Predseda Smeru a poslanec Tomáš Taraba prišli tento týždeň so slovenským Watergate.

Najmä Robert Fico rozvíril vody tým, že obvinil skupinu úradníkov a zástupcov mimovládnych organizácií z toho, že sa v štruktúrach EÚ a NATO snažili koordinovane diskreditovať opozíciu a žiadali tieto inštitúcie o zásah voči nej.

Šéf Smeru narážal na delegáciu úradníkov a zástupcov mimovládnych organizácií, ktorí sa venujú problematike hybridných hrozieb a k tejto téme absolvovali v apríli niekoľko stretnutí v Bruseli.

Ak sa budeme držať zápisu zo stretnutí, ktorý Smer zverejnil, je zrejmé, že Robert Fico opäť manipuluje a o žiadnom organizovanom sprisahaní proti opozícii nemôže byť ani reči.

Na stretnutiach so zahraničnými partnermi žiadne výzvy na zásah proti opozícii, ako to tvrdí Fico, nezazneli a kriticky sa členovia tejto skupiny vyjadrovali nielen na adresu Smeru, ale aj k Matovičovi, Hegerovi či Remišovej.

To však neznamená, že vyjadrenia účastníkov tohto zájazdu, najmä tých z radov úradníkov, boli úplne v poriadku. Neboli.

Zápis, ktorý zverejnil Smer, síce nie je dôkazom o nejakom sprisahaní, ale celkom dobre ilustruje jeden neblahý trend v našom úradníckom stave. V ostatnom čase v ňom o sebe čoraz viac dáva vedieť skupina aktivistických zamestnancov štátu a rôznych vládnych analytikov, ktorí vstupujú na politickú pôdu väčšmi, ako je zdravé.

Zákon o štátne službe striktne predpisuje úradníkom politickú neutralitu. Explicitne sa v ňom hovorí, že štátny zamestnanec má verejne vystupovať tak, aby nevzbudil pochybnosti, že zvýhodňuje nejakú politickú stranu a hnutie.

Etický kódex štátneho úradníka tento princíp ešte viac upresňuje, keď zamestnancov štátu nabáda k tomu, aby konali, vyjadrovali sa a rozhodovali na základe dostupných faktov a skutočností, bez ohľadu na svoje politické zmýšľanie.

Teraz sa pozrime, ako by spomínaným testom politickej neutrality prešli výroky niektorých členov spomínaného zájazdu do Bruselu.

Úradník z ministerstva vnútra na stretnutí podľa zápisnice tvrdil, že ak voľby vyhrá Fico a Pellegrini, tak Slovensko vystúpi z NATO. Pri všetkej kritickosti k Smeru a Hlasu, toto tvrdenie okrem očividnej politickej predpojatosti nesedí ani fakticky. Smer a Hlas o vystúpení z NATO nehovoria, nemajú to v programe ani to nesľubujú voličom.

Úradníčka zo Zastúpenia Európskej komisie zase vyhlásila, že boj proti hybridným hrozbám na Slovensku nemôže fungovať, pokiaľ Matovič rozdáva 200 a 500 eur. Súvislosť medzi tým, ako boju proti hybridným hrozbám bráni presadzovanie legitímnej politickej agendy – ktorá, samozrejme, nemusí byť všetkých po chuti – síce uniká, ale politický bias je zjavný.

Táto istá úradníčka tiež kritizovala vtedy ešte premiéra Hegera za to, že si vraj privlastňuje „zásluhy na projektoch financovaných z plánu obnovy“ a iných európskych fondov. Ešte by nám dotyčná úradníčka mohla ukázať európskeho premiéra, ktorý to nerobí. Nehovoriac o tom, že Eduard Heger tu o niektoré reformy, na ktoré boli viazané peniaze z fondu obnovy, musel zviesť politický zápas a je teda úplne pochopiteľné, že si nejaký politický bod chce pripísať.

Zástupkyňa Úradu vlády sa zase blysla tvrdením, že na Slovensku sú hlavnými pôvodcami hybridných hrozieb politickí lídri. Z takýchto výrokov už naozaj dýcha riziko, že niektorí premotivovaní bojovníci proti hybridným hrozbám môžu stratiť všetky zábrany a za ohrozenie štátu považujú aj agendu, ktorá síce môže byť kontroverzná, ale neprekračuje hranice normálneho politického zápasu.

Dá sa rozumieť tomu, keď úradníci cítia z konania politikov frustráciu. Pokiaľ však nedokážu potlačiť aktivizmus a nutkanie vstúpiť na politickú pôdu, tak musia byť pripravení na to, že dostanú politickú odpoveď.

Tak ako im to teraz predviedol Robert Fico, keď si ich vychutnal a z ich zájazdu si urobil výživnú témičku do kampane.

Foto: TASR/ Pavol Zachar