Zabudnuté Francúzsko Prečo hnutie Marine Le Penovej volí čoraz viac Francúzov

Voľby na Západe potvrdzujú trend úpadku rozdelenia voličov medzi tradičné ideológie ako ľavica, pravica, liberáli či konzervatívci.

Voliči sa čoraz viac rozdeľujú medzi takzvaných anywheres a somewheres, teda tých, ktorí z globalizácie naplno profitujú, a tých, ktorí sa, naopak, cítia ako porazení. Tento trend sa naplno prejavil aj počas posledných prezidentských a parlamentných volieb vo Francúzsku.

Emmanuel Macron síce vyhral presvedčivo prezidentské voľby, no v parlamentných voľbách stratil väčšinu aj napriek volebnému systému, ktorý mu mal k nej dopomôcť.

V súčasnosti sa teda Francúzsko nachádza v stave politickej neistoty s tromi hlavnými politickými blokmi: Macronova koalícia Ensemble (Spoločne), ľavicová koalícia NUPES a strana Národné zhromaždenie Marine Le Penovej.

Zaujímavé je však pozrieť sa, ako sú geograficky rozdelení ich voliči.

Pocit opustenosti

Macron a ľavicová koalícia NUPES jednoznačne bodovali vo veľkých mestách a priemyselných centrách. V mestách ako Paríž, Lyon či Bordeaux si tieto dve zoskupenia prakticky rozdelili všetky kreslá do parlamentu. V každom z týchto miest zároveň Macron porazil Le Penovú s viac ako 70 percentami hlasov.

Podpora Marine Le Penovej sa, naopak, sústredí na severovýchode a juhu Francúzska a vo vidieckych regiónoch. Predovšetkým na severovýchode boduje v bývalých industriálnych pevnostiach, ktoré aj vplyvom globalizácie stratili svoj priemysel.

Tento trend geografického rozdelenia hlasov zaujímavo vystihol francúzsky demograf Hervé Le Bras v obsiahlej štúdii. Le Bras analyzoval výsledky regionálnych volieb v roku 2015 (ešte pred príchodom Macrona) v 36-tisíc francúzskych obciach a mestách. Túto štúdiu veľmi trefne vystihuje jej záver: „Čím ďalej žijete od SNCF (národný dopravca) železničnej stanice, tým je väčšia pravdepodobnosť, že volíte Národné zhromaždenie.“

Veľké mestá ako Paríž, Lyon, Bordeaux či Lille volia takmer výlučne ľavicovo a v súčasnosti tiež Macrona. Ide o prekvitajúce, kozmopolitné mestá s množstvom start-upov, zelených plôch, bike-sharingom či michelinskými reštauráciami. Každý rok sa v týchto mestách stavajú nové coworkingy a kancelárske priestory pre nové firmy. V týchto centrách sa dokonca aj medzi krízovými rokmi 2006 a 2011 zvýšil počet pracovných miest, kým vo zvyšku Francúzska masívne stúpla nezamestnanosť.

Tieto mestá majú aj vynikajúce spojenie vďaka regionálnym letiskám a rýchlovlakom TGV. Národné zhromaždenie Marine Le Penovej malo v týchto centrách minimum hlasov, v Paríži získalo iba 14  percent hlasov, s rastúcou vzdialenosťou však jeho podpora masívne stúpala. Vo vzdialenosti 40-50 km od Paríža bola jeho podpora už v priemere 32 percent a v miestach 80 a viac kilometrov od Paríža získalo hnutie až 41 percent.

Ale faktorom podpory nebola len blízkosť k centru, podpora sa mení aj podľa vzdialenosti od najbližšej vlakovej stanice. V obciach, kde je vlaková stanica, získalo Národné zhromaždenie v priemere iba okolo 23 percent. Ale v obciach, ktoré boli od vlakovej stanice vzdialené viac ako 10 kilometrov, bola podpora v priemere až 35 percent so stúpajúcim trendom.

Na základe štúdie sa tiež zistilo, že podpora Le Penovej hnutia sa silne spája s absenciou lokálnych služieb – odchod mäsiara, pekára, lokálnej kaviarne – ide o všetky služby, ktoré sú na lokálnej úrovni symbolom hrdosti a francúzskej identity. Jeden zo spolutvorcov štúdie Fourquet skonštatoval, že spoločným faktorom za voľbou pre Národné zhromaždenie je „pocit opustenia, pocit, že som zabudnutý elitami, ktoré sa nezaujímajú“. Podpora teda nevychádza len z kultúrnych tém ako imigrácia, ale predovšetkým z pocitu úpadku a neschopnosti mainstreamových politikov odpovedať na bežné „chlebové“ témy v regiónoch.

