Česká sexuologička o náraste transsexuality Rozvoľnili sme kategórie muž, žena a máme tu istý druh sociálnej infekcie

Známa česká sexuologička Hana Fifková sa téme transsexuality venuje od 90. rokov a jej ambulanciou prešlo odvtedy okolo 2000 transľudí. Napriek tomu tvrdí, že pohlavia sú len dve – muž a žena –, čo podľa nej uznáva aj väčšina jej klientov. 

Hovorili sme o dôvodoch citeľného nárastu počtu transľudí, ale aj o tom, prečo drvivá väčšina z nich chce operačnú zmenu.  „Vo svojej praxi som sa stretla s tromi klientkami, ktoré nechceli podstúpiť operáciu...V skupine transsexuálnych mužov, to spochybňuje približne jeden z desiatich, “ hovorí Fifková pre Postoj. 

V Českej republike je na úradnú zmenu pohlavia stále potrebná operačná tranzícia, čo nedávno potvrdil aj český Ústavný súd. Podľa doktorky Fifkovej je to správne rozhodnutie. „Pokiaľ na úradnú zmenu pohlavia nebude treba operáciu, bude sa musieť systém nejako vyrovnať napríklad s tehotnými mužmi a spermiami disponujúcimi ženami,“ hovorí sexuologička.

Čo vás ako odborníčku motivovalo k tomu, aby ste sa začali venovať téme transsexualizmu, keď ešte nebol spoločenskou témou?

Keď som sa v 90. rokoch začala venovať sexuologickej praxi, okrem klientov s inými problémami ma začali navštevovať aj ľudia s transsexualitou. Dovtedy som sa s nikým takým nestretla. Fascinovalo ma, ako im proces zmeny pohlavia dokázal zlepšiť život. Hovorili mi, že v skutočnosti mohli začať naplno žiť až vtedy, keď sa stali sami sebou. To ma veľmi oslovilo.

Koľko klientov s touto diagnózou vás vyhľadalo, keď ste začínali, a koľko vás vyhľadáva dnes?

Spočiatku to bolo niekoľko klientov ročne. Dnes je ich mnoho desiatok. Odhadujem, že za 25 rokov som mala možnosť pracovať s necelými dvoma tisíckami transsexuálnych žien a mužov, dievčat a chlapcov.

Ako si vysvetľujete takýto nárast počtu ľudí, ktorí si chcú zmeniť pohlavie?

Počas dvadsiatich rokov bol nárast veľmi pozvoľný a zodpovedal zmenám v postojoch spoločnosti, pokiaľ ide o liberálnosť a zvyšovanie informovanosti. Za posledných päť rokov však registrujeme čoraz viac dospievajúcich mladých ľudí, výlučne FtM (female to male), teda biologických dievčat, ktoré tvrdia, že sa cítia byť chlapcami. Nemyslím si, že pri všetkých z nich ide o skutočnú transsexualitu.

A prečo sa to deje? 

Netuším, prečo sa to deje. Zdá sa, že ide o nejaký druh infekcie zo sociálnych sietí, ktorá je spojená s rozvoľnením kategórií muž a žena. Téma trans sa stala mediálne veľmi zaujímavou a ja vôbec netuším, prečo sa to stalo. V skutočnosti sa týka len malej časti populácie, ale v súčasnosti to skôr vyzerá, že byť trans je in. 

U akého percenta ľudí, ktorí vás vyhľadajú, sa potvrdí, že ide skutočne o jasný transsexualizmus? 

To sa dá len ťažko povedať, pretože existuje skupina klientov, ktorí ukončia spoluprácu bez udania dôvodu. Dvadsať rokov by som vám tvrdila, že každý, kto príde za odborníkmi, že je trans, je trans. Posledné roky si to určite nemyslím.

Sú klienti, u ktorých v procese pochopíte, že môže ísť o duševnú chorobu, a napríklad aj pri správnej liečbe klient pochopí, že nechce zmeniť svoje pohlavie?

To sa nestane, ak hovoríte o duševnej chorobe v pravom zmysle slova.

