Bratislavskí hygienici sa bránia Školy nie sú uzavretý svet. Kritiku nášho rozhodnutia považujeme za cynickú

Bratislavský regionálny úrad v stredu rozhodol o plošnom zatvorení druhého stupňa základných škôl a stredných škôl od pondelka 6. decembra v celom Bratislavskom kraji. 

Jeho rozhodnutie kritizoval minister školstva Branislav Gröhling, podľa ktorého nie je situácia v Bratislave a okolí taká zlá, aby museli nechať deti doma. Okresy Bratislava, Senec a Pezinok patria podľa neho k najzaočkovanejším na Slovensku a v Bratislave je vysoká miera zaočkovanosti učiteľov aj mladých ľudí.

„Nič z toho odrazu nezaváži. Školy za zatvorili ,na neurčito‘ bez akéhokoľvek odôvodnenia,“ napísal dnes ráno Gröhling v statuse na facebooku. „Sú tu rodičia, ktorí spravili všetko pre bezpečnosť seba aj detí (a Bratislavskému kraju to reálne pomohlo) a toto je ich odmena.“

Minister sa včera verejne posťažoval, že niektorí regionálni hygienici zatvárajú aj tie školy, v ktorých je dobrá situácia. Dnes pribudli ďalšie štyri okresy, ktoré pre starších žiakov od pondelka školy zatvárajú. Ide o Kysucké Nové Mesto, Bardejov, Gelnicu, Spišskú Novú Ves a Starú Ľubovňu.

Hygienikov obhajoval včera hlavný hygienik Ján Mikas. Pri súčasnej miere incidencie podľa neho de facto neexistujú triedy, kde „nie je problém s nákazou“.

Mikas uviedol, že regionálni hygienici nerobia svoje rozhodnutia „len tak od boku“. „Akékoľvek spochybňovanie odborných názorov a rozhodnutí jednotlivých RÚVZ naprieč politickým spektrom len znižuje vážnosť a autoritu orgánov verejného zdravotníctva v očiach verejnosti a v konečnom dôsledku znižuje aj účinnosť a rešpektovanie opatrení.“

Hygienikov sa zastalo aj Konzílium odborníkov. „Regionálni hygienici poznajú situáciu na lokálnej úrovni a je ich povinnosťou a poslaním prijímať všetky opatrenia potrebné na záchranu ľudských životov, vrátane krátkodobého preventívneho prerušovania prezenčnej výučby,“ uviedli v stanovisku.

Kollár podporil Gröhlingov názor

Odborníci sa v názoroch na to, či a ako zatvárať školy v momentálnej situácii, nezhodujú. Kým niektorí odporúčajú, aby sa prešlo na dištančné vyučovanie plošne, iní si myslia, že treba zohľadňovať situáciu v danom okrese či škole.

Prístup ministra Gröhlinga podporil v statuse na facebooku matematik Richard Kollár.

„V mnohých krajinách zostali otvorené školy aj počas tvrdých lockdownov. Ako som čítal v jednej z diskusií, Slovensko je asi jediná krajina na svete, kde nemôže ísť do školy úplne alebo takmer úplne zaočkovaná trieda, ale do práce môžu chodiť nezaočkovaní ľudia bez prekonaného ochorenia s týždňovým antigénovým testom akéhokoľvek typu. Priority first! Pritom deti sú počas pandémie najmenej ohrozené ťažkým priebehom ochorenia a majú menej kontaktov mimo školy/pracoviska ako dospelí.“

Hygienici: Spochybňovanie odborníkov je nehorázne

Na kritiku zo strany ministerstva aj časti verejnosti dnes reagujú bratislavskí hygienici. Podľa ich slov sa obmedzenie prezenčnej výučby nemôže chápať izolovane od aktuálnej 7-dňovej incidencie všetkých vekových kategórií (nielen detí) v Bratislavskom kraji. Tá je podľa nich momentálne tretia najhoršia na Slovensku (1175 pozitívnych prípadov na 100-tisíc obyvateľov za 7 dní). Okresy Pezinok a Senec patria v tejto štatistike aktuálne medzi najhoršie v krajine.

Zatvorenie škôl má byť podľa hygienikov jeden z efektívnych prostriedkov na zníženie miery šírenia infekcie medzi deťmi navzájom i medzi deťmi a dospelými v ich okolí. 

„Školy nepredstavujú izolovaný svet detí a ich učiteľov, sú prostredím úzko spätým s prostredím rodín detí a ľuďmi, s ktorými nevyhnutne počas dňa (napr. v dopravných prostriedkoch, obchodoch a pod.) prichádzajú do kontaktu. Pritom vieme, že práve deti sú momentálne tie, ktoré vykazujú nízku mieru zaočkovanosti – pri súčasne vysokom potenciáli môžu ochorenie COVID-19 (prevažne asymptomaticky) prenášať,“ tvrdí v stanovisku bratislavský regionálny úrad. „V kontexte s uvedeným akúkoľvek kritiku a spochybňovanie tohto opatrenia považujeme za nenáležité, tendenčné až cynické.“

Podľa hygienikov nie je dostatočným argumentom ani miera zaočkovanosti. Tá je síce v Bratislavskom kraji vysoká (64 percent), no stále je tu takmer 160-tisíc obyvateľov, ktorí nie sú zaočkovaní ani vírus neprekonali. 

Rozhodnutie podľa nich vychádzalo z komplexného posúdenia aktuálnej epidemickej situácie v Bratislavskom kraji, pri ktorej celková zaočkovanosť obyvateľstva (50+) predstavuje iba jeden z parametrov, ktorý však sám osebe nie je rozhodujúci.

„Pri rozhodovaní vo veci sledujeme aj dynamiku výskytu/šírenia koronavírusu v populácii, preplnenosť nemocníc, vyššie uvádzané incidencie za jednotlivé okresy/celý kraj (vrátane susediacich okresov s takisto nepriaznivou epidemickou situáciou), a to v kontexte aj so situáciou na celom Slovensku vrátane incidencie podľa vekových kategórií (podľa IZA je najvyššia vekovo-špecifická chorobnosť na Slovensku v kategórii 10 – 19-ročných).“

Bratislavskí hygienici v stanovisku dodávajú, že považujú za nehorázne spochybňovanie postupov, opatrení a odporúčaní epidemiológov, infektológov, imunológov či vakcinológov, ktorí sa snažia pribrzdiť šírenie nákazy.

„Sú to lekári s rovnako vysokou mierou vzdelania vo svojom odbore ako napr. onkológovia či kardiológovia, ktorým v prípade nádorových a srdcovocievnych ochorení pacienti a ich príbuzní bezvýhradne dôverujú a ku ktorým sa utiekajú v prípade závažného priebehu týchto druhov chorôb (vrátane dôvery a dožadovania sa experimentálnej liečby v danej oblasti a pod.).“