Jožo Ráž a jeho protivojnový song

Šíri sa to na facebookoch aj v mailoch, pieseň Elánu s dramatickým názvom Najvyšší čas! Vznikla však v roku 2019.

Link na pieseň Elánu, ktorá sa teraz šíri vo veľkom, je doplnený komentárom: „Presne vystihnutá pesnička na dnešnú dobu. Jožko a jeho životná filozofia nám otvárajú oči dlhé desaťročia – chce to gule postaviť sa systému. Mali by si ju vypočuť všetci, hlavne tí, ktorí sa radi hrajú na cínových vojačikov…“

Človek by sa aj pobavil na tom, že práve Jožo Ráž, obdivovateľ Mečiara, Husáka a Putina, je autorom protivojnovej pesničky, ktorá vystihuje ducha tejto doby. Ale nie je čas vhodný na posmech.

Prv než som si pustila samotnú pieseň, čítala som komentáre pod ňou. Všetky obdivné a ďakujúce za to, že to Ráž povedal aj za nich.

Potom som si pustila tú pieseň a rozumiem, prečo práve teraz oslovuje toľkých Slovákov a prečo cítia toľkí ľudia vďačnosť za to, že niekto niečo dôležité vyslovil aj za nich.

Jožo Ráž dokáže vystihnúť pocity mnohých obyvateľov tejto krajiny, často tých, ktorými elity, kaviareň, novinári, intelektuáli opovrhujú. Napríklad preto, lebo obdivujú silných vodcov.

Jožo Ráž môže byť pre týchto ľudí naozaj ktosi ako guru, ktorý nepodlieha propagande Západu, ide svojou cestou, aj duchovnou.

Český režisér Jan Gogola ml., ktorý o ňom natočil dokument Večný Jožo, ho v rozhovoroch charakterizoval aj takto: „Jožo ma presvedčil – hoci to nie je kňaz, intelektuál, filozof –, že duchovné veci sú pre neho bytostne dôležité.“

Český režisér o ňom zároveň povedal: „On síce nechodí veľmi do kostola, ale poznám len málo ľudí, ktorí s Bohom tak úprimne žijú. Raz som s ním bol na koncerte. Keď sme vstúpili do šatne a videl som prázdnu stoličku určenú pre Boha, povedal som mu: Škoda, že neprišiel. Rozhorčene sa na mňa otočil: Ty si ho tam necítil? Veď tu všade bol!“

Zvykne sa o ňom hovoriť aj ako o kresťanskom budhistovi veriacom v komunizmus. A preto naozaj vzbudzuje už viac posmechu ako obdivu. Protirečí aj sám sebe, akoby niečo úprimne hľadal, no niekde sa strácal a blúdil.

„Dlhodobo neudržuje spoločenské styky. Je v podstate odpojený od súčasných komunikačných technológií. Nikam nechodí, najdôležitejší preňho je pokoj, ticho, vnútorný život,“ povedal o Rážovi český režisér, ktorý má rád Elán, ale neobdivuje Rážove politické postoje.

Ale zároveň im chcel nejako porozumieť, preto natočil film a veľa sa v ňom Ráža pýtal. Prekvapilo ho viacero jeho slov, najmä jeho svojrázne uvažovanie o Bohu. „Napríklad výrok, že si prostredníctvom nás ľudí Boh rieši nejaký svoj problém. Takto som o Bohu dovtedy neuvažoval. Nie som veriaci, ale v tej chvíli som vďaka Jožovi možnosť Boha osobne pocítil. Že vlastne i Boh potrebuje našu účasť a že ten vzťah s ním môže byť vlastne partnerský. Možno je to problém, že všetko nechávame na Boha a radšej sa k nemu modlíme, než by sme mu aktívne pomohli činmi. Keď Jožo svoj vzťah k Bohu formuluje takto intímne, zo seba, tak mu to verím.“

Český režisér napokon skonštatoval: „Vyznať sa v Jožovi Rážovi je skutočne problém. Povedal by som, že jeho svetonázor vychádza zo skúsenosti človeka z chudobných pomerov, ktorý cíti potrebu rovnosti a spoločenskej spravodlivosti. Ale mal som dojem, že cez ideológiu niekedy vo svojich politických postojoch nevidí konkrétnu tvár druhého človeka a potom sa do týchto postojov vkráda cynizmus…“

Ráž sa netají tým, že má rád silné figúry, preto je tam aj dlhodobý obdiv k Putinovi. Český režisér Gogola odpovedal aj na otázku, prečo to Ráža ťahá k Rusku: „Vo filme je naznačená možná súvislosť Jožovej náklonnosti k autoritatívnym osobnostiam typu Mečiar, Putin, Castro, Chávez s tým, ako mu počas dospievania odišiel vtedy hádam najbližší človek, ktorého odvtedy zrejme aj podvedome hľadá. Zároveň si myslím, že v Rusku vidí oponenta voči vyprázdnenému západnému kapitalizmu, ktorý je podľa neho cestou do pekiel.“

No a teraz poďme späť k tej piesni, ktorou Elán a Jožo Ráž s textom Juraja Soviara vyjadrujú svoj postoj k vojne. A mnoho jeho fanúšikov si to stiahlo aj na vojnu, ktorú vedie Vladimir Putin. O čom spieva v tej protivojnovej piesni na hudbu Jána Baláža?

„Krv mŕtvych po vojnách nezmyje dážď, život už ostáva len kruto náš, tisíce zmárnených duší a tiel, Pán Boh sa prežehnal, mávol a šiel. Nad múrom nárekov ostal stáť čas, z nevinných obetí je v niečo v nás, voľačo vzájomné, povzdych aj strach, život je na chvíľu na prach, je prach, diablovi lokaji smejú sa nám, falošné dohody mierových drám, mier je len v čítankách a zbrane sú kšeft, z rádia plazí sa pár smutných viet, v pekle si grilujú baránkov Božích, mne sa už vo vrecku otvára nožík. Falošní proroci po meste blúdia, vidím len bezduchých, veď sú to ľudia!“

V tej piesni Elánu, ktorá hudobne znie celkom dobre, je zrejme silný pocit mnohých ľudí žijúcich na Slovensku. Ľudí, ktorí dôverovali viac Rusku a Putinovi, ale nie sú to obdivovatelia dobyvačných armád a vojnových jatiek, navyše teraz na vlastné oči vidia aj slabosť Ruska. Strácajú ilúzie o jeho vojenskej i duchovnej sile, a tak sú zmätení.

Niekto sa môže z tej pesničky smiať. Ale aj cynickí pózeri, ktorí obdivovali Putina, môžu byť teraz z vojny zmätení a smutní.

A aký je záver tej piesne? „Kašlite na hádky, na nože slov, veď nie je nad lásku, tak žite s ňou, stačí len obzrieť sa okolo nás, na pokoj dávno bol najvyšší čas. Kašlite na hádky, nech duní smiech, aj malým vojnám hovorte nie!“

Tak za to by sa nehanbili ani pacifizmom presiaknuté deti kvetov, keď písali svoje protivojnové songy. Dnes sa tá pieseň hodí aj na vojnu vyvolanú Putinom.

Hoci pôvodne pri jej tvorení Elán na Putina zrejme nemyslel.

FOTO: TASR/Jakub Kotian