Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
03. december 2021

Plošné zatváranie škôl

Malo prísť ako posledné. Premorené a preočkované triedy by sa mali učiť ďalej

Odpovedá epidemiologička Alexandra Bražinová, sociológ Miloslav Bahna, pediatrička Kristína Visolajská a matematik Richard Kollár.

Malo prísť ako posledné. Premorené a preočkované triedy by sa mali učiť ďalej

Na dištančné vyučovanie starších žiakov prešli alebo sa naň chystajú už vo viac ako 30 okresoch. Školy zavreli aj bratislavskí hygienici, pritom Bratislavský kraj je najzaočkovanejším na Slovensku a platí to aj o pomere jeho zaočkovaných žiakov základných a stredných škôl.

Hlavný hygienik Ján Mikas rozhodnutia regionálnych hygienikov obhajuje. Rovnako aj konzílium odborníkov, ktorý podobný krok navrhovalo ako súčasť opatrení v rámci lockdownu. Minister školstva Branislav Gröhling sa, naopak, sťažuje, že regionálni hygienici to preháňajú a zatvárajú aj školy, v ktorých je situácia dobrá.

Odborníkov sme sa opýtali: 

Je správne práve teraz zatvárať školy plošne v celých okresoch bez ohľadu na zaočkovanosť a výskyt nákazy na jednotlivých školách?

Odpovedá epidemiologička Alexandra Bražinová, sociológ Miloslav Bahna, pediatrička Kristína Visolajská a matematik Richard Kollár.

Alexandra Bražinová, epidemiologička, prednostka Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského 

Nie je správne školy zatvárať plošne. Školská dochádzka je pre deti a mladých ľudí dôležitá nielen pre ich vzdelanie, ale aj pre rozvoj sociálnych zručností a dobré duševné zdravie. Je však veľmi ťažké nastaviť opatrenia tak, aby na jednej strane pôsobili čo najrazantnejšie v prospech spomalenia šírenia covidu-19 v populácii a na druhej strane spôsobili čo najmenšie škody na psychike, vzdelaní, ekonomike a iných aspektoch spoločnosti.

Chápem zatvorenie škôl ako reakciu regionálnych hygienikov na naozaj nepriaznivú situáciu v geografických oblastiach ich pôsobnosti, ako snahu znížiť celkovú mobilitu. Ideálne by určite bolo nezatvárať všetky školy, ale len jednotlivé triedy s výskytom infikovaných na nevyhnutný čas ako doposiaľ. 

Čítajte tiež

Miloslav Bahna, sociológ, Sociologický ústav SAV

Z čisto epidemiologického hľadiska ide o logické rozhodnutie. Zatváranie škôl je ľahko vynútiteľné a naozaj bolo v minulosti aj odborne v literatúre vyhodnotené ako jedno z najsilnejších opatrení na zamedzenie šírenia pandémie. Ak však zoberieme do úvahy aj iné ako epidemiologické hľadiská, nie je to už také jednoduché. Deje sa tak v krajine, ktorá mala jednu z najhorších druhých vĺn na svete, pričom mala zároveň jedny z najdlhšie zatvorených škôl v Európe. Deti na druhých stupňoch základných škôl a na stredných školách boli doma od októbra 2020 do apríla 2021, napriek tomu sme patrili medzi krajiny s najvyšším počtom úmrtí na covid. Dodnes nerozumieme, prečo to nepomohlo.

Do tejto vlny sme vchádzali so sloganom, že ak budeme zatvárať školy, tak až ako posledné. Teraz zatvárame plošne školy napríklad aj v najviac zaočkovanom Bratislavskom kraji, zatvárame aj triedy na základných a stredných školách, kde je väčšina detí a mladých ľudí zaočkovaných. Mnohí z nich sa rozhodli zaočkovať práve preto, že už nechceli stráviť zimu v lockdowne. Hlas detí a mladých ľudí nepočuť v prieskumoch, kde oslovujeme až dospelých respondentov.

Dovolím si však tvrdiť, že ak nám vyrastá lockdownová generácia, tak sú to práve deti v skorom tínedžerskom veku. To sú ľudia, ktorým sme zobrali dlhé mesiace pobytu v kolektíve, zábavy so spolužiakmi a možnosť osobnej prítomnosti na hodinách v škole.

Inzercia

Máme nemocnice plné nezaočkovaných nakazených ľudí v staršom strednom veku a diskutujeme, ako „podplatiť“ našich nezaočkovaných seniorov, aby si zachránili život a išli sa dať zaočkovať. Pre nezaočkovaných na pracoviskách sme nariadili raz do týždňa de facto samotesty. A zároveň našim deťom kradneme detstvo a mladosť, ktoré sme my mali to privilégium zažiť v normálnych časoch. Je to mrzuté.

