ZAHRANIČIE: Hugov víťazný február

Venezuelské referendum o zmene ústavy v roku 2007, ktoré sa okrem iného týkalo neobmedzeného počtu kandidatúr prezidenta, Hugovi Chávezovi neprinieslo vytúžené ovocie. Bojovník z povolania však nehodil flintu do žita a svojho „víťazného februára“ sa tohto roku predsa len dočkal.

Po oznámení výsledkov referenda Hugo Chávez rozprával o „dverách budúcnosti, ktoré sú otvorené dokorán“. Zároveň sa pasoval za kandidáta v nasledujúcich voľbách: „V roku 2012 sa budú konať prezidentské voľby a pokiaľ Boh nerozhodne inak, pokiaľ ľud nerozhodne inak, tento vojak je už kandidátom.“

Podľa BBC bola kľúčom k úspechu referenda 2009 formulácia otázky, na ktorú voliči odpovedali. Tá bola položená v zmysle, či by sa dĺžka volebného obdobia mala zvýšiť pre všetkých funkcionárov, nielen pre prezidenta. Neobmedzený počet zvolení do úradu sa totiž okrem prezidenta týka aj starostov, lokálnych poslancov, celoštátnych zákonodarcov a guvernérov. Na otázku v referende napokon kladne odpovedalo 54, 36% voličov.

Ostro sledovaná kampaň
Hoci medzinárodní pozorovatelia z Latinskej Ameriky i Európskeho parlamentu, ktorí mali dohliadať na transparentnosť referenda, označili kampaň, ktorá mu predchádzala, za „slobodnú a férovú“, opozícia zastávala iný názor. Podľa jej predstaviteľov bola kampaň finančne podporovaná vládou a mediálne pokrytá štátnou televíziou.

Leopoldo Lopez, vodca venezuelskej opozície, sa pre BBC Newsroom vyjadril, že kampaň bola naklonená na Chávezovu stranu. Lopezovým slovám nahráva i fakt, že úrady pred referendom nedali povolenie na organizáciu demonštrácie, ktorá mala prechádzať Caracasom. Napokon sa však okrem menších študentských demonštrácií začiatkom februára v hlavnom meste konala protestná akcia, ktorej sa zúčastnilo asi pol milióna ľudí.

Šťastným koncom sa nezavŕšila ani návšteva španielskeho europoslanca Luisa Herrera. Toho opozícia pozvala ako pozorovateľa k referendu, ktoré sa konalo 15. februára. Po tom, čo europoslanec označil Cháveza za diktátora, bol dva dni pred referendom vyhostený z krajiny.

Nech žije revolúcia!
Meno Hugo Chávez sa na osi venezuelskej histórie prvýkrát objavuje v roku 1992. Je to rok, keď sa plukovník Chávez stavia na čelo prevratu a so svojím Revolučným bolívarským hnutím sa snaží zvrhnúť vládu prezidenta Pereza. Výsledkom povstania je 18 mŕtvych a 60 zranených. Revolúciou zapálený vodca sa má schladiť vo väzení, odkiaľ je prepustený po dvoch rokoch.
Prezidentské voľby prvýkrát vyhráva v roku 1998 ako nádej chudobných, ktorým sľubuje revolučné sociálne výhody. V roku 2002 je zosadený v neúspešnom prevrate (z ktorého Chávez obviňuje Spojené štáty), no po dvoch dňoch sa vracia a v roku 2004 je v referende voličmi opäť potvrdený v úrade. Ďalšie šesťročné volebné obdobie Chávezovi začína plynúť v roku 2006, kedy opätovne vyhráva prezidentské voľby. Jeho tzv. Bolívarská revolúcia začne naberať na obrátkach. Znárodňuje energetické spoločnosti, vystupuje z Medzinárodnej menovej únie, zasahuje proti televíziám, ktoré sú voči nemu kritické. V roku 2007 v referende neprejde návrh ústavnej zmeny, ktorá by prezidentovi dovoľovala neobmedzený počet znovuzvolení. Ďalší rok Chávezovi oponenti v komunálnych voľbách získavajú vplyv nad tretinou územia Venezuely (medzi nimi Zulia - bohatá na ropu a Caracas).
Chávezovi prívrženci sú však stále silnejšou zložkou Národného zhromaždenia, Najvyššieho súdu a všetkých štátnych spoločností.

(Ne)úspechy bolívarskej revolúcie
Úspechom Chávezovej politiky je zníženie nesmiernej chudoby, detskej úmrtnosti, nezamestnanosti a inflácie (ktorá je však so svojimi 30% stále najvyššou spomedzi štátov Latinskej Ameriky). Sociálne programy mali zabezpečiť zdravotnú starostlivosť a možnosť vzdelania pre všetkých.

Keď v roku 2006 Hugo Chávez vystúpil pred Valným zhromaždením OSN deň po tom, ako tam rečnil George W. Bush, svoj prejav začal poznámkou, že miestnosť smrdí sírou, pretože ju deň pred tým navštívil diabol. Keď po Bushovi miestnosť smrdela sírou, po Chávezovi bez pochyby smrdela ropou. Kritici mu totiž vyčítajú, že svoju politickú agendu a populizmus, ktorým láka najchudobnejších Venezuelčanov, financuje práve nerastným bohatstvom štátu. Taktiež znárodnil i ropnú spoločnosť PDVSA a zdanil zisky nadnárodných korporácií.

Chávez sa vyjadril, že na to, aby mohol zaručiť tzv. venezuelskú socialistická revolúciu, potrebuje byť zvolený znova v roku 2012. No ako hovorí Dalibor Bartoš, člen Amerického programu v Asociácii pre medzinárodné otázky pre časopis Respekt: „Změna ústavy, která se ve Venezuele uskutečnila prostřednictvím referenda, sice dává současnému prezidentovi možnost kandidovat na prezidenta opakovaně, ale institut svobodných a demokratických voleb nebyl zrušen.“

To, či sa Chávezovi podarí splniť svoje revolučné záväzky teda závisí na podpore chudobných voličov. A tiež na zostatku čierneho zlata na národnom účte.

Mária Škvarlová
Foto: boycotthugo.com, liberalitas.files.wordpress.com, axisoflogic.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo