Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
20. jún 2022

Macronova prehra

Veľké francúzske zemetrasenie, z ktorého sa prezident už nemusí spamätať

Francúzsko včera zažilo najväčšie politické zemetrasenie od 80. rokov 20. storočia. Marine Le Penová vyrazila všetkým dych.

Veľké francúzske zemetrasenie, z ktorého sa prezident už nemusí spamätať

Ilustračné foto: TASR/Jaroslav Novák

Úradujúci prezident Emmanuel Macron totiž v nedeľných parlamentných voľbách stratil absolútnu väčšinu. Krajina sa tak čoskoro môže ocitnúť v politickej paralýze. Navyše, veľkým víťazom volieb je nečakane strana Marine Le Penovej, ktorá má dvanásťkrát väčší počet kresiel v parlamente než doposiaľ.

Macronova koalícia Ensemble (Spoločne) síce skončila prvá a získala najväčší počet miest, lenže ocitla sa veľmi ďaleko od absolútnej väčšiny, ktorá je potrebná na zostavenie vlády a presadenie zákonov. Francúzsko je síce republikou so silným postavením prezidenta, no jeho postavenie je podstatne slabšie ako v USA či Rusku. Prezident má dominantné postavenie na svetovej scéne či v bezpečnostnej politike, v domácej politike však dokáže dominovať iba vtedy, ak má za sebou fungujúcu väčšinu v parlamente.

V čom je súčasná situácia výnimočná?

Vo zvyšku Európy sme zvyknutí, že vládu tvorí aj širšie spektrum strán. Francúzsky systém vládnutia bol však dlho nestabilný, a preto sa v roku 1958 Charles de Gaulle rozhodol nahradiť parlamentný systém poloprezidentským modelom, v rámci ktorého by sa moc delila medzi vládu a prezidenta.

Zámerom de Gaulla bolo priniesť stabilitu so silnou a rozhodnou rukou prezidenta. Tomuto zámeru sa prispôsobili aj voľby do parlamentu, pričom sa zmenili na väčšinové dvojkolové, ktoré zabezpečujú značnú výhodu pre silné, veľké a etablované strany. Vďaka tomuto systému volieb je takmer isté, že prezident bude mať vždy absolútnu väčšinu v parlamente a môže tak presadiť všetky reformy a zostaviť svoju vládu.

Skladanie koalícií po voľbách nie je vo Francúzsku bežným ani žiaducim javom. Od zavedenia novej ústavy sa iba trikrát stalo, že prezident nezískal absolútnu väčšinu v parlamente, a to dvakrát počas vládnutia Françoisa Mitterranda a naposledy v roku 2002 počas prezidentovania Jacquesa Chiraca.

Situácia, keď je prezident a premiér (ten, za kým stojí väčšina) z inej strany, sa nazýva kohabitácia, ktorá presúva vládnu moc z prezidenta na premiéra. Prezidenta je dokonca možné v takejto situácii vnímať ako opozíciu. Obidvaja sa však navzájom blokujú a môže to viesť k dlhodobej politickej kríze. Kohabitácia je natoľko neželaným javom, že pravičiar Jacques Chirac sa v roku 2002 dokázal dohodnúť so socialistickým premiérom Lionelom Jospinom na volebných zmenách, ktoré mali zabezpečiť, aby už kohabitácia nenastala.  

A práve preto je súčasná situácia výnimočná a v niečom ešte horšia ako kohabitácia. V minulosti mal vždy aspoň niekto za sebou absolútnu väčšinu v parlamente, či už prezident, alebo líder opozície. No po nedeľných voľbách nemá žiadna strana väčšinu a zároveň všetky spolu odmietajú spolupracovať.

Nie je teda jasné, kto bude vládu tvoriť. Súčasná premiérka Élisabeth Borneová, ktorú nedávno nominoval Macron, už vyhlásila, že sa začína hľadanie „fungujúcej väčšiny“.

Zároveň sa vyjadrila, že ide o bezprecedentnú situáciu, ktorá predstavuje obrovské riziko pre krajinu.

