Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
12. október 2021

Otázky a odpovede o energiách

Podľa Fica si priplatíme stovky eur, podľa Sulíka desiatky. Aká bude realita?

Ceny elektriny aj plynu rekordne rastú, v niektorých momentoch na trhoch dosiahli šesťnásobok toho čo vlani.

Podľa Fica si priplatíme stovky eur, podľa Sulíka desiatky. Aká bude realita?

FOTO TASR/DPA – Oliver Berg

Ceny elektriny a plynu na medzinárodných trhoch lámu rekordy, na vine je nedostatok, zvýšený dopyt, zatváranie jadrových elektrární či kontrola emisií. Čo to však bude reálne znamenať pre náš každodenný život? Pozreli sme sa na základné otázky spojené s vývojom cien energií.

V článku sa dočítate odpovede na otázky:

  • Koľko si priplatíme za energie v budúcom roku?
  • Kto o cenách rozhodne?
  • Nepomôže ľuďom štát?
  • Čo urobí rast cien energií s cenami tovarov a služieb?
  • Môže sa stať, že plynu nebude v zime dosť?

Koľko si priplatíme za energie v budúcom roku?

Odhadov o tom, koľko si v budúcom roku priplatíme, je mnoho a rozdiely medzi nimi sú naozaj veľké. Líder opozičného Smeru Robert Fico strašil tým, že „keďže vláda na nič nereaguje“, môže byť, že domácnosti si priplatia okolo 300 až 400 eur.

Svoje odhady však predstavil aj minister hospodárstva Richard Sulík na včerajšej tlačovej konferencii. Podľa neho by si mala priemerná slovenská domácnosť za elektrinu priplatiť tri až štyri eurá mesačne. Hlbšie do vrecka si však bude treba siahnuť aj kvôli plynu. V prípade, že domácnosť plynom iba varí, mal by účet vzrásť o 50 centov mesačne, ak ním aj kúri, tak o šesť eur mesačne.

Kto má teda pravdu? Podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza by na základe doteraz známych informácií mali byť bližšie k pravde sumy, ktoré uviedol Sulík.

Čo je však priemerná domácnosť? Sumy boli prepočítané podľa priemernej spotreby jednej domácnosti. Nevieme, aký údaj Sulík použil, no slovenská domácnosť v priemere za rok spotrebuje okolo 2500 kWh, teda v prípade, ak nepoužíva elektrinu na kúrenie a ohrev vody. Ak je vaša spotreba vyššia, aj príplatok v dôsledku zdraženia bude vyšší.

Kto o cenách rozhodne?

Problém s cenami energií sa stal veľkou politickou témou, v skutočnosti by však politickou vôbec nemal byť. Ako pre Postoj hovorí analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida, politici by mali byť pri tejto téme zdržanliví, „keďže tým môžu zasahovať do nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Napríklad pre určenie cien plynu pre domácnosti je rozhodujúci začiatok cenových konaní a my ani len nevieme, či sa už vôbec začali“.

Systém je teoreticky nastavený tak, že spomínaný úrad každý rok cez komplikovaný vzorec, do ktorého vstupujú nielen ceny energií na trhoch, ale aj mnohé ďalšie ukazovatele, vypočíta, akú maximálnu cenu môže dodávateľ energie vyúčtovať domácnostiam.

Malo by ísť o nezávislý proces založený na dátach a faktoch, no keďže ide o citlivú tému, ktorá sa dotýka každého občana a hlavne každého voliča, politici majú tendenciu do tohto procesu vstupovať a v minulosti sa viackrát ukázalo, že ÚRSO nezávisle nepôsobil.   

Konečné rozhodnutie o cenách by teda mal prijať tento úrad. Ten už dávnejšie vydal vyhlásenie, v ktorom avizoval zdražovanie okolo 15 percent, no zároveň uviedol, že konečné hodnoty zverejní až na konci roka.

Nepomôže ľuďom štát?