Stalo sa vám, že ste nedostali odporúčanie na chirurgickú zmenu pohlavia? Prípadne, že klient s týmto rozhodnutím nesúhlasil?

Ak s klientom prejdem celú cestu až k chirurgickému zákroku, v drvivej väčšine prípadov ho odporučím. Maximálne sa s klientom môžem dohodnúť, že ho odloží, ak sa nachádza v ťažkej životnej situácii.

Čítajte tiež

Psychiater o zmene pohlavia Čím liberálnejší proces, tým viac ľudí neprávom označíme za transrodových

Lukáš Kekelák

„Slovenské usmernenie je oveľa liberálnejšie ako v krajinách na západ od nás,“ hovorí v rozhovore psychiater Peter Šomšák.  

Na Slovensku aj u vás je na operáciu zmeny pohlavia potrebný súhlas odborníka. Je to podľa vás dobrá prax?

V Českej republike sa nevyžaduje súhlas psychiatra, ale len psychológa. Väčšina českých sexuológov sú však psychiatri. Sexuológia je lekársky obor. Súhlas psychiatra sa vyžaduje len vtedy, ak je klient v dlhodobej psychiatrickej starostlivosti, napríklad pre úzkosti alebo depresie, alebo v tejto súvislosti užíva niektoré psychofarmaká.

Ale vnímate ako správne, že si u vás nemôže hocikto len tak zažiadať na úrade o zmenu pohlavia, ale že na diagnostiku transsexualizmu a následnú operačnú zmenu je u vás potrebné sprevádzanie odborníkom?

Áno, myslím si, že to tak je správne. Transsexualita je vážna vrodená porucha a riešenie procesom zmeny pohlavia je náročné. Sexuológ je zárukou aj pre spolupracujúcich odborníkov, ktorí klienta dlhodobo nepoznajú (endokrinológ, chirurgovia a podobne), a to tak v zmysle správnosti stanovenia diagnózy, ako i opodstatnenia ich intervencie. Kým je transsexualita diagnózou, bez spolupráce s lekárom sa to nezaobíde.

Koncom marca Ústavný súd Českej republiky rozhodol v prípade sťažovateľa, ktorý chcel mať možnosť zmeniť si rodné číslo na nebinárne alebo ženské bez chirurgickej zmeny pohlavia. Podľa tohto rozhodnutia budú v Českej republike rodné čísla naďalej označovať len mužské a ženské pohlavie a súd potvrdil, že úradne existujú len dve pohlavia – mužské a ženské. Súhlasíte s týmto rozhodnutím?

Som stará škola a naozaj si myslím, že pohlavia sú len dve – muž a žena. Aj transľudia sú muži a ženy, len cestu k sebe majú nezavinene nekonečne komplikovanejšiu. Transľudia netúžia po treťom pohlaví, chcú len normálne žiť ako všetci ostatní.

Vy ste sa vo viacerých rozhovoroch pre médiá vyjadrili, že patríte ku škole, ktorá zastáva názor, že pohlavia sú len dve. Vyslúžili ste si za to kritiku aktivistov. Ako ste vnímali tieto kritiky? 

Keďže nie som na sociálnych sieťach, o kritike viem skôr z počutia. Som rada, že žijeme v dobe, keď má každý právo na svoj názor – oni aj ja. Kritika sa niekedy týka toho, že nepracujem s takzvanými nebinárnymi ľuďmi. Osobne nikomu nebránim, aby sa vyhlásil za nebinárneho, je to len jeho vec. Keďže je však nebinarita nový pojem a odborníci nemajú žiadne odporúčané postupy starostlivosti, tak v prípade nebinárnych osôb nemožno uvažovať o žiadnych lekárskych zákrokoch.  

V Českej republike sa v minulosti objavili politické snahy zmeniť doterajšiu prax a umožniť transsexuálne cítiacim osobám zmenu pohlavia bez operačnej zmeny. Aké percento vašich klientov, u ktorých sa potvrdilo, že sú transsexuáli, reálne nechce chirurgickú zmenu pohlavia? 

