Reforma súdnictva Čo zostalo z Kolíkovej reformy a kde spravila ministerka chybu

Ministerka Kolíková mala po voľbách v roku 2020 veľké šance na presadenie vážnych zmien v slovenskej justícii. Na svojej strane mala tromfy, o ktorých mohla jej dlhoročná šéfka Lucia Žitňanská len snívať.

Jej hlavná sila spočívala v širokej podpore vládnej koalície s ústavnou väčšinou. Ťažiť mohla z dobrých osobných vzťahov, ktoré mala s dôležitými koaličnými persónami. Politickí lídri OĽaNO, Za ľudí či SaS sa aj v náročných pandemických časoch radi chválili reformnými snaženiami ministerky, ktorá mala konkrétny plán zmien. Potrebou ústavnej väčšiny kvôli reforme justície sa dokonca zdôvodňovalo „pribratie“ hnutia Sme rodina do koaličného štvorlístka.

V prospech justičných zmien hrala aj katastrofálne nízka dôvera občanov v súdny stav po množstve medializovaných korupčných káuz. V tejto atmosfére sa ministerke spravodlivosti ľahšie presadzovali zmeny, ktorým by vplyvná sudcovská obec za iných okolností omnoho efektívnejšie odporovala. Kolíkovej hviezdu tiež starostlivo „leštili“ médiá, ktorým imponovala jej aura erudovanosti i ideové zakotvenie.

Preto sa rok 2020 Kolíkovej vydaril, jeho zavŕšením bolo decembrové prijatie veľkého ústavného zákona, ktorý okrem iného reformoval Súdnu radu, zaviedol previerky sudcov či zriaďoval Najvyšší správny súd.

Rok hrôzy

Ďalším zásadným krokom v reforme justície mala byť reforma súdnej mapy. Už v decembri 2020 bola potrebná legislatíva v pripomienkovom konaní. A od roka 2022 sa mali zmeny zavádzať do praxe. Podľa pôvodných plánov sme teda už tento rok mali mať o polovicu menej okresných súdov, tri krajské a dva mestské súdy. Všetko je však inak.

Prvou ranou pre Kolíkovú bola smrť väzobne stíhaného exšéfa polície Milana Lučanského. Hnev verejnosti, podnecovaný politikmi, sa zniesol na hlavu Kolíkovej, protireakcia spoločenských prúdov, ktoré boli od vraždy Jána Kuciaka v stále väčšej defenzíve, sa už nedala zastaviť. Okrem toho závratne klesala podpora vlády, čo spôsobovala pandémia a jej manažment.

Aj v tejto situácii by však Kolíková ešte protitlaky k svojej reforme mohla ustáť. Spravila však zásadnú chybu, a to nie na poli justičnom, ale politickom.

Kolíková pôsobila najskôr v Matovičovej vláde ako odborníčka s jasným cieľom. Začiatkom roka 2021 však videla, že popularita premiéra Matoviča prudko klesá, rovnako vnímala, že jej vlastná strana je v postoji k predsedovi vlády vnútorne rozdelená.

Kolíkovej interpretácia bola nasledujúca: pre osobu Igora Matoviča je ohrozená vláda, ktorá sa zaviazala presadiť justičné reformy. A preto, že líderka Za ľudí Veronika Remišová zostáva voči Matovičovi lojálna, je ohrozená aj sila vlastnej strany a tým sa oslabuje aj politická pozícia ministerky pri presadzovaní reformy.

Vtedy sa Kolíková podľa vlastných slov stretla s ľuďmi, ktorých názor si vážila, a urobila rozhodnutie, ktoré zmenilo veľa. Rozohrala politický boj, pomohla Matovičovmu pádu a po tom, ako prehrala vnútrostranícky boj s Remišovou, prešla do silnejšej strany.

Dôsledky týchto politických krokov však boli pre reformu justície, teda srdcovú agendu ministerky, negatívne. Napriek podpore SaS či médií získala ministerka v časti koalície, hlavne v OĽaNO, povesť „podrazáčky“. Na svojej strane síce má premiéra Hegera, ktorý Kolíkovú potrebuje zas kvôli svojej srdcovke – Plánu obnovy, stratila však sympatie najsilnejšieho poslaneckého klubu, ktorý dnes rozhodne nepôjde citlivé časti justičnej reformy hájiť na barikády.

Dôkazom je napríklad dvojmesačné meškanie schválenia novej súdnej mapy na rokovaní vlády. Stratou sympatií Za ľudí a OĽaNO tiež Kolíková posilnila dôležitosť hnutia Sme rodina, ktoré sa na jej reformu rozhodne nepozerá s nadšením. Politické ťahy, ktoré mali Kolíkovú a jej reformy posilniť, tak priniesli presný opak.

Rozsiahle kompromisy

Rok 2021 sa teda pre Máriu Kolíkovú skončil veľmi nepríjemne. Súdna mapa, ktorá mala byť politicky odsúhlasená ešte začiatkom vlaňajšieho roka, prešla po siahodlhých diskusiách dvoma revíziami a jej dnešná podoba, o ktorej bude rozhodovať parlament, už so žiadnym ráznym rušením okresných súdov nepočíta. Počet odvolacích súdov sa zníži na tri, ale v každom krajskom meste bude mať súd pracovisko.