Macronova ťažká noc

Predvolebné prieskumy síce naznačovali, že Macronova koalícia Ensemble (Spoločne) stratí veľké množstvo poslancov, ale rátalo sa s tým, že si aj tak udrží väčšinu. Iné scenáre boli veľmi nepravdepodobné, keďže volebný systém a zmeny v roku 2002 výrazne zvýhodnili prezidentskú stranu.

Macron je však veľmi nepopulárny, väčšina voličov si neželala ani jeho prezidentský duel s Le Penovou, čo sa naplno prejavilo pri týchto parlamentných voľbách. Macron v nich stratil 105 (!) poslancov, čo preňho predstavuje ťažkú ranu.

Macron bol totiž vždy prezident filozof, ktorý sa nielenže vyžíva v grandióznych symboloch (jeho prechod pri Versaille po zvolení v roku 2017), ale snaží sa tiež zapísať do histórie ako veľký reformátor a vládca. Keďže toto druhé päťročné volebné obdobie je súčasne aj jeho posledným, chcel skutočne zanechať stopu a podniknúť ďalekosiahle reformy, napríklad zreformovať neudržateľný dôchodkový systém tým, že sa zvýši vek odchodu do dôchodku zo 62 na 65 rokov. Zmeny tohto typu sa mu už zrejme po nedeľných voľbách nepodarí uskutočniť.

Zároveň ani jeho vlastná koalícia Ensemble nie je jednotná a začínajú sa v nej mocenské boje. Ensemble totiž siaha od stredovej pravice až po progresívnu ľavicu. Ako najväčší Macronov vyzývateľ sa ukazuje bývalý populárny premiér Édouard Philippe, ktorý je v súčasnosti primátorom mesta Le Havre, ale je zároveň aj predsedom novej stredopravej strany Horizonty (je súčasťou koalície Ensemble).

Phillippe bol počas svojho pôsobenia na pozícii premiéra populárnejší ako samotný Macron, medzi oboma dlhodobo vládne napätie. Bude preto zaujímavé, ako sa Philippe postaví k Macronovi počas nasledujúcich rokov a ako sa bude profilovať na možnú kandidatúru v roku 2027.

Do tretice Macronova koalícia utŕžila aj niekoľko veľmi ťažkých personálnych porážok. Viacerí čelní predstavitelia jeho strany totiž prehrali vo svojich obvodoch a nebudú tak vo vláde ani v parlamente. Samotný predseda francúzskeho parlamentu Richard Ferrand a šéf parlamentného klubu Christophe Castaner stratili svoje kreslá v parlamente. Prehrali aj viacerí členovia vlády, okrem iných ministerka zdravotníctva a ministerka pre životné prostredie. Macronov obľúbenec Clément Beaune, minister pre EÚ a hlavný strojca Macronovej vízie pre EÚ, sa udržal len s najtesnejším rozdielom hlasov.

Inzercia

Sklamaný marxista Mélenchon

Krajný ľavičiar Jean-Luc Mélenchon bol nepochybne najaktívnejším politikom počas kampane. Hneď po tom, ako skončil tretí v prezidentských voľbách, zjednotil koalíciu NUPES, v rámci ktorej sa mu podarilo spojiť celú rozhádanú ľavicu od socialistov cez zelených až po komunistov. Ľavica, ktorá bola dlhodobo v úpadku, získala v nedeľných voľbách 131 kresiel a stala sa tak hlavnou opozičnou stranou. Ide tak o veľký úspech, ktorý bol výsledkom spájania a výrazne ukrojil z poslancov Macronovej strany.

Výsledky však boli slabšie, ako sa predpokladalo pred voľbami, keď podľa prieskumov mohla NUPES získať až 200 poslancov. Zároveň už v posledných týždňoch kampane sa začali ukazovať názorové rozdiely medzi stranami, ktoré tvoria túto koalíciu. Jean-Luc Mélenchon je totiž výrazný euroskeptik, ktorý by neváhal vypovedať niektoré zmluvy EÚ, kým socialisti a zelení sú silne proeurópski. Strany sa odlišujú aj v postoji voči jadrovej energetike či NATO. Je teda iba otázkou času, kedy sa táto rôznorodá koalícia rozpadne na jednotlivé strany, ktoré ju tvoria.