Verím, že keď hygienici argumentujú vysokým podielom nákazy pochádzajúcej zo škôl, berú do úvahy, že školy patria k najviac testovaným prostrediam a pri výskyte nákazy sa aj priebežne zatvárajú. A takisto verím, že školy teraz nenecháme zatvorené do apríla 2022.

Kristína Visolajská, pediatrička

S plošným zatváraním škôl ako zásadným riešením zásadne nesúhlasím. Ide o opatrenie, ktoré situáciu nerieši, iba pandémiu viac rozloží v čase. Je potrebné ihneď zaviesť skutočné riešenia ako povinné očkovanie seniorov a treba ihneď umožniť dobrovoľné očkovanie všetkých detí od piatich rokov, ktoré je v Európe už schválené.

Nesúhlasím, aby na dištančné vzdelávanie prešli aj plne zaočkované deti alebo tie, ktoré už infekciu prekonali, im by malo byť umožnené nielen prezenčné vyučovanie, ale aj mimoškolská činnosť v prípade, že deti aj učiteľ (alebo tréner) sú plne zaočkovaní alebo po prekonaní. Deti sú tie, ktoré urobili všetko správne, a nesmie sa stať, aby neustále znášali zlé rozhodnutia nás dospelých. 

Richard Kollár, matematik, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

Plošne zatváranie škôl by malo byť úplne posledným krokom, ktorý robíme v pandemických opatreniach. Viaceré výskumy už preukázali, že výpadok prezenčného vzdelávania oberá deti o ich budúcnosť. Okrem toho, že budú postihnuté na pracovnom trhu a budú mať horšie možnosti profesionálneho uplatnenia, ich postihuje aj sociálna izolácia a výpadok prirodzenej komunikácie, čo sa prejaví aj na ich duševnom zdraví. Slovensko malo najdlhšie zatvorené školy v Európe počas minulých pandemických vĺn a dnes sme napriek tomu zase jedna z mála krajín, ktorá plošne zatvára školy. Týmto si naša krajina ničí vlastnú budúcnosť a nie je jasné, či na to nedoplatia aj starší, keďže nebude mať kto zarobiť na ich dôchodky. 

Z toho hľadiska považujem plošné zatváranie škôl, miestami aj plne zaočkovaných alebo s prekonanou infekciou so všetkými zaočkovanými rodičmi a učiteľmi, za absolútnu nehoráznosť v čase, keď nezaočkovaným a doteraz neinfikovaným dospelým stačí do práce 7 dní platný negatívny antigénový test či len čestné vyhlásenie o tom, že si ho urobili doma. Takisto je veľmi polemické plošné zatváranie škôl v regiónoch, ktoré už sú za vrcholom svojej súčasnej pandemickej vlny. 

V skutočnosti je polemický aj epidemiologický význam tohto opatrenia, keďže sú vážne obavy o tom, či nasledujúci variant omikron nepostihuje častejšie práve deti. V tom prípade zatváraním škôl dnes len odkladáme ich otvorenie na čas, keď sa bude šíriť v populácii pre deti nebezpečnejší variant. Ak nechceme mať školy zatvorené večne, tak ich raz budeme musieť otvoriť, keď sa tam veľmi pravdepodobne práve vtedy prevládajúci variant plošne dostane. 

Napokon, zatváranie aj tých škôl, kde sú všetci zaočkovaní či prekonali infekciu, ešte viac znižuje motiváciu rodičov dať svoje deti zaočkovať, keďže to pre nich neznamená vidinu toho, že by ich deti mohli pravidelne chodiť prezenčne do školy. Vláda opäť nedodržala svoj sľub, že nechá otvorené školy čo najdlhšie, a tak máme dnes vo viacerých okresoch otvorené predajne obuvi a nie dobre zaočkované školy.

V Bratislave je už viac ako 70 % zaočkovaných detí vo veku 15 – 19 rokov – to je viac ako takmer v ktoromkoľvek výrobnom podniku na Slovensku. Deti sú pritom (zatiaľ) v menšej miere rizikové na vážnejší priebeh ochorenia ako dospelí a takisto boli doteraz najlepšie monitorovanou skupinou obyvateľstva. V Českej republike už pozorujú, že rastie počet epidemických ohnísk vo firmách a klesá v školách. V tejto fáze pandemickej vlny sa dá predpokladať, že sa to deje aj u nás. 

Opäť teda raz postihujeme plošne deti, namiesto toho, aby sme zaviedli očkovaciu povinnosť pre skupinu ľudí, ktorí najviac plnia naše nemocnice – a to sú nezaočkovaní seniori bez doteraz prekonaného ochorenia covid-19. Sme zrejme svetovým unikátom a tak bude vyzerať aj naša budúcnosť. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.