Týždenný výber šéfredaktora Konzervatívne poučenie z Putinovej vojny, sloboda slova a Hlavné správy

Konzervatívne poučenie z Putinovej vojny, sloboda slova a Hlavné správy
Foto: TASR/AP

Odoberať autora

Nezmeškajte žiaden článok.

Komentár k aktuálnej téme plus tohtotýždňový výber textov, ktoré by vám nemali ujsť.
8 minút čítania 8 min
Vypočuť článok
Týždenný výber šéfredaktora / Konzervatívne poučenie z Putinovej vojny, sloboda slova a Hlavné správy
0:00
0:00
0:00 0:00
Martin Hanus
Martin Hanus
Vyštudovaný germanista, svoj pracovný život začal ako učiteľ, až presedlal na novinárčinu. V rokoch 2002 až 2004 pracoval ako redaktor v týždenníku Domino fórum, v decembri 2004 stál pri zrode časopisu .týždeň, od roku 2008 do roku 2014 v ňom pôsobil ako zástupca šéfredaktora. Bol pri vzniku Postoja, od mája 2020 je jeho šéfredaktorom. Je ženatý, má tri deti, žije na Záhorí.
Ďalšie autorove články:

Milan Nič Aj po svojom študentskom proteste proti Vladimírovi Mináčovi som musel počúvať konšpirácie, že nás niekto zneužil a manipuloval

Šéf ÚPN Jerguš Sivoš Určite máme na to, aby sme vybudovali veľké Múzeum totality

Ficov mentálny únos Prečo treba 17. november špeciálne sláviť práve v roku 2025

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Putinova vojna proti Ukrajine zmenila Európu aj rámce doterajšieho uvažovania. To všetko je výzvou aj pre slovenské konzervatívne prostredie, preto sme s kolegom Jozefom Majchrákom napísali text o omyloch, ktorých sa v téme Ruska a Ukrajiny dopúšťala v minulých rokoch časť konzervatívcov.

Tých omylov bolo viac: úplné prehliadanie Ukrajiny s vyše 40 miliónmi obyvateľov a nadmerné vciťovanie do Ruska, ktorému má náš východný sused patriť ako apendix. Vízia členstva Ukrajiny v NATO bola naozaj chybou, ale rozhodne nebola osudovou chybou, ktorou by Západ zavinil dnešnú vojnu na Ukrajine. Nielen preto, že ukrajinské členstvo po anexii Krymu nebolo reálne. Už z mnohých predvojnových rečí Putina o Ukrajine a najmä jeho terajšieho konania je zrejmé, že Rusko nevedie preventívnu, ale imperiálnu vojnu o Kyjev.  

S týmito omylmi sa treba poctivo vyrovnať, horšou možnosťou je, ak na nich niektorí zotrvávajú aj po ruskom útoku. Ten pohľad je potom už sotva znesiteľný.

Asi už nemá zmysel príliš riešiť Jána Čarnogurského. Disident, zakladateľ KDH a expremiér v rozhovore s bývalou mečiarovskou propagandistkou Erikou Vincourekovou v blúznivom mode uvažuje, či je slovanský svet víťazstvom na Ukrajine na ceste k posilneniu, a to všetko hovorí v čase, keď ruské oficiálne médiá uverejňujú texty o tom, ako by mohol byť po Ukrajine ďalší slovanský štát-neštát – Slovensko – v novej Putinovej Európe rozdelený medzi západnú Ukrajinu, Maďarsko a Česko.

No čoraz ťažšie rozumiem aj Vladimírovi Palkovi – Putin vedie na Ukrajine pustošivú vojnu, akú Európa nevidela od druhej svetovej vojny, z Ukrajiny už za mesiac vojny utiekli západným smerom takmer štyri milióny ľudí, ďalších 6,5 milióna opustilo domovy. A Vladimíra Palka po týždňoch mlčania k samotnej vojne v aktuálnom texte trápi, ako sa u nás údajne zamlčiava fakt, že po roku 2014 odchádzali obyvatelia separatistami ovládanej časti Donbasu aj do Ruska.

V konzervatívnom prostredí nebolo iného autora, ktorý by v posledných rokoch písal viac o Rusku, Ukrajine a Západe (aj v Postoji). Na rozdiel od Čarnogurského mal Palko intelektuálnu aj morálnu autoritu, ktorou formoval uvažovanie. V niečom mal pravdu, v niečom sa aj zásadne mýlil, aj preto bolo dôležité, čo bude hovoriť a písať po 24. februári. 

Vladimír Palko však odvtedy píše tak, akoby propaganda tunajších liberálov bola väčším problémom než Putinova vojna proti Ukrajine, Európe a nám všetkým.  

Hlavné správy a sloboda slova

Tento týždeň sme priniesli rozhovor s Ondrejom Jombíkom, šéfom webhostingovej firmy, ktorej NBÚ nariadil vypnutie Hlavných správ.

Je to znepokojivé čítanie, ktoré odhaľuje, aké neprimerané prostriedky štát v boji s týmito webmi použil. Najskôr prišla novela zákona, ktorá obchádza súdy a umožňuje jednému úradu, NBÚ, vypínanie dezinformačných webov za nejasných až svojvoľných kritérií.

Pri Hlavných správach naďalej nepoznáme dôvod ich vypnutia: bol to ich obsah alebo boli financované Ruskom? Jeden minister tvrdí, že to bolo kvôli ruským peniazom, v HS odmietajú, že by ich Rusi akokoľvek financovali, a je faktom, že na svoju prevádzku si vedeli zarobiť príjmami z reklamy. Iný minister zas tvrdil, že vypnutie súvisí s dezinformáciami o utečencoch z Afriky a Blízkeho východu.

V právnom štáte je neprijateľné, že ani po mesiaci nevieme, prečo štát tento web s veľkým čitateľským výtlakom vypol.

Za samotnými Hlavnými správami mi nie je ľúto. Tento a jemu podobné weby odmietam nazývať alternatívnymi médiami, ako si samy eufemisticky hovoria. Skutočnými alternatívnymi médiami sú Novaja Gazeta alebo moskovské Echo, ktoré aj v Putinovom Rusku robili kvalitnú a odvážnu žurnalistiku.  

Hlavné správy a podobné médiá sú pravým opakom. Nerobili vlastne žiadnu žurnalistiku, len mixovali agentúrne správy s dezinformáciami tak, aby nadbiehali najnižším pudom. A hoci sa po vypnutí môžu tváriť disidentsky, neboli nikdy odvážni proti systému: v čase, keď tu vládol Fico III. a políciu riadil Norbert Bödör s kamarátom Kočnerom na mobile, Hlavné správy písali o Jánovi Kuciakovi (a nielen o ňom) ako o presstitútovi.   

V tejto debate nejde o obranu takýchto webov, ale o obranu princípov. Lebo ak na ne rezignujeme, naša demokracia sa zvrhne na zápas pudov, v ktorom vyhráva ten momentálne silnejší.

Zobraziť diskusiu
Martin Hanus

Martin Hanus

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
vojna Ukrajina Rusko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť