Profesor Krčméry Nechcel som robiť potraty, poslali ma na geriatriu 50 kilometrov od Bratislavy

Postoje za život podľa profesora Krčméryho nesúvisia s kresťanstvom a potraty nemajú nič spoločné s medicínou. Rozprávali sme sa o aktuálnom zákone o pomoci tehotným ženám i o bežnej praxi na Slovensku v súvislosti s potratmi. 

Stáli ste vo svojej praxi lekára pred morálnou voľbou, keď ste sa museli eticky vyhraniť v otázke ochrany života či uplatniť si výhradu vo svedomí? 

Áno, za socializmu som bol vyslaný robiť interné predoperačné vyšetrenia pred interrupciami na internej ambulancii, keď som povedal riaditeľovi, že je to v rozpore s mojím svedomím. 

Následne ma poslal do geriatrickej liečebne 50 kilometrov mimo Bratislavy. Rešpektoval moju výhradu vo svedomí, ale preložil ma na miesto, kam nikto nechcel ísť. Ale mne to neprekážalo, vážil som si, že hoci to bol presvedčený komunista, pochopil ma.  

Ozývajú sa hlasy, že ak má lekár problém s potratmi, prečo si volí profesiu, v ktorej sa takýmto dilemám nevyhne. Čo na to hovoríte?

Umelý potrat v dnešnom chápaní nemá nič spoločné s medicínou. Ide o ekonomické, pragmatické a, žiaľ, aj úplne ireverzibilné smrteľné riešenie. 

Navyše lekára viaže Hippokratova prísaha, ktorá potrat jednoznačne odmieta, pričom ju skladajú zdravotníci na celom svete.

V parlamente je návrh zákona o pomoci tehotným ženám. Ako vnímate verejnú diskusiu k tomuto zákonu?

Mali by sme ju vnímať podľa názvu zákona, teda ako snahu zlepšiť situáciu tehotným ženám, aby nemuseli siahať po takomto krajnom riešení. 

V diskusii sa stretávam najmä s dvoma omylmi. Postoje za život sú vnímané ako dogmaticko-náboženské, pričom to nemá nič spoločné s kresťanstvom.

Niečo to však má spoločné aj s kresťanstvom. 

Najväčšie obmedzenie potratov je v židovských a moslimských komunitách či štátoch. Navyše ochrana života je tisícročným základným princípom európskej civilizácie, ktorý stojí na troch pilieroch. 

Na rímskom práve, kde sa 300 rokov pred vznikom kresťanstva zakotvilo Nasciturus est nastcitus (Kto sa má narodiť, považuje sa za narodeného). Ďalej na gréckej filozofii, ktorej súčasťou je Hippokratova prísaha, ktorá vznikla 500 rokov pred vznikom kresťanstva. A na židovskej morálke, Mojžišovo desatoro prišlo tisíc rokov pred vznikom kresťanstva.   

 Aký je ten druhý omyl verejnej diskusie? 

Že tehotenstvo po potrate môže pokračovať a je len prerušené, pričom vieme, že ide o ireverzibilné usmrtenie živej ľudskej bytosti. 

Paradoxne znel text na jednej demonštrácii žien takto: „Ruky preč od našich materníc!“ Ale v tom sa predsa zhodujeme, ženy aj lekári a sestry, operačné nástroje v rukách lekárov by sa mali držať preč od nenarodených detí a tehotných žien.

Okrem výnimiek, keď sa snažíme zachrániť oboch, dieťa aj matku, aj keď nie sme vždy plne úspešní.

170 zdravotníkov sa v otvorenom liste vyjadrilo proti zákonu Anny Záborskej s tým, že to povedie k obmedzeniu potratov. „Pre lekársku prax to bude znamenať, že my lekárky, lekári, sestry a pôrodné asistentky budeme musieť konať v rozpore s najlepšou možnou praxou,“ píšu. Ako vnímate tieto obavy svojich kolegov? 