Marine Le Penová veľkou víťazkou

Marine Le Penová vyšla z nedeľných volieb najlepšie, prekonala aj tie najoptimistickejšie očakávania a úplne prekreslila francúzsku politickú mapu. Jej strana Národné zhromaždenie získala až 89 kresiel, dosiaľ ich mala len sedem.

Marine Le Penová a jej strana síce už dlhodobo oslovovali milióny voličov, no pre dvojkolový volebný systém a uplatňovanie zásady cordon sanitaire (keď sa proti jej strane v druhom kole všetci spojili) sa jej počty poslancov vždy pohybovali v jednociferných číslach.

Počas posledných rokov jej politická sila stále rástla a teraz už prekonala aj blokádu. Nikto však nepredpokladal víťazstvo až v 89 obvodoch, najoptimistickejšie odhady boli medzi 15 až 40. Dokonca aj samotná Marine Le Penová považovala za hlavný cieľ možnosť zložiť poslanecký klub, ktorý musí mať aspoň 15 poslancov. Jej strana tak prvýkrát od prijatia de Gaullovej ústavy môže zložiť poslanecký klub (s výnimkou roku 1986, keď mala táto strana 35 poslancov, ale výnimočne bol proporčný volebný systém).

Ide teda o skutočné zemetrasenie na francúzskej politickej scéne.

Váha tejto strany v parlamente sa teraz veľmi zvýši, čo je však najpodstatnejšie, Marine Le Penová získa obrovské finančné prostriedky, ktoré jej veľmi chýbali. V roku 2018 bola strana v obrovských dlhoch, ktoré dosiahli výšku až 24 miliónov eur, a musela si neustále požičiavať. Súčasný výsledok jej prinesie milióny, stranu postaví finančne na nohy a umožní jej efektívnejšie fungovať.

Marine Le Penová tak výrazne posilnila svoju pozíciu, možno teda očakávať jej opätovnú kandidatúru na prezidentku v roku 2027. Jej veľký poslanecký klub ešte viac zvýši jej prítomnosť vo všetkých častiach Francúzska a aj v mediálnom priestore. Zároveň má jej výsledok ešte jednu výhodu v porovnaní s ľavicovou koalíciou NUPES. Strana Marine Le Penovej je homogénna a pevne stojí za svojou líderkou, kým NUPES sa môže čoskoro rozpadnúť. V takom prípade sa Le Penovej Národné zhromaždenie môže stať hlavnou opozičnou stranou v parlamente, čo bolo ešte pred niekoľkými rokmi úplne nepredstaviteľné.

Čo čaká Európu?

Tradičné strany ako pravicoví Republikáni upadajú, aj keď ešte stále žijú. Macron pri skladaní väčšiny bude musieť hľadať spojencov a Republikáni by mu boli asi najbližší. Predseda Republikánov, ktorí majú 61 kresiel, však už takúto spoluprácu vylúčil a chce odísť do opozície.

Bude preto zaujímavé sledovať, či sa táto strana načisto nerozpadne a časť jej klubu neprejde k Macronovi. Ani to by mu však nepomohlo pri efektívnom vládnutí.

Dá sa tiež konštatovať, že vo Francúzsku sú ľudia čoraz viac sklamaní z politiky a súčasného systému. Miera neúčasti v druhom kole bola okolo 54 percent, súčasne v krajine výrazne narástol euroskepticizmus a radikalizmus. Radikálne ľavicové a pravicové strany získali viac ako 170 kresiel. Neexistencia väčšiny tiež znamená, že štát sa môže ocitnúť v paralýze, bez reforiem a zmysluplných zmien. Jednou z možností pre Macrona pri takomto scenári je rozpustiť parlament o rok, čo spadá do jeho právomoci, ale nové voľby by sa mohli preňho skončiť ešte horšie.

Príde tiež k spomaleniu Macronových ambícií, pretože chcel čoraz viac právomocí presunúť na EÚ a želal si postupnú federalizáciu. V parlamente na to neexistuje ani zďaleka väčšina, pričom lídri opozície Marine Le Penová a Jean-Luc Mélenchon sú nielen proti väčším právomociam pre EÚ, ale sú vyslovene za nerešpektovanie niektorých zmlúv.

Možno sa teda pripraviť na to, že snahy o užšiu integráciu sa spomalia, respektíve celkom zastavia.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.