Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
26. jún 2022

Týždenný výber šéfredaktora

Máme za sebou historický týždeň, ktorý priniesol dve skvelé správy z EÚ a USA

Dve udalosti, ktoré ovplyvnia Západ na desaťročia: kandidátsky štatút EÚ pre Ukrajinu a zrušenie verdiktu Roe verzus Wade.

Máme za sebou historický týždeň, ktorý priniesol dve skvelé správy z EÚ a USA

Model plodu v 12. týždni tehotenstva. Foto: TASR/AP

Nie je žiadnym zveličením konštatovať, že koncom týždňa sa v Európe a USA písali dejiny: vo štvrtok na samite EÚ v Bruseli získala Ukrajina kandidátsky štatút krajiny EÚ, v piatok vo Washingtone Najvyšší súd zrušil federálne právo na potraty.

Najskôr k Ukrajine: samozrejme, rozhodnutie EÚ má dnes najmä charakter symbolického záväzku. Pätinu územia Ukrajiny devastujú ruské vojská, nikto nevie odhadnúť, kedy a ako sa vojna skončí.

Putin síce stroskotal s pôvodným plánom vymazať Kyjev ako hlavné mesto nezávislého štátu, ale jeho armáda má dosť síl, aby aj ďalšie mesiace okupovala východ a juhovýchod napadnutej krajiny. Ukrajina sa udrží ako nezávislý štát, otázka je, v akých hraniciach a za akú cenu.

Udelenie kandidátskeho štatútu Ukrajine má však práve v tejto situácii mimoriadny morálny aj politický význam. Európa tým vyjadrili, že spája svoj osud s ťažko skúšanou vyše 40-miliónovou východoeurópskou krajinou. Nebola to pritom samozrejmosť, ešte pred pár týždňami to vyzeralo, že najmä niektoré štáty ako Holandsko a z úzadia aj Francúzsko zabuchnú pred Zelenským dvere.

Návšteva Macrona, Scholza a Draghiho v Irpini a Kyjeve priniesla zjavne psychologický obrat a historický výsledok samitu, ktorý určí európsku politiku na ďalšie desaťročia.

Skeptici síce tvrdia, že udelenie kandidátskeho štatútu Ukrajine je len prázdnym gestom, napokon, rovnaký štatút má už 23 rokov aj Turecko a každý vie, že ani o ďalších 23 rokov sa nestane členom Únie.

Lenže Ukrajina má značne lepší výhľad než Turecko. Jednak bude mať horlivých zástancov svojho členstva, akých Turci v Európe nikdy nemali. Tiež je kultúrne aj politicky integrálnejšou časťou Európy. Rovnako platí, že na obnovu Ukrajiny vynaloží celý svet, Európa, USA, ázijské štáty a Austrália, desiatky miliard eur, ktoré budú slúžiť aj na takzvané kohézne ciele Únie. Kým EÚ by veľké Turecko politicky, kultúrne a finančne neuniesla, s Ukrajinou je to inak.

Najväčšou prekážkou ukrajinského členstva je Putinova vojna, ale ani tá nebude večná.

Ukrajina na prahu EÚ bude meniť hierarchiu európskych hodnôt, európske centrá moci, vzrastie rola Poľska aj celej západoslovanskej vetvy Únie.

Už dávno neboli výsledky európskeho samitu v takej zhode so slovenskými národnými záujmami ako teraz.

Po zrušení Roe verzus Wade

Verdikt Najvyššieho súdu vo Washingtone je síce čisto americkou záležitosťou, ale má ideový presah na celý Západ.

V Amerike v piatok vyvrcholilo polstoročné snaženie pro-life hnutia, ktoré sa nevedelo zmieriť s barbarstvom, aké priniesol verdikt sudcov v roku 1973 v slávnej kauze Roe verzus Wade.

Liberálne médiá v Európe či na Slovensku od piatku celkom zamlčiavajú podstatu príbehu: pred takmer 50 rokmi sa ustanovilo celoamerické právo, na základe ktorého bolo možné uskutočniť potrat aj na sedemmesačnom dieťati v maternici, teda dieťati, ktoré meria okolo 35 centimetrov a váži 1200 gramov.

Tak znel totiž vtedajší rozsudok sudcov: jednotlivé americké štáty podľa neho nemohli zakázať potraty do momentu, kým plod nie je schopný prežiť mimo maternice. Pred 50 rokmi bola tá hranica okolo 28. týždňa (7 mesiacov), dnes je to okolo 23. týždňa, keď má dieťa zhruba 30 centimetrov a 600 gramov. Aj to ilustruje, akou ideologickou svojvôľou bola zadefinovaná hranica života a aká mimoriadne surová bola a stále je americká potratová prax.

