadka nedávnych zmien, len s tou výnimkou, že kontroluje úpravy už existujúcich článkov. Okrem toho existuje aj tím preklepov či ďalšie. Všetky tieto kontroly môžu, samozrejme, vykonávať aj administrátori.

Pri spravovaní obsahu pomáhajú aj algoritmy, tzv. boti. Podobne ako ľudia, aj ony majú editorské účty, avšak za ich používateľským menom nasleduje „Bot“, aby sa jasne odlíšili. Za každého bota zodpovedá jeho operátor. Keďže dokážu editovať oveľa rýchlejšie ako ľudia, môžu spôsobiť aj viac škody. Preto musí každý bot spĺňať prísne požiadavky a jeho použitie musí schváliť BAG (Skupina na schvaľovanie botov). Aktuálnych 316 botov na Wikipédii samostatne edituje články a navrhuje opravy alebo len pomáha ľudským editorom v ich práci.

Ikona, ktorá typicky reprezentuje administrátorov. Mop symbolizuje upratovača, ktorý má síce kľúče od rôznych miestností, ale len nato, aby ich dal do poriadku. Tak sa majú správať aj admini na Wikipédii. Foto: commons.wikimedia.org

Zopár poznámok do diskusie

Wikipédii by sa dalo všeličo vyčítať: od otázky ideologickej vyváženosti jej článkov (samotná Wikipédia priznáva, že články o populárnych témach budú predpojaté podľa aktuálneho väčšinového názoru jej editorov) cez otázky zákonov (má sa Wikipédia ako organizácia zodpovedať za obsah, ktorý na nej uverejňujú anonymní používatelia?) až po súčasné a budúce výzvy, ktorým čelí.

Programy a technológie majú transparentne slúžiť svojim používateľom. Za každou podstatnou informáciou má nasledovať odkaz na zdroj, čitateľ si tak sám môže tvrdenie overiť a lepšie sa rozhodnúť, ako s ním naloží.

Napriek pochybnostiam platí, že Wikipédia je symbolom prístupu, ktorý je alternatívou voči mainstreamu. S veľkým úspechom si zvolila komunitný a decentralizovaný vývoj, čo môže spochybniť všadeprítomný dôraz na centrálnu autoritu či prehnaný kapitalizmus - šikovní ľudia sú schopní robiť dobré a kvalitné veci aj zadarmo.

Druhá poznámka súvisí s dôrazom, ktorý na softvér dáva spolu s Wikipédiou celé hnutie Open-Source (toto hnutie tvorí a šíri otvorený softvér, ktorý nenarúša súkromie) – programy a technológie majú transparentne slúžiť svojim používateľom, nie naopak.

To je dôvod, prečo internetová encyklopédia odmieta centrálnu autoritu, ukladanie súkromných dát o svojich prispievateľoch, ako aj príčina toho, že za každou podstatnou informáciou má nasledovať odkaz na zdroj. Čitateľ si tak sám môže tvrdenie overiť a lepšie sa rozhodnúť, ako s ním naloží.

Transparentnosť a presun moci od organizácií k ľuďom je to, čo by sme v dnešnej digitálnej dobe technologických hegemónov mali oceniť všetci.