Komentáre a názory 23. október 2022

Týždenný výber Slovensko nie je homofóbna diera a kresťanstvo nie je spojené s nenávisťou

Eva Čobejová
Eva Čobejová

Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.

Komentár k aktuálnej téme plus prehľad článkov za uplynulý týždeň, ktoré by vám nemali ujsť.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Eva Čobejová

Slovensko nie je homofóbna diera a kresťanstvo nie je spojené s nenávisťou
Premiér Heger pred pochodom za odsúdenie nenávisti voči LGBTI komunite 14. októbra 2022. Foto: TASR/Dano Veselský

Na krátku chvíľu – v ustrnutí z hrôzy po vražde dvoch nevinných ľudí – sa v spoločnosti objavil pocit jednoty.

Chvíľku sme sa všetci, s výnimkou chorobne necitlivých či zaslepených ľudí, cítili ako ľudia blízki LGBT komunite, vnímali sme jej žiaľ, strach, hrôzu, smútok.

Cítili sme, že táto vražda je dielo nenávisti, a tej sa musíme postaviť všetci spolu, všetci príčetní, rozumní, láskaví, demokraticky zmýšľajúci ľudia vážiaci si dôstojnosť a hodnotu každého človeka.

Lenže tento pocit jednoty bol kratučký, možno to bol iba taký záblesk.

Potom už bolo inak.

Pritom sme sa postupne dozvedali, odkiaľ čerpal mladý muž z prestížneho gymnázia zdroje svojej nenávisti.

Nebolo to primárne prostredie slovenského extrémizmu, hoci sú tu aj slovenské stopy – inšpiroval ho aj muž s prezývkou Slovakbro, ktorého NAKA zadržala v máji tohto roka a je odvtedy vo väzbe. V tomto smere si polícia či tajné služby splnili svoju povinnosť. A potom sú tu názory Krajčíkovho otca, priaznivca Štefana Harabina a zrejme aj Mariana Kotlebu, ktorému prišiel pred mikrofón porozprávať svoju verziu celej udalosti a urobiť tak zo svojho syna obeť.

Je jasné, že Juraj Krajčík mladší nečerpal inšpiráciu pre svoj chorý boj ani zo slovenského katolicizmu, bol ateista. A nenávidel nielen gejov, ale aj židov a súčasný politický systém.

Zrejme nevnímal detaily politického zápasu na Slovensku, nezaujímalo ho, či má Matovič v parlamente väčšinu, či bude vedieť dovládnuť Hegerova vláda. On chcel toto všetko zničiť. Preto bol v zozname Heger, Gröhling aj Fico.

Jeho primárnym cieľom bol premiér Heger. Vo svojom zvrátenom uvažovaní zrejme počítal s tým, že to by bol väčší hurhaj a bol by slávnejší.

Toto všetko sme sa cez týždeň postupne dozvedali. Polícia, prokuratúra si robili svoju prácu, označili Krajčíkov akt za terorizmus a tak budú môcť stíhať každého, kto bude Krajčíkovo vraždenie oslavovať. Už s tým aj začali.

Lenže potom tu boli ďalšie deje, ktoré priniesli nové sváry.

Moderátor TA3 Rastislav Iliev vyzval tých politikov, novinárov, hercov, ktorí patria k LGBTI komunite, aby urobili verejný coming out, tak ako to urobil v priamom prenose on. Jeho výzvu vypočul hovorca prezidentky Martin Strižinec a Denníku N poskytol veľký rozhovor o tom, ako sa so svojou homosexualitou vyrovnával. Lenže nie každý to chce mať takto.

Ilievova výzva pôsobila arogantne a uškodila ľuďom, ktorí sa necítia ako heterosexuáli, ale svoju sexuálnu identitu považujú za svoju intímnu vec. Tlak na to, aby ju zverejňovali, považujú za drzosť a vlastne sú oberaní aj o slobodu, aby s touto vecou nakladali po svojom.

Nie všetci homosexuáli chcú patriť k LGBT komunite a usilujú si život zariadiť podľa svojich predstáv a možností.

Mnohí veriaci homosexuáli si jednoducho zvolia úplne inú cestu, nebudú chodiť s dúhovou trikolórou a ani nebudú verejne nikde hovoriť o svojich intímnych veciach. To neznamená, že sú zradcovia či zbabelci.

Okrem toho sa začalo hľadanie vinníka alebo aspoň spoluzodpovedných pri útoku na Tepláreň.

Najmä na sociálnych sieťach sa ozývali hlasy, že za to môžu aj „ultrakonzervatívne médiá“, ako je Postoj a Štandard. To je nehodné aj komentára. Dúfajme len, že sa neobjavia aktivisti, ktorí budú presadzovať, že tieto „škodlivé médiá“ treba jednoducho vypnúť.

Milan Šimečka v Denníku N povedal o koreňoch nenávisti k LGBT ľuďom aj toto: „Špeciálne v Európe nenávisť, bohužiaľ, súvisí s kresťanstvom. Antisemitizmus a antiqueer ideológia súvisia s kresťanstvom.“  

Povedal iba niečo, o čom sú presvedčení mnohí slovenskí novinári z vplyvných novín. Iste, existuje aj nenávistný klerikalizmus, ale ten je práve zradou kresťanstva.

