Pohľad z Moskvy | Rusi sa naťahujú s Kremľom o internet. Popularita Putina padá

Znie to tak trochu ako anekdota, je to však ruská realita. V uralskom Čeľabinsku boli odsúdení dvaja stúpenci maoistického hnutia za to, že na plot vyvesili plachtu s nápisom proti blokovaniu siete Telegram v Rusku. Vyslúžili si za to desať dní väzenia. Inými slovami, ruský režim „zbalil“ stúpencov čínskeho komunizmu, ktorí vyjadrili nesúhlas s obmedzovaním digitálnej slobody.

A druhá správa: podľa prokremeľského denníka Izvestija až 70 percent ruských firiem používa komunikátory Telegram a WhatsApp, ktoré sú v Rusku blokované. A bez aplikácií umožňujúcich obchádzať túto blokádu si v Rusku nielenže nepošlete ani obrázok mačiatka, ale nemôžete ani komunikovať s obchodnými partnermi.

Obmedzovanie digitálnej slobody sa stalo témou, ktorá po rokoch domnelého pokoja skutočne čerí hladinu v Rusku. Napísať, že ide o spúšťací mechanizmus spoločenskej nevôle ohrozujúci moc Vladimira Putina, by bolo príliš silné. Kremeľ však nespokojnosť Rusov s obmedzovaním internetu a internetových aplikácií musí riešiť.

Zákaz obchádzajú

Rusi si zvykli využívať prednosti digitálnych technológií. Nie McDonald’s (ktorý z Ruska zmizol hneď v úvode vojny proti Ukrajine), ale mimoriadne populárne domáce online trhoviská Ozon a Wildberries sú v Rusku symbolom nespútaného konzumu.

Rusi majú v mobilnom telefóne takmer všetko: prístup k úradom, banky, lekára, nehnuteľnosti, taxík, dovoz jedla, vlastný Netflix aj YouTube, vlastné sociálne siete a donedávna aj propagandu.

Komunikátor Telegram bol v Rusku úspešnou alternatívou televízie a novín. Na Telegrame Rusi nehltali „zakázané informácie“, ale oddávali sa bulvarizovanému spravodajstvu zodpovedajúcemu kremeľskému naratívu. Práve z Telegramu sa vynorili populárni (pro)vojnoví blogeri, ktorí aj napriek občasnej kritike pomerov stimulujú u Rusov podporu agresie proti Ukrajine.

A teraz je s tým v Rusku koniec. Formálne. Nielen podnikatelia a manažéri totiž používajú spôsob, ako sa na Telegram dostať.

„Telegram bol v Rusku zablokovaný a napriek tomu ho cez VPN používa 65 miliónov Rusov denne, pričom viac ako 50 miliónov odosiela správy každý deň,“ napísal začiatkom apríla zakladateľ a majiteľ Telegramu Pavel Durov.

O tri týždne neskôr sa situácia príliš nezmenila. Rusi – aspoň v mojom okolí a kontakty, ktoré v komunikátore mám – Telegram aj naďalej používajú.

Ruský režim už v minulosti vytiahol do boja proti populárnej sieti. Vtedy však bola spoločenská odozva slabšia. Na jar 2018 sa ruský digitálny cenzor Roskomnadzor pokúšal zablokovať Telegram. Pre technické možnosti a inú atmosféru v krajine sa mu to nepodarilo. Telegram, hoci s miernym obmedzením, fungoval ďalej.

Krátko po vyhlásení blokády Telegramu sa konalo niekoľko protestov. Najväčšia demonštrácia, hoci povolená, prebehla v Moskve koncom apríla 2018. Prišlo na ňu 12-tisíc ľudí. Vtedajší boj za slobodu internetu nenašiel výraznú spoločenskú podporu a nebola to politická téma, ktorú by boli akcentovali parlamentné politické strany.

Pohľad z MoskvySpäť do internetového praveku. Úrady pripravujú Rusov o populárne aplikácie

Jiří Just

O osem rokov neskôr je situácia bez preháňania kardinálne iná. Rusko aj samotní Rusi sa zmenili. Ak bola od začiatku agresie proti Ukrajine vo februári 2022 väčšinová ruská spoločnosť ochotná zmieriť sa s vojnovou cenzúrou a bezprávím voči odporcom vojny či kremeľského režimu (alebo ich ignorovať) výmenou za ilúziu „normálneho“ života, teraz má táto ochota rozsiahle trhliny.

Normálny život s vysokými príjmami, bezstarostnou spotrebou, dovolenkami na Maldivách, iPhonmi a ďalším „sankčným“ tovarom a vojnou len v televízii, ktorú možno vypnúť, bol len chvíľkový záblesk. Ilúzia tejto normality sa triešti o vojnovú realitu a reštriktívnu politiku režimu. Reštrikcie sa totiž začali týkať nielen okrajovej časti spoločnosti, opozičných Donov Quijotov, ale už aj majority.

Nespokojnosť s režimom rastie

Ruský režim začal ohrozovať slobodu, možno jednu z posledných, ktoré sú dôležité pre takmer všetkých obyvateľov Ruska.

Prieskumy ukazujú, že nemalá časť Rusov sníva o návrate do čias Sovietskeho zväzu – uzavretej, ale zároveň silnej mocnosti, ale celkom určite s internetom a modernými vymoženosťami. Keď im Kremeľ plní sen len čiastočne – stotalitnený štát bez pohodlného života –, Rusi z toho zjavne radosť nemajú.

