MaTYkár Tomáš Mikulovský Keď si žiak dáva do kalkulačky 5 krát 6, tak rozmýšľate, či to myslí vážne

Tomáš Mikulovský učí matematiku a geografiu na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne, ale poznajú ho už žiaci z celého Slovenska. Je to vďaka jeho vzdelávaciemu youtubovému kanálu MaTYkár, na ktorom sa snaží deťom vysvetliť to, čo nestihli pochopiť na hodinách, či pomôcť im v príprave na prijímačky.

„Keby boli niektorí učitelia matematiky na Slovensku o niečo lepší, tak by youtubový kanál MaTYkár pravdepodobne neexistoval. Deti alebo rodičia by nepotrebovali dohľadávať si veci, vysvetľovať alebo počítať ďalšie príklady,“ povedal v rozhovore pre Postoj.

Podľa neho veľa detí získalo negatívny postoj k matematike už doma. „Povedia, že ani sestre to nešlo, mame to nešlo, babke to nešlo. Vždy na to žiakovi odpoviem, že nie je do konca života predurčené, že keď to nikomu v rodine nešlo, tak to nepôjde ani jemu.“

S Tomášom Mikulovským sme sa rozprávali o tom, čo je dôležité, aby deti matematika neodradila hneď na začiatku, aký má názor na memorovanie v matematike, čo si myslí o modernej Hejného metóde i o tom, či sa jej absolventi vedia vyrovnať s klasickými testami na prijímačkách na stredné školy.

Učíte obávaný predmet, nemajú z vás žiaci strach?

Ako kde. Keď som učil na základnej škole, tak prvý dojem detí zo mňa bol, že je to niekto nový, prišiel muž, už to nie je tá pani učiteľka z prvého stupňa, pred ktorou môžu plakať bez väčších zábran. Ja veľmi na slzy nie som. Veľa ľudí si myslí, že žiaci sa boja učiteľa matematiky, ale myslím si, že to nie je strach z osoby učiteľa, ale je to skôr strach zo samotného predmetu.

Veľa detí povie, že mne matematika nejde. Keď sa spýtam na dôvod, často spustia rodinnú anamnézu. Že sestre to nešlo, mame to nešlo, babke to nešlo. Vždy na to žiakovi odpoviem, že nie je do konca života predurčené, že keď to nikomu v rodine nešlo, tak to nepôjde ani jemu.

A nie je to naozaj tak, že existuje akýsi gén na matematiku, ktorý humanitné typy skrátka nemajú a matika im preto nikdy nepôjde?

Sú žiaci, ktorým to možno až tak nejde, ale zároveň sa snažia. Myslím si, že tou usilovnosťou a chcením sú na základnej aj strednej škole schopní dať to aspoň na tú dvojku alebo trojku. Horšie je, keď sa študent začne opúšťať, že mu to nejde, do toho si pridá, že to nešlo nikomu z rodiny, tak už ide aj psychika žiaka dole a tam už je ťažké s ním pracovať a prehodiť na vlnu, že to má zmysel a nikdy nevieš, či ťa matematika po niekoľkých rokoch neosloví viac.

Mení sa vzťah detí k matematike, keď to porovnáte so stavom v začiatkoch vašej kariéry učiteľa?

Učím teraz deviaty rok. Veľmi veľa závisí od toho, akým spôsobom boli deti v matematike vedené na prvom stupni. To sa potom odzrkadľuje na druhom stupni, keď sa deťom začnú meniť učitelia. Ale každý vzťah k matematike objaví v inom čase, nedá sa to podľa mňa paušalizovať. Ja som napríklad väčší vzťah a obdiv k matematike objavil až v deviatom ročníku na základnej škole, dovtedy to bol pre mňa taký obyčajný predmet.

Foto – archív T. M.

Čo ho vyvolalo?

Ani sám neviem. Začalo ma možno baviť, že sme s našou učiteľkou začali riešiť príklady, ktoré som si vedel napojiť na reálny život. Preto sa o to snažím teraz aj ja, ak sa to dá. Hocijaká téma na základnej škole sa dá na reálny život krásne napojiť, na strednej je to už ťažšie. Keď majú žiaci pred sebou graf nejakej komplikovanej funkcie, pozerajú sa na to a ja sa im snažím vysvetliť, kde by to mohli vidieť, tam je ťažké prepojiť to.

Spomenuli ste, aký dôležitý je prvý stupeň. Ako by sa teda mali deti učiť matematiku v jej úplných začiatkoch?

