Bulharský politológ Krastev: Putin už obnovil sféry vplyvu

Známy bulharský politológ Ivan Krastev poskytol zaujímavý rozhovor poľskému denníku Rzeczpospolita.

Rozhovor mál jedinú tému, aktuálny rusko-ukrajinský konflikt.

Krastevov odhad je, že vývoj nesmeruje k takému typu veľkej invázie, ako naznačujú Američania, ale zároveň si nemyslí, že súčasná kríza rýchlo vyprchá. Podľa neho budeme ešte veľmi dlho svedkami akejsi sínusoidy, teda striedania fáz eskalácie a deeskalácie. Čo je podľa neho tiež veľmi nebezpečný scenár.

Rozsiahla invázia by bola takým šokom, že by viedla k okamžitej konsolidácii Západu. Dlhodobá kríza však môže západné krajiny unaviť a podlomiť ich odolnosť. „Západ nie je schopný žiť dlho spôsobom, že sa bude každé ráno prebúdzať s otázkou, či Rusi už vojnu začali alebo ešte nie,“ tvrdí Krastev.

Upozorňuje tiež na to, že Vladimir Putin už svoje ciele de facto dosiahol, pretože sa mu podarilo čiastočne obnoviť sféry vplyvu.

„Joe Biden od začiatku tejto krízy neblafoval: jasne hovorí, že Američania neprídu Ukrajinu zachrániť. A je veľmi dobré, že sa nesnaží nikoho oklamať. To však znamená, že existuje veľmi jasná hranica medzi krajinami, ktoré sú v NATO, a tými, ktoré tam nie sú. Predtým taká jasná hranica nebola. USA neopustia krajiny patriace do Aliancie, pretože by to bol koniec americkej moci. Čas, keď Američania bránili všetky svetové demokracie, sa však skončil.“

Zároveň však Krastev hovorí, že aj Rusko má svoje slabé stránky. Ruská spoločnosť síce väčšinovo podporuje imperiálne ambície Kremľa, na druhej strane hoci je voči Západu nepriateľská, žije dnes natoľko západným štýlom života ako nikdy predtým. Z tohto dôvodu je otázkou, nakoľko by sa veľká časť Rusov zmierila s typom konfliktu, ktorý by tento ich spôsob života mohol ohroziť.

Aby sme pochopili, ako sa táto kríza skončí, nestačí podľa Krasteva analyzovať vzťahy medzi štátmi. Oveľa dôležitejšie je analyzovať, čo sa deje vnútri štátov.

„Koľko je ukrajinská spoločnosť pripravená vydržať? Dalo by sa očakávať, že sa ukrajinskí politici zjednotia tvárou v tvár hrozbe vojny. Medzitým sme svedkami otvoreného konfliktu medzi súčasným prezidentom a predchádzajúcim prezidentom Petrom Porošenkom. To spochybňuje silu odolnosti Ukrajiny. Tento konflikt sa skrátka ako v Rusku, tak aj na Ukrajine môže ľahko vymknúť spod kontroly,“ hovorí Krastev.

Súčasný konflikt je podľa neho zároveň symbolom toho, že Rusko sa neprispôsobuje existujúcemu európskemu bezpečnostnému systému a začína sa výstavba úplne novej bezpečnostnej konštrukcie.

„Rusi veľmi dobre vedia, že Ukrajina a Gruzínsko nebudú v najbližších 10 či 15 rokoch členmi NATO. (...) Tu si treba dať pozor na základnú vec. Dohoda, ktorá vzišla z trosiek studenej vojny, bola uzavretá medzi USA a Sovietskym zväzom, nie Ruskom. A to sú úplne iné politické projekty! ZSSR sa veľmi bál národných hnutí a nezávislosti sovietskych republík. V tom čase bolo pre Moskvu najdôležitejšie zachovať územnú celistvosť. Michail Gorbačov dúfal, že stávka na nadnárodnú Európu zachráni Sovietsky zväz napriek pádu komunizmu. Na druhej strane Rusko je stará ríša, ktorá sa chce transformovať na národný štát. To chce úplne inú citlivosť. Západ to nevidel. Veril, že slabosť, s akou Kremeľ reagoval na rozšírenie NATO v 90. rokoch, bola prijatím tohto procesu. Dnes Američania zažívajú dosť tvrdé prebudenie.“

Krastev sa v rozhovore dotkol aj strategického spojenectva Putina s Čínou z pohľadu, či takto Rusko nedostáva do prílišnej závislosti od Pekingu. Odpoveď podľa neho treba hľadať v odlišnom prístupe Číny a Ruska k času.

Putin si je vedomý slabosti Ruska, a preto mu chce ešte pred koncom svojej vlády vydobyť miesto medzi svetovými veľmocami. A z tohto dôvodu sa ponáhľa. Číňania však veria, že čas je na ich strane.

„Rusi si uvedomujú, že čím dlhšie budú tolerovať status quo, tým silnejšia bude Ukrajina a dostane viac západných zbraní. Zároveň bude ubúdať Ukrajincov hovoriacich po rusky, keďže ruština je vytláčaná zo škôl. Chcú svoje plány rýchlo uskutočniť, a preto sú pripravení vstúpiť do spojenectva s Čínou, aj keď je to pre nich z dlhodobého hľadiska riskantné,“ myslí si bulharský politológ.

Foto: TASR/AP