A ešte Šimečkov dodatok: „Všetko sa to dá, samozrejme, zvládnuť, na Západe vedia kresťanstvo spojiť s láskou, u nás však vyzerá, že kresťanstvo je spojené s nenávisťou. Samozrejme, nie všetci, ale ideologicky to tam je.“

Šéfredaktor Matúš Kostolný ešte k tomu dodal, že „najlepším dôkazom je, že naši predstavitelia cirkvi majú problém autenticky sa prihlásiť k pápežovi, ktorý šíri lásku“.

Obaja si zrejme neuvedomili, ako tým urazili mnohých kresťanov či katolíkov. To pôsobilo, akoby v prvom rade kresťania mohli za nenávisť, ktorú ľudia prejavujú voči LGBT ľuďom. Toto je cesta hľadať spoluprácu či prieniky medzi slovenskými liberálmi a konzervatívcami?

Je to urážajúce aj pre slovenských katolíkov, ktorí majú hlbokú úctu k pápežovi, a nie je ich málo, veď sme to mohli vidieť pred vyše rokom, keď tu bol pápež František vítaný naozaj vrelo.

Áno, aj v cirkvi sú ľudia, ktorí sa o homosexuáloch vyjadrujú neláskavo, pohrdlivo, necitlivo, a dokonca sa aj pohrdlivo vyjadrujú o pápežovi Františkovi. Ale to nie je hlavný prúd Katolíckej cirkvi, skôr jeho problematické časti, ktoré ostávajú našťastie na okraji.

Určite je potrebné, aby boli tieto veci aj v kresťanskom či konzervatívnom prostredí pomenované ešte jasnejšie a aby bolo ešte dôraznejšie odmietnuté takéto zmýšľanie, lebo je v protiklade s kresťanstvom. Zaujímavý bol v tomto kontexte aj článok Martina Leidenfrosta, rakúskeho katolíka, ktorý v Postoji katolíkov vyzval, aby sa vyrovnali „s dvoma menami, ktoré slovenský konzervativizmus kompromitujú a po­larizujú: Štefan Harabin a Ma­rian Kuffa“. Tento pohľad zvonku bol užitočný. Aj výzva na sebareflexiu, nemáme prehliadať brvno vo vlastnom oku.

Lenže konzervatívci a kresťania sa zrazu ocitli v situácii, ako keby oni boli v prvom rade tí, ktorí sú za ohavnú vraždu zodpovední. Hystéria v najväčších denníkoch bola vyšpičkovaná na neznesiteľnú úroveň. Chýbal hlas, ktorý by túto hystériu upokojoval.

Slová o ultrakonzervatívnych médiách a nenávistných kresťanoch nepomohli ani tomu, aby bola v spoločnosti silnejšia potreba pomôcť LGBT ľuďom.

Bola tu aj príležitosť. V parlamente sa tento týždeň schvaľoval zákon predložený SaS, ktorý mal zaviesť pravidlá „partnerského spolužitia“.

Je to zákon citlivý pre všetky názorové spektrá v parlamente, a preto bolo potrebné dopredu vyjednať pozície, možnosti a potom v dôstojnej atmosfére schváliť niečo, na čom je široká zhoda.

Ak by predkladatelia postupovali politicky zdatnejšie, všetko predrokovali, zákon upravili do podoby, aby bol prijateľný v širšom politickom spektre, nemuselo by sa schvaľovanie zákona zvrhnúť na nevkusnú šou, kde sa predvádzali aj čudné indivíduá slovenského parlamentu.

Tak funguje demokracia, nato sú volení zástupcovia v parlamente, aby sa dohadovali a schvaľovali zákony väčšinovo. Ak by toto prestalo fungovať, tak by sa demokratický systém rozsypal. A Jurajovi Krajčíkovi by sa podarilo to, o čom sníval.

Nepatričné bolo aj to, aký povýšenecký posmech si po neschválení zákona o partnerskom spolužití vyslúžili liberálnejší poslanci v klube OĽaNO. Že čo tam ešte robia, ako to, že rýchlo neopustili Matovičovu partiu. Ako to, že sa nepridali k SaS alebo si aspoň nepresadli do lavice pre nezaradených.

Zákon uľahčujúci život ľuďom žijúcim v spoločnej domácnosti má byť pripravený tak, aby ukázal moc demokratických síl. Že sa vedia dohodnúť, nie na všetkom, lebo majú v tejto veci rozdielne hodnotové prístupy, ale sú veci, na ktorých je dohoda možná a potrebná.

Dôležité je, že premiér rýchlo poveril ministra spravodlivosti, aby pripravil vládny návrh zákona, ktorý bude mať šancu prejsť parlamentom. Ak rešpektujeme zastupiteľskú demokraciu, tak bude zodpovedať aj predstave väčšiny slovenskej spoločnosti.