Zo skupiny žien, teda MtF (male to female), je to minimum. Vo svojej praxi som sa stretla s tromi klientkami, ktoré nechceli podstúpiť operáciu. 

Prečo ju nechceli?

Z rôznych dôvodov – jedna sa bála, druhá sa živila ako shemale. V skupine transsexuálnych mužov, teda FtM (female to male), približne jeden z desiatich spochybňuje význam hysterektómie a adnexektómie (odstránenie maternice a vaječníkov). Všetci FtM chcú mastektómiu (zmenšenie prsníkov na mužskú veľkosť a tvar). Pokiaľ ide o faloplastiku (rekonštrukcia penisu), aj ja odporúčam dôkladné zváženie. Operácia je komplikovaná a jej výsledky nie sú v žiadnom prípade dokonalé. Myslím si, že oveľa lepšiu službu klientom poskytne penilná protéza.

Robili sme rozhovor so ženou (Michelle Adlerová), ktorá si prešla tranzíciou, a ona tvrdila, že mnohé transženy a transmuži sú dotknutí snahou aktivistov meniť doterajšiu prax s nutnosťou operácie, lebo oni chcú byť po tranzícii vnímaní spoločnosťou ako reálne ženy alebo muži. Tiež to tak vnímate u transsexuálov zo svojej praxe?  

Áno, je to tak, ako hovorí Michelle. Väčšina transľudí netúži byť celý život spájaná s témou trans, chcú len konečne normálne žiť.  

Čítajte tiež

Žena, ktorá prešla zmenou pohlavia Radikálni genderoví aktivisti si z nás robia politickú tému a chcú viac

Zuzana Hanusová

Rozhovor s Michelle Adlerovou, ktorá bola kedysi mužom, o tom, ako ju vyrušuje politická agenda dnešných genderových aktivistov.  

Pravdepodobne sledujete odborné debaty v komunite psychiatrov v západných krajinách k téme transsexuality a aj isté prehodnocovanie, sebareflexiu postupov v krajinách, ktoré uvoľnili pravidlá natoľko, že už dnes priznávajú, že sa im to vymklo z rúk. Aké ponaučenie by sme si mali vziať z krajín, kde sú postupy a pravidlá tranzície oveľa voľnejšie?

Česká republika má pomerne prepracovaný systém starostlivosti. Osobne sa skôr obávam, že vzhľadom na vlnu adolescentov sa aj u nás skôr či neskôr presadí posunutie veku začiatku liečby do dospelosti. Bola by to škoda, pretože môžeme pomôcť aj deťom, samozrejme, úplne reverzibilnými krokmi, ako je napríklad blokádna liečba. Skutoční trans mladí ľudia by na túto vlnu záujmu a popularizácie trans tém doplatili viac ako ktokoľvek iný, pretože by sa im nedostalo včasnej a účinnej starostlivosti.

Česká republika a aj Slovensko sú jedny z posledných krajín, ktoré majú k problematike relatívne konzervatívny prístup. U nás tomu ešte rozumiem. Ako sa to podarilo udržať u vás?

To netuším. Osobne si myslím, že to, na základe čoho sa štát rozhodne uznať muža za muža a ženu za ženu, je vec politická, nie odborná. V tomto ohľade neexistuje rovnaký postup vo všetkých krajinách a rôzne prístupy sú výsledkom postupu vlád jednotlivých štátov, nie vyjadrení lekárov.

Aké sú riziká, ak sa uvoľnia postupy natoľko, že na úradnú zmenu pohlavia už nebude potrebná ani operačná tranzícia a prípadne už ani sprevádzanie odborníkom?  

V súčasnosti je toto riziko v našej krajine malé, ale do budúcnosti je ťažké ho odhadnúť. Pokiaľ by nebolo nutné sprevádzanie odborníkmi, bude nasledovať zhoršenie priebehu tranzície a narastie počet detranzícií. Zvýši sa aj počet žalôb. Pokiaľ na úradnú zmenu pohlavia nebude treba operáciu, bude sa musieť systém nejako vyrovnať napríklad s tehotnými mužmi a spermiami disponujúcimi ženami.