Na prvom stupni síce neučím a neviem, ako tam učia kolegovia, ale moja ideálna predstava je, aby žiakov matematika na prvom stupni neodradila. Je pred nimi totiž ešte veľmi veľa rokov, počas ktorých ich odradiť môže. Preto by som sa ju práve vtedy veľmi snažil prepojiť s reálnym svetom, možno aj prostredníctvom nejakých projektov.

Napríklad keď sa žiaci zoznamujú s peniazmi, spraviť zadanie, že majú toľko eur na týždeň, s otázkou, koľko by na čo minuli, alebo nech idú na nákup s rodičmi a nech si všímajú veci z finančnej matematiky. Jednoducho aby ten malý žiak nemal pocit, že teraz sa musí naučiť dvadsať poučiek, ale aby sa učil prirodzeným spôsobom, aby videl, kde sa s matematikou stretne v realite.

Deti sa môžu matematiky báť, lebo jej nerozumejú. Akí sú učitelia matematiky na našich školách, vedia ju deťom podať zrozumiteľne?

Mám youtubový kanál, a keď vidím spätnú väzbu žiakov, rodičov či starých rodičov, začína to moju predstavu, aké je slovenské školstvo a slovenskí učitelia, trochu meniť.

Ako to myslíte?

Keby boli niektorí učitelia matematiky na Slovensku o niečo lepší, tak by youtubový kanál MaTYkár pravdepodobne neexistoval. Deti alebo rodičia by nepotrebovali dohľadávať si veci, vysvetľovať alebo počítať ďalšie príklady. Keby školstvo bolo viac podporené zo strany štátu, ako keď vznikal projekt EduTV, čo bola podobná myšlienka, ako som mal ja, že pokryje celé učivo matematiky na základnej škole. Lenže ten projekt fungoval, keď bol covid, teraz ani neviem, čo je s ním.

Bolo by super, keby žiaci mali prístup k takýmto projektom a zároveň mali takých učiteľov, ktorí by ich motivovali k tomu, aby možno ani nepotrebovali niečo také hľadať. Aby mali všetko vysvetlené. Ale to sa, žiaľ, pri tých podmienkach, ktoré na Slovensku máme, podľa mňa nedá. Motivovaných učiteľov a ľudí, ktorí chcú ľuďom vysvetľovať matematiku, je však našťastie dosť, podľa mňa sa len o nich veľa nevie.

Učiť sa naspamäť sa dnes už nepovažuje za moderný spôsob. Aký je váš názor na memorovanie v matematike?

Ja som za memorovanie určitých poznatkov. Nemám problém, aby sa žiaci učili naspamäť násobilku alebo niektoré poučky. Viem, že keď sa dieťa niečo naučí naspamäť, tak sa v matematike nebude trápiť. Keď sa to tak vezme, koľko vecí sa musí žiak základnej školy učiť v matematike naspamäť? Veľa ich nie je.

Keď vidíte deviatakov, ktorí sa pripravujú na Testovanie 9 a žiak si dáva do kalkulačky 5 krát 6, tak naozaj rozmýšľate, či to myslí vážne. A potom ešte povie, že by chcel ísť na gymnázium. Tak sa ho pýtam, či sa tam chce ísť pozrieť alebo naozaj aj študovať. Sú veci, ktoré keď sa žiak nenaučí v tretej až piatej triede, tak sa to potom s ním ťahá ďalej a problémy sa nabaľujú.

Čo si myslíte o dnes veľmi preferovanom spôsobe vyučovania matematiky – Hejného metóde?

Priznám sa, že nemám túto metódu naštudovanú úplne do detailov. Nikdy som nepôsobil v škole, kde by sa ňou vyučovalo. Môžem to posúdiť len na základe osobných skúseností. Za štrnásť rokov, počas ktorých sa venujem súkromnému doučovaniu, som mal približne desať žiakov, ktorí sa učili matematiku Hejného metódou. Môžem to teda posúdiť naozaj na veľmi malej vzorke. U tých detí je super, že majú určitý nadhľad nad matematikou a môžu naozaj samy prísť na to, ako by úlohu mali vyriešiť. Ale je tam podľa mňa veľmi veľký výkričník. To dieťa totiž potom väčšinou pôjde na takú strednú školu, kde sa s takýmto prístupom už nestretne.

Niektorí rodičia sú z tejto metódy nešťastní, nerozumejú zadaniam, ak deti dlhšie chýbali, nevedia im pomôcť s úlohami, majú obavy, ako sa dostanú na stredné školy, keď niektorí aj v piatom ročníku počítajú násobilku na prstoch. Sú tieto obavy oprávnené?