Vyvrcholením týždňa bolo potom dianie v Európskom parlamente, kde sa slovenskí europoslanci Bilčík, Šimečka, Hojsík, Wiezik a Ďuriš Nicholsonová spolupodieľali na návrhu uznesenia o rastúcom počte trestných činov z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám v celej Európe s ohľadom na nedávnu homofóbnu vraždu na Slovensku.

V uznesení, ktoré europarlament prijal, sa píše, že „tento zbabelý teroristický čin“ proti komunite LGBTI bol „ideologicky motivovaným krajne pravicovým útokom“.

Uznesenie ocenilo „okamžitú, rozsiahlu a jednoznačnú reakciu slovenskej občianskej spoločnosti a občanov na vraždy, ktorú vyjadrili pochodmi v celej krajine“. Vyzýva slovenskú vládu, aby preukázala „skutočné odhodlanie jasne pokročiť vpred v ochrane LGBTIQ+ osôb a zaujala rozhodný verejný postoj proti porušovaniu ich ľudských práv“.

To by bolo ešte také povinné koliesko, ktoré by sa dalo prijať. Hoci otázne je, či si europoslanci uvedomovali, že prvotným cieľom „zbabelého teroristu“ bol predseda vlády.

No ďalej už uznesenie pripomína silné pokarhanie zlého žiaka, ktorý nerozumie, čo sa od neho žiada, alebo odmieta predpísané domáce úlohy.

V uznesení sa píše o atmosfére nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovaní, ktorú živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkvi a politických elít. Vyčíta sa, že „Národná rada v júni 2014 zmenila ústavu krajiny tak, aby párom rovnakého pohlavia výslovne odoprela právo uzavrieť manželstvo a následnú právnu ochranu“.

A je tu aj veľa iných výčitiek, napríklad že konzervatívna Aliancia za rodinu s podporou cirkvi zhromaždila 400 000 podpisov a vyzvala na hlasovanie o prísnejšej legislatíve proti LGBTIQ+ osobám. Alebo že na slovenských školách neexistuje povinná, veku primeraná komplexná výchova v otázkach vzťahov a sexu.

Je tu aj naliehavá žiadosť, aby slovenské orgány „účinne bojovali proti dezinformačným kampaniam zameraným proti LGBTIQ+ osobám, podporovali faktické, objektívne a profesionálne spravodajstvo médií o LGBTIQ+ osobách a otázkach súvisiacich so sexuálnou orientáciou, rodovou identitou alebo prejavom a pohlavnými znakmi“.

A tiež je tu výzva, aby slovenská vláda a NR SR zabezpečili „rovnaké práva LGBTIQ+ osôb žijúcich na Slovensku na základe charty a zaručili dodržiavanie všetkých práv, najmä na súkromný a rodinný život, vrátane právneho uznania párov rovnakého pohlavia“.

Tých bodov je veľa a Slovensko z toho vychádza ako krajina, ktorú treba monitorovať a kontrolovať, prípadne jej prispievať na rôzne kampane o rodovej rovnosti a vysielať poradcov, aby Slováci konečne pochopili, čo sa od nich žiada.

Táto iniciatíva europarlamentu je ponižujúca – výsledkom bude, že časť slovenskej verejnosti bude voči štruktúram EÚ ešte oveľa skeptickejšia ako doteraz.

Slovensko má isto nedostatky, problémy a určite je tu aj veľa ľudí, ktorí sa k LGBT ľuďom správajú zle, aj slovník niektorých politikov je neslušný, ale už len fakt, že na smútočnom pochode boli prezidentka aj premiér, naznačujú, že tu politické elity neschvaľujú útoky proti LGBT komunite.

A hľadanie homofóbie za každým názorom, ktorý nezodpovedná línii, je kontraproduktívne.

Kultúrno-etické otázky si musí krajina riešiť sama, postupne a s prihliadaním na názory občanov. Isteže, elity, a to aj politické, aj kultúrne, aj vedecké či cirkevné, majú túto debatu formovať, a to spôsobom, aby bola dôstojná. Ale tlačiť v týchto veciach „na pílu“ z povýšeneckého bruselského či štrasburského stolca veci škodí.

Ešte silnejší môže byť potom protitlak a môže sa prejavovať nenávisťou v uliciach či na sociálnych sieťach.

Slovensko nie je čiernou homofóbnou dierou Európy. Vytvárať takýto obraz nie je fér, lebo podobne pomýlení mladí muži (aj ženy) sú všade, a ak nechceme zaviesť totálnu cenzúru, nikdy ich nezachytíme na sto percent.

S tým budeme musieť žiť. Títo zradikalizovaní fanatici útočia a budú útočiť na židov, homosexuálov, politikov, novinárov, intelektuálov, na hocikoho, kto je v ich chorom svete nepriateľom.

Sme úplne bezmocní? Celkom nie. Ukazuje sa, že môžeme si viac všímať svojich blízkych, spolužiakov, či sa neradikalizujú, pomôcť im zmeniť prístup, prípadne ich presvedčiť na psychiatrické vyšetrenie a v krajnom prípade upozorniť políciu, ktorá má prostriedky – ako sa už ukázalo – rázne zasiahnuť aj pred tým, než sfanatizovaný pomätenec vykoná hroznú vec.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0