Marine Le Penová čerpá voličov práve z takýchto „zabudnutých“ miest Francúzska. Nie je náhodou, že Le Penová v roku 2017 aj teraz mala oveľa viac volebných mítingov v dedinkách než vo veľkých mestách. Toto sú oblasti, ktoré o TGV ani nesnívajú, pretože nemajú ani bežné vlakové spojenie a cesty sú rozbité. Mládež z nich postupne odchádza, pretože v nich nie sú takmer žiadne pracovné miesta. Ide o regióny, ktoré sú ťažko zasiahnuté aj súčasnou infláciou a stúpaním cien pohonných hmôt, keďže ich obyvatelia musia za prácou dochádzať do miest.

Z týchto regiónov koniec koncov vychádzal aj protest Žltých viest v roku 2018, ktorý pramenil z Macronovej novej dane na palivá. Kým v metropolách ako Paríž alebo Lyon s bike-sharingom, mestskou dopravou a stúpajúcim počtom elektrických áut mala Macronova daň relatívnu podporu, pre bežného vidieckeho obyvateľa bola likvidačná. U týchto ľudí zelená politika nehrá hlavnú rolu, hlavným cieľom je vyžiť zo skromnejších príjmov. Trpia tiež nedostatočnými službami, ktoré sa navyše stále zhoršujú. Kým v Paríži pripadá na 100-tisíc obyvateľov 248 lekárov, vo vidieckom regióne Dordogne je to na rovnaký počet obyvateľov iba 134 lekárov.

Jedným príkladom za všetky je severné mestečko Hénin-Beaumont, ktoré sa nachádza v samotnom volebnom obvode Marine Le Penovej. Kvôli svojej polohe blízko Pas-de-Calais nesie ťarchu imigrácie, po odchode všetkých významných podnikov a takmer úplnom zatvorení baní ho trápi vysoká nezamestnanosť a takmer štvrtina domácností žije zo sociálnych dávok. Pred vypuknutím 1. svetovej vojny pracovalo v tomto regióne 130-tisíc baníkov, ktorí dodávali 67 percent celkovej produkcie uhlia Francúzska.

Ešte aj po 2. svetovej vojne tu bolo 55-tisíc ľudí priamo zamestnaných v ťažbe uhlia, na čo boli obyvatelia regiónu patrične hrdí. Okrem toho tu prosperoval sklenársky priemysel, opracovanie kovov či spracovanie cukru. Väčšina podnikov však odišla do severnej Afriky alebo iných častí sveta kvôli nižším nákladom, a preto lokálni obyvatelia vnímajú medzinárodný obchod a globalizáciu ako niečo, čo ich pripravilo o hrdosť a dôstojný život. Mnoho detí tu má jediné poriadne jedlo iba v školskej jedálni. Ide o prototyp mestečka, ktorých sú vo Francúzsku tisíce a ktoré sú baštou Národného zhromaždenia Marine Le Penovej.

Ľavicoví voliči smerujú k Marine

Podobným príkladom je malebné historické mestečko Tonneins, ktoré sa nachádza pri rieke Garonne. Aj napriek svojej dobrej polohe a prírodným krásam prišlo v posledných desaťročiach k jeho úpadku. Postupne sa jeden po druhom zatvárali obchody v centre, ktoré teraz zíva prázdnotou. V meste bol v minulosti významný tabakový priemysel, dnes tu už takmer žiadne podniky nie sú.

S odchodom priemyslu a obchodov sa rozmohla drobná kriminalita, ktorá opäť znepríjemnila život lokálnym obyvateľom. Mladí ľudia sa vysťahovali do veľkých miest kvôli nedostatku pracovných miest a mestečko sa postupne úplne vyľudňuje. V prezidentských voľbách viac ako polovica obyvateľov podporila Marine Le Penovú, hoci desiatky rokov predtým volili ľavicových kandidátov.

Marine Le Penová si uvedomuje svoju silu práve v týchto regiónoch. Preto sa aj začína presúvať od agendy identity k témam ako kúpna sila či zníženie DPH na základné potraviny a oveľa viac kritizuje globalizáciu. Týmto posunom si výrazne rozširuje svoju voličskú základňu, pretože tieto témy priťahujú ľavicových voličov. Aj mestečko Hénin-Beaumont bolo dlho baštou komunistov, neskôr socialistov, až ho vďaka programovému presunu prebralo Národné zhromaždenie.

Táto stratégia zatiaľ veľmi úspešne vychádza, čo si, samozrejme, začínajú uvedomovať aj ostatní politickí súperi. Macron vo svojom programe prisľúbil masívne investície pre francúzsky vidiek, už počas svojich prvých piatich rokov vlády investoval viac ako päť miliárd eur do renovácie centier malých miest a dedín. Lenže to nestačí.

Marine Le Penová dokázala dlhoročnou prácou a veľkou pozornosťou voči týmto regiónom získať masy nových voličov, ktorí jej zabezpečili až 89 poslancov v novom parlamente a jej doposiaľ najsilnejší výsledok v prezidentských voľbách.