Z mojej skúsenosti s touto malou vzorkou tieto deti nevedia použiť vzorec, nevedia si ho napísať, nevedia ho využiť. Keď škola touto metódou pracuje, učitelia ju poznajú, je to super, lebo vedia, čo majú od žiaka očakávať. Ale keď ten žiak príde na strednú školu, môže sa tam dostať do veľkého problému.

Vedia tieto deti obstáť na prijímacích skúškach na stredné školy?

Tam je to ťažké. Ja som z tých desiatich žiakov mal troch deviatakov, ktorých som pripravoval na prijímačky. Keď som mal prvého, tak som si hovoril „fúú“. Našťastie sme ho aj s rodičmi podchytili včas, začal s doučovaním v septembri, takže do apríla až mája bol pripravený.

Horšie to bolo s ďalšími dvoma dievčatami, ktoré začali len pár týždňov pred prijímačkami. Nemali problém s určitými úlohami typu kombinatorika, kde mali na niečo prísť, šli im logické úlohy, kde použili hlavu a nepotrebovali na to vzorec. Ale keď zrazu mali počítať rovnicu, nejaké vyjadrenie zo vzorca, dopočítať niečo, kde potrebovali poznať naučený postup, tak to bolo ťažké.

Foto – archív T. M.

Učitelia vyučujúci Hejného metódou rodičom vysvetľujú, že úlohy riešia v triede kolektívne, k výsledkom prichádzajú spoločnou diskusiou.

Keď idete na vysokú školu alebo na prijímačky, či na testovanie, každý ide sám za seba. Vždy žiakom hovorím, že v reálnom živote, a nemusí to byť len matematika, sú momenty, keď sa musíte sústrediť a spoliehať sám na seba, spoliehať sa na vlastné rozhodnutie, aj keď nie vždy to rozhodnutie bude správne. Ale títo žiaci sú naučení pracovať kolektívne a potom zrazu prídu najdôležitejšie momenty v rámci štúdia, čo sú prijímačky na strednú školu alebo maturita, a tam sú zrazu nútení pracovať úplne inak, než boli zvyknutí dovtedy.

Hejného metóda sa zavádza na čoraz väčšom počte slovenských základných škôl. Je to vzhľadom na to, čo hovoríte, podľa vás systémovo dobrý krok?

To uvidíme o pár rokov.

Vytvorili ste vzdelávací videokanál MaTYkár, pre koho je určený? Sú cieľovou skupinou deti, ktoré v niečom zaostávajú, alebo skôr nadšenci, ktorí sa chcú naučiť viac?

Je to pre všetkých, pre žiakov druhého stupňa, pre stredoškolákov, maturantov, možno čiastočne aj pre tých, čo chcú ísť na vysokú školu. Pre tých, čo chýbali, pre tých, ktorí boli v škole, ale nechápu učivo, pre tých, čo sa pripravujú na prijímačky, či už do prímy, alebo na bilingválne gymnázium, ale aj na stredné školy, či pre maturantov, keď si potrebujú zopakovať nejaký maturitný okruh. Videí je zverejnených už viac ako 1 200, ale aj tak to ešte nie je také detailné, ako by som si to predstavoval.

Začali ste s videami na konci marca 2020, inšpirovali vás zatvorené školy počas pandémie covidu?

Veľa ľudí si myslí, že som začal, lebo je covid, a o chvíľu zase skončím. Moja manželka by vedela hovoriť, akú som mal ideu. (Smiech.) Často som jej rozprával, že môj sen je mať takúto študijnú oporu. Hlavnou myšlienkou je veta, ktorú si budem pamätať asi navždy. Na základnej škole prišiel za mnou maličký piatak so slzami v očiach a ospravedlňoval sa, že nemá úlohu. Tak som sa spýtal prečo, veď chýbal iba dve hodiny. Povedal, že si to nemal odkiaľ dobrať, nikto mu to nevysvetlil, tak to nemá.

Vtedy som si povedal, aké by to bolo super mať pokrytý celý druhý stupeň, celú strednú školu videami. Žiak príde domov alebo je doma chorý a má kde hľadať. Keď tam bude niekto, kto mu to vysvetlí, bude tam mať nejaké príklady, slovné úlohy, na ktorých by to mohol pochopiť. Ani som nesníval, že keď to založím, postupom času sa z toho stane najväčší edukanál o matematike na Slovensku. Chcel som vytvoriť podporu pre svojich žiakov.