Slová „najlepšia možná prax“ sú príliš pragmatické, takto konali aj zdravotníci pred sto rokmi, keď najlepšia možná prax boli nútené potraty v komunistickom Sovietskom zväze, ktoré zaviedol prvýkrát na svete Lenin, alebo takto konali aj v maoistickej Číne či v nacistických táboroch, kde boli nútené potraty a experimenty s plodmi a embryami „najlepšou bežnou praxou“ ako prevencia expanzie judaizmu alebo takzvanej populačnej explózie. 

A teraz vidíme v Číne i v Rusku zhubné následky, ktoré spôsobili v niektorých krajinách degresívnu demografickú krivku s vážnym ekonomickým a sociálnym dosahom. Dokonca prezident Putin raz nevdojak povedal, že najväčšou hrozbou pre ruskú populáciu nie je NATO, ale potraty a alkohol. 

Čína minulý rok zrušila povinné kvóty dvoch detí podľa vzoru Hongkongu, Macaa, Taiwanu a Kórey. Už môžu mať neobmedzený počet detí, pretože nútené potraty spôsobili obrovskú nerovnováhu v prospech chlapcov a na úkor dievčat.

Oslovili sme viacero gynekológov, o ktorých vieme, že sú proti potratom, a báli sa nám otvorene odpovedať na naše otázky. Ako si vysvetľujete tento strach?

Niektoré kryptokomunistické médiá miesto racionálnej diskusie vo vecnej atmosfére hľadajú za otázkou ochrany života snahu o náboženský diktát. Preto je logické, že ste pre niektorých „triednym nepriateľom“. 

Našou povinnosťou – keď to nie vždy dokážu politici – je hovoriť pravdu spôsobom, o ktorom sme presvedčení, že je autentický, aj za cenu mediálnej popravy, ktorá je u nás bežná. 

Poznám však veľa liberálnych novinárov, ktorí sú, naopak, ochotní akceptovať mnohé argumenty a hľadajú spoločnú cestu na riešenie problému. 

Opakujem, potraty nepriniesol liberalizmus, jeho heslo je predsa „ži a nechaj žiť“, ale tri totalitné režimy, komunizmus v Rusku, nacizmus v Nemecku a maoizmus v Číne, respektíve zmena dialektického na praktický materializmus v niektorých oblastiach EÚ. 

Spomínaný zákon prináša zavedenie možnosti druhého posudku pre tehotnú ženu, ktorý by mal byť dobrovoľný, alebo predĺženie lehoty pred vykonaním samotného potratu. Vnímate to ako krok k obmedzeniu potratov?

Nevnímam, pretože umelý potrat je tragédia, ktorá sa nedá napraviť. Potrat prináša devastujúce následky pre samotnú ženu, ale aj pre spoločnosť. Do procesu by sme mali zapojiť aj spôsob, ako pripomínať väčšiu zodpovednosť otca dieťaťa i rodiny, pretože žena sa pre potrat rozhoduje spravidla pre nezáujem alebo nátlak otca a okolia, ako aj v ťaživej situácii. 

Ste teda za to, aby Záborskej zákon v tomto znení prešiel? 

Ak by aj neprešiel teraz, vždy budú konzervatívne strany a politici, ktorí postupne presadia, ak nie zákaz, tak aspoň zlepšenie informovanosti a sociálneho prostredia. 

To znamená princíp paušálnej exkulpácie, ktorý platí u nás teraz, by sa mal nahradiť princípom zmenšenia a odvrátenia ireverzibilného usmrtenia, teda umenšenie zla. Veď umelý potrat je trestný čin, okrem prípadu, keď sa vykoná podľa osobitného zákona.

Ako to myslíte? Potraty sú u nás predsa legálne. 

Teraz sa v našom Trestnom zákone jasne hovorí, že ide o negatívny jav a zločin, ktorý však podlieha paušálnemu vykúpeniu – exkulpácii, pretože sa vykoná podľa osobitného zákona. 

V krajinách, ktoré najprv legalizovali potraty, ako USA a Čína, dochádza logicky k sprísňovaniu potratových zákonov. A napokon znenie slovenskej ústavy je v prospech ochrany života už pred narodením.