Podobne to bude pri prvostupňových súdoch. Všade, kde bol súd doteraz, aj zostane. Zmení sa len formálne, napríklad Okresný súd v Ružomberku bude pracoviskom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, jeho predsedníčka sa stane podpredsedníčkou a sudcovia sa rozdelia na špecializované tímy, ktoré sa budú venovať hlavným súdnym agendám.

To, že špecializácia sudcov na jednu agendu znamená vyššiu rýchlosť a kvalitu súdnych konaní, je najpodstatnejšia téza reformy súdnej mapy.Zdieľať

Ministerka tvrdí, že zlyhanie zásadného preformátovania súdnej mapy v podobe rušenia súdov znamená len to, že reforma neprinesie žiadaný ekonomický efekt. Étos reformy však podľa nej zostáva zachovaný, keďže sudcovia sa vďaka zväčšeniu obvodov budú môcť sústrediť len na jednu oblasť súdnej agendy. Priniesť by to malo rýchlejšie a kvalitnejšie súdne konania.

To, že špecializácia sudcov na jednu agendu znamená vyššiu rýchlosť a kvalitu súdnych konaní, je kľúčovou tézou reformy. Na prvý pohľad vyzerá logicky, že práve takáto zmena by mala významne zlepšiť stav justície. Existujú však aj rozumné hlasy, ktoré túto základnú premisu podkopávajú. Prvý protiargument spočíva v tom, že špecializácia sudcov už vo veľkej miere existuje a je zabezpečená na všetkých väčších súdoch. Zmena sa dotkne hlavne menších súdov, kde môže jeden sudca riešiť viacero agend, ale konečný efekt celej zmeny bude pre občana oveľa menší, ako sa očakáva od reformy, ktorá má výrazne zvýšiť rýchlosť a kvalitu rozhodovania a tým aj dôveru ľudí k súdnictvu.

Navyše existuje aj odôvodnená námietka, či téza o priamej úmere medzi špecializáciou a rýchlosťou konania naozaj platí. Dnes už ústavný sudca Robert Šorl publikoval začiatkom roka 2020 rozsiahly text, v ktorom porovnával rýchlosť súdnych konaní v rodinnoprávnej agende medzi súdmi so špecializovanými a s nešpecializovanými sudcami. Výsledok bol prekvapujúci. Podľa Šorla ku koncu roka 2019 platilo, že na 36 z 54 okresných súdov riešili rodinnú agendu špecializovaní rodinní sudcovia, lenže sa ukázalo, že „kolektívy špecializovaných rodinných sudcov rozhodujú rodinné veci pomalšie ako ich nešpecializovaní kolegovia“. Šorl bližšie neskúmal, čo spôsobuje túto paradoxnú situáciu, len upozornil, že kľúčový predpoklad Kolíkovej reformy súdnej mapy netreba brať nekriticky.

Reformátorka či porazená

Dnes stojí Kolíková pred poslancami parlamentu a okrem súdnej mapy, ktorá prešla mnohými kompromismi, predkladá aj ďalší dôležitý zákon o mestských súdoch v Bratislave a v Košiciach. Zo zákulisných postojov politických strán sa zdá, že samotná súdna mapa by v parlamente mala prejsť hlasmi koalície, aj keď viacerí politici si pri jej komentovaní neodpustia poznámky o pseudoreforme a o „presúvaní škatúľ“. Je evidentné, že zákon nesprevádza nadšenie, skôr skepsa. Táto konkrétna časť reformy však patrí medzi takzvané míľniky Plánu obnovy, na ktoré sú viazané veľké európske peniaze. 

Väčšie výhrady smerujú k zriadeniu mestských súdov v Bratislave a v Košiciach. Okrem otáznikov nad efektívnosťou tohto kroku (presuny sudcov, spisov, stavba nových budov za desiatky miliónov eur) treba pri tejto téme počítať aj s mohutným zákulisným tlakom vplyvných súdnych klanov z dvoch najväčších slovenských miest. Táto reforma má podobu samostatného zákona, ktorý však nie je zahrnutý ako míľnik v Pláne obnovy. Pri schvaľovaní tejto legislatívy zrejme čaká ministerku najväčší boj – ako uprosiť poslancov OĽaNO a zlomiť odpor hnutia Sme rodina, v ktorom zaznievajú veľké výhrady proti mestským súdom vo všeobecnosti.

A je tu ešte ďalší problém: Kolíkovej rezort nepresadí podľa dohodnutých termínov zákon o nových správnych súdoch, čo znervózňuje úrad vlády, keďže prvá takmer polmiliarda eur z Plánu obnovy sa okrem iného viaže aj na zriadenie týchto súdov. 

V každom prípade sa môže Mária Kolíková ešte stále zapísať do justičných dejín ako úspešná reformátorka. Ak sa špecializácia sudcov ukáže ako dobrý recept na neduhy justície a, samozrejme, ak prejdú cez parlament mestské súdy. Európska komisia bude musieť ešte prižmúriť oko nad zdržaním legislatívy o správnych súdoch a poslať nám prvú (takmer) polmiliardu eur podľa plánu. Prvé odpovede spoznáme už vo februári.