Potom však prišla pandémia a Slovensko sa nakoniec zaradilo ku krajinám, v ktorých boli najdlhšie zatvorené školy.

Dodnes si to pamätám, že sme sa s manželkou boli prejsť a prišla na to reč. Cítili sme neistotu, boli sme doma tri týždne zatvorení, nikto nevedel, čo bude, ako bude. Vtedy som si povedal: Kedy inokedy to založiť, keď nie teraz? Ten sen som mal strašne dlho a stále som ho odkladal. A zrazu sme zostali doma a videl som šancu. Keď som do toho išiel, vedel som, že to nebude len covidový projekt. Som človek, ktorý keď niečo začne robiť, tak sa od toho veľmi ťažko odtŕha.

Koľko máte po vyše dvoch rokoch odberateľov?

Rastie to, teraz sme prekonali 50-tisícovú hranicu, je tam približne 27-tisíc ľudí, ktorí pribudnú za školský rok.

Vo svojich videách okrem vysvetľovania tém žiakom radíte, ako si poradiť s prekážkami počas prijímačiek. Radíte im napríklad, ako ušetriť čas, alebo ich vystríhate pred najčastejšími chytákmi. Niektorí boli rozhorčení, prečo matematikári chcú deti nachytať a nie zistiť, čo skutočne vedia.

Veľa ľudí mi písalo, že cieľom učiteľa by nemalo byť žiakov nachytať, ale overovať, čo vedia. To video vzniklo z idey, aby sa žiakom lepšie učilo na prijímačky a mali prehľad typických vecí, s ktorými sa tam môžu stretnúť a ktoré sú podľa mňa tým jazýčkom na váhach, kde sa rozhoduje, či žiak úspešne alebo neúspešne vyrieši úlohu.

Pretože aj celkovo cieľom testu nie je to, aby ho žiaci napísali na sto percent, ale aby sa vytvorilo poradie medzi nimi. Keby bol prijímačkový test spravený jednoduchšie a z dvesto ľudí by ho 150 napísalo na 90 percent, tak to tej škole o žiakoch veľa nepovie. Ak by tam neboli veci zamerané na pozornosť či logiku, tak by rozdiel nespravili. Tieto videá majú v predprijímačkovom čase najväčšiu sledovanosť. Snažím sa ich robiť podľa seba, čo by som si ako žiak pozrel.

Foto – archív T. M.

Máte spätnú väzbu od detí, ktoré osobne nepoznáte, nedoučujete ich, ale pomohli im vaše videá?

Áno, napíšu mi študenti aj rodičia. Je toho veľa, dokonca sa zabávam, že dostávam aj pozvania na pivo, aj keď som ešte na žiadnom nebol. (Smiech.) Poteší ma, keď študenti napíšu, že im to pomohlo. Som rád, že moje videá majú zmysel.

Kedy si poviete, že už som svoje témy vyčerpal a nebudem pridávať nové veci?

Je to krásne v tom, že môžete tvoriť čokoľvek. Už sa ma niektorí pýtajú: Čo, dochádzajú ti už témy? Ešte nie, tie nedôjdu. Lebo matematika je s reálnym životom tak krásne prepojená, že stále mám ďalšie okruhy tém v zásuvke, na čo je ešte čas. Chcel by som postupom času kanál viac prepojiť s reálnym životom, aby ľudia mohli z toho čerpať aj iné veci, ktoré využijú a boja sa ich. Typickým príkladom je daňové priznanie. Veľa ľudí nevie, ako ho vyplniť, pričom je to veľmi jednoduchá vec.

Prečo MaTYkár s ypsilonom?

Tie dôvody sú dva, prvým je, aby to bolo niečo netradičné. I keď už mi písali niektoré pani učiteľky slovenčinárky, že im deti v diktátoch matematikár a matematika píšu s ypsilonom, tak to ma trošku mrzí. A ten druhý, to, že TY je veľkými písmenami, znamená: je to určené priamo tebe. Aby ten žiak vedel: to si ty, teba sa to týka. Je to aj s presahom do angličtiny – thank you – ďakujem. V zmysle, že si si to pozrel.

Hovoríte, že matematika je krásne prepojená s reálnym životom, čím je pre vás?

Matematika je pre mňa zábava, živobytie a prostriedok toho, ako viem mnoho vecí z reálneho života vyjadriť prostredníctvom čísel, obrázkov, príkladov.