Okrem odpájania internetu, ktoré je vágne odôvodňované bezpečnosťou, musia Rusi čeliť nemalému počtu kríz. Vo svojom posolstve Vladimirovi Putinovi ich zhrnula populárna ruská influencerka Viktorija Boňa. V devätnásťminútovom videu zverejnenom na Instagrame (v Rusku zakázanej sociálnej sieti) poukázala na najpálčivejšie problémy, ktoré v poslednom čase trápia Rusov.

Spomenula problémy podnikateľov, ekologické problémy, pomalé riešenie situácie s povodňami v severokaukazskom Dagestane, ale aj masové vybíjanie dobytka, ktoré vyvolalo napätie medzi farmármi a úradmi na Sibíri a v Povolží. A, samozrejme, blokovanie internetu.

Ako ukazuje prieskum ruského Fondu verejnej mienky, v ruskej spoločnosti skutočne rastie nespokojnosť s vládnym režimom. Podľa aktuálneho dopytovania pociťuje nespokojnosť s krokmi ruského štátu 28 percent respondentov.

Zároveň sa za dva týždne výrazne zdvihol počet Rusov, ktorí vo svojom okolí počuli kritiku vládneho režimu. Ak začiatkom mesiaca túto kritiku počulo 30 percent respondentov, v polovici apríla išlo už o 34 percent. Len na ilustráciu, na začiatku tohto roka šomralo proti režimu 26 percent Rusov.

V polovici apríla respondenti takisto uviedli, že vo svojom okolí vidia skôr znepokojenie než pokojnú náladu. Prvýkrát po dlhom čase sociológovia zistili, že Rusi poukazujú na väčšie znepokojenie (47 percent) než pokoj (46 percent) medzi svojimi rodinnými príslušníkmi, priateľmi a kolegami.

A to sa odráža na podpore režimu.

Dokonca aj štátna sociologická agentúra VCIOM, ktorej prieskumy sú často spochybňované pre ich údajné zvýhodňovanie Kremľa, indikuje v posledných týždňoch trvalé zníženie popularity opôr režimu. Podľa posledného dopytovania ruskému prezidentovi dôveruje 65,6 percenta opýtaných a nedôveruje rekordných 23,3 percenta.

Čo sa týka konkrétne osoby Vladimira Putina, ten sa teší dôvere 71 percent Rusov a nedôvere 24,1 percenta. V posledných dvoch týždňoch sa znižujú aj preferencie štátostrany Jednotné Rusko. Tá septembrové voľby celkom určite vyhrá (ako inak?), ale nedôvera voči nej je tiež ukazovateľom toho, že dôvera v režim klesá.

Ruský režim sa preto snaží rastúci tlak nespokojnosti cielene uvoľňovať, aby „tlakový hrniec“ neexplodoval.

Spomenul som influencerku Boňu, ktorá nahrala mimoriadne populárne video adresované Putinovi, v ktorom ho upozorňuje na aktuálne problémy v krajine. Pán Ruska jej síce neodpovedal, zato jeho tlačový hovorca Dmitrij Peskov sa k posolstvu vyjadril. Vraj Kremeľ o problémoch vie, pracuje na nich veľa ľudí a ďakujeme, že ste sa ozvali. Boňa bola reakciou dojatá a nahrala ďakovné video. A svet bol zase na chvíľku v poriadku. Minimálne v Monaku, kde Boňa žije...

Stabilizovať a predísť eskalácii

Bojovať za digitálnu slobodu Kremeľ umožnil aj opozičným parlamentným stranám. Téme sa venuje predovšetkým partaj Noví ľudia, ktorá sa orientuje na liberálnych mestských voličov. Pozadu nezostávajú ani komunisti alebo populistickí národniari z LDPR.

Vôbec nemožno vylúčiť, že je to zámerná stratégia Kremľa, ako využiť pálčivú tému na prilákanie voličov k urnám a zvýšenie volebnej účasti.

Zároveň sa týmto spôsobom dá usmerniť nespokojnosť s blokovaním internetu a sociálnych sietí. Voľby do Štátnej dumy sa budú konať o menej ako päť mesiacov, koncom tohto septembra.

Pohľad z MoskvyAko Kremeľ transformuje ruskú spoločnosť

Jiří Just

Represívne orgány, naopak, potláčajú politické sily mimo Štátnej dumy, ktoré by sa chceli proti obmedzovaniu digitálnej slobody verejne vymedzovať. Vo väzení skončili už spomínaní maoisti. Represiám čelí aj predstaviteľ najstaršej ruskej liberálnej strany Jabloko z Irkutskej oblasti. A ďalší aktivisti, ktorým Kremeľ nepovolil búriť sa v medziach ním vytýčených pravidiel.

Cieľom Kremľa je stabilizovať situáciu a predísť eskalácii. To, že ruský režim bude aj naďalej podľa svojich potrieb obmedzovať internet, je úplne zrejmé.

Vladimir Putin nedávno podporil blokovanie internetu. Ako sám uviedol, predchádza sa tým teroristickým útokom. „Prioritou vždy bude zaistenie bezpečnosti ľudí,“ dodal ruský prezident.

Rusom nezostáva nič iné, len si zvyknúť, že im režim bude pravidelne ordinovať digitálny detox.