Dnešná mediálna hystéria vyvoláva dojem, akoby sa akurát zakázali v USA potraty a Amerika sa stala jedným veľkým Poľskom.

V skutočnosti naozaj dôjde k tomu, že konzervatívnejšie americké štáty prijmú legislatívu, ktorá bude podobná tej poľskej. Ale mnohé americké štáty nechajú naďalej možnosť usmrcovať deti v štádiu, aké by na Slovensku považovali za vraždu aj ľudia, ktorí inak nemajú problém s tunajšími potratmi do 12. týždňa.

Napríklad vo Washingtone a šiestich spolkových štátoch USA nie je žiadne časové obmedzenie na potrat, zabíjajú sa tam aj deti krátko pred pôrodom.

Inzercia

To je ten skutočný civilizačný škandál, nie zrušenie Roe verzus Wade.

Piatkové rozhodnutie Najvyššieho súdu je veľmi pozitívnou správou. V západnom svete sa výrazne zväčší územie, na ktorom „právo na život“ nebude len frázou.

Je tu aj odkaz pre Slovensko: po zbytočných pokusoch o aspoň kozmetickú nápravu stavu by sa mali konzervatívci zamýšľať, či po takmer 20 rokoch neprišiel opäť čas obrátiť sa na Ústavný súd. A požiadať ho, nech zase rozhodne, či dve vety v našej ústave „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ naozaj platia aj v našich zákonoch.

V roku 2007 konzervatívci so svojím podaním neuspeli, po zrušení Roe verzus Wade by to mohli skúsiť opäť, aj s novými argumentmi.

Výber textov

Nedávno som sa začítal do jednej knihy o čínskom komunizme, po chvíli som sa však viac než na obsah sústredil na urputnosť, s akou redaktori knihy doslova sprznili slovenčinu. Používanie takzvaného rodovo citlivejšieho jazyka má v určitých kontextoch aj v určitej miere zmysel (napríklad keď sa minister školstva na začiatku školského roka prihovorí „učiteľkám a učiteľom“). Ale pomaly na každej strane odbornej knihy čítať, ako čínske „komunistky a komunisti“ utláčajú čínske „obyvateľky a obyvateľov“, je nová ideologická obsesia, ktorá uráža nielen elementárny jazykový cit. Jakub Lipták v texte Prečo takzvaný rodovo citlivý jazyk škodí slovenčine presvedčivo vyvracia argumenty jazykového genderizmu a zastáva sa generického maskulína. Okrem iného píše: „Je paradoxné, že sa na jednej strane usilujeme o rovnosť príležitostí, o nediskrimináciu na základe pohlavia a hlásame, že pohlavie je hádam vo všetkých životných rolách nepodstatný atribút. Na druhej strane nám prekáža, že presne toto spisovná slovenčina napĺňa, a nútime ju, aby prijala feminizáciu, ktorá pohlavie osoby dáva do popredia a zdôrazňuje ho.“

Pavol Danko, známy moderátor TV Lux, opisuje dobrodružný príbeh svojej mamy Prisky Dankovej, ktorá bola výraznou ženskou postavou tajnej cirkvi a pre svoju vieru si odsedela osemnásť mesiacov vo väzení. Po tom, čo celý svoj aktívny život venovala cirkvi a v jej živote nastal dramatický zvrat, väčšina ľudí z tohto prostredia sa od nej odvrátila. „Bol som mame vďačný za život, v tom čase to bolo naozaj hrdinstvo, že odolala všetkým tlakom. Až keď som v dospelosti pochopil celý kontext, bol som na ňu neskutočne hrdý.“

Francúzske parlamentné voľby priniesli dramatické prekvapenie: staronový prezident Emmanuel Macron už nemá väčšinu, a tak je možné, že počas svojho druhého prezidentského mandátu bude tým, čomu v USA od 19. storočia hovoria „lame duck“ (chromá kačka). Náš nový spolupracovník Ján Cipár v dvoch textoch vysvetľuje, čo znamená toto francúzske zemetrasenie pre krajinuprečo sa tak vo voľbách darilo nacionalistke Marine Le Penovej.

„Dechtice sú pekné miesto na výlet do Malých Karpát, no určite nie na organizovanie púte, ktorá by akokoľvek súvisela s údajnými zjaveniami vzhľadom na ich problematický obsah,“ píše kňaz a cirkevný sudca Radoslav Šaškovič, ktorý porovnal príbeh údajných zjavení Panny Márie v Medžugorí a Dechticiach a vysvetľuje, prečo aktéri údajných zjavení v Dechticiach nie sú sprostredkovateľmi slov Panny Márie, ale šíria bludy.  

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.