Elektrina, ako aj plyn patria medzi „tovary“, ktoré na prežitie potrebuje každá domácnosť, ale aj firma, a ich dostupnosť a cena preto ovplyvňujú spoločnosť vo všeobecnosti. Práve preto je do tvorby cien, ako aj do dodávok zakomponovaný tiež štát práve cez spomínaný Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Cieľom je zabezpečiť, aby bolo na Slovensku energií dosť, aby mali primeranú cenu a nestalo sa, že časť obyvateľstva sa k nim nedostane alebo si ich nebude môcť dovoliť. Pomoc by teda teraz mohla spočívať napríklad v tom, že sa upraví vzorec na výpočet cien energií tak, aby sa na konečnej cene pre domácnosti odrazil rast cien na trhoch v menšej miere. Ďalšou možnosťou je, že sa zníži váha jednotlivých vstupov. No a práve to je cesta, ktorú si zjavne vybrala vláda.

Minister hospodárstva na tlačovej konferencii vysvetlil, že v pláne je zníženie tarify za prevádzkovanie systému, dočasne sa zruší odvod do jadrového fondu a taktiež sa zníži príspevok na podporu obnoviteľných zdrojov, čo sú všetko položky, ktoré vstupujú do konečnej ceny elektriny pre domácnosti.

Inzercia

Vládni predstavitelia okrem toho uviedli, že pracujú na tom, aby v súvislosti s rastúcimi cenami pomohli nízkopríjmovým domácnostiam, avšak ako to plánujú urobiť, nekonkretizovali. Sulík na tlačovej konferencii uviedol, že je možné, že sa vytvorí špeciálna tarifa pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou, ktorá by sa dotkla desiatok tisíc ľudí.

Čo urobí rast cien energií s cenami tovarov a služieb?

Vyššie ceny energií sa neodrazia iba na účtoch za elektrinu či plyn. Týkajú sa totiž aj výrobcov a dodávateľov všetkých tovarov a služieb – všetkým sa zvyšujú náklady, no a to sa logicky odrazí aj na vyšších cenách. Ako pre Postoj vysvetľuje Lörincz, rast nákladov „je veľmi výrazný, až do takej miery, že bez premietnutia do cien by výroba v niektorých odvetviach bola nerentabilná“.

Ceny elektriny fungujú v prípade firiem inak ako v prípade domácností, a ak ju nakupujú priebežne, vývoj na trhu sa na nákladoch prejaví hneď.

Niektoré spoločnosti už vzhľadom na rastúce ceny avizovali, že situácia je neudržateľná, a ak štát nezasiahne, budú musieť pristúpiť k zatváraniu. Ide napríklad o hlinikáreň Slovalco, o zastavení výroby už hovorili aj pekári. Je však situácia naozaj taká zlá, alebo ide iba o spôsob, ako vládu pritlačiť k tomu, aby firmám pomohla?

V niektorých momentoch roka ceny na trhoch dosiahli aj šesťnásobok oproti vlaňajšku a takáto úroveň by mohla byť podľa Lörincza pre niektoré firmy naozaj likvidačná. „Momentálne sa ceny hýbu okolo 100 eur za MWh, čo je tiež veľa, ale je to už v pásme, ktoré by mali firmy – možno s nejakou pomocou vlády – vedieť absorbovať,“ dodáva.

Sulík už túto pomoc prisľúbil a ide najmä o spomínané zníženie tarify za prevádzkovanie systému. To pomôže aj domácnostiam, no najmä firmám. Ako totiž vysvetlil Sulík, čím väčšia spotreba elektriny, tým väčšie zníženie poplatku odberateľ dostane. Firmám pomôže asj dočasné zrušenie odvodu do jadrového fondu, ktorý tiež rastie v závislosti od množstva spotrebovanej elektriny.

Rastu cien sa však v každom prípade nevyhneme. Inflácia už teraz dosahuje najvyššie úrovne za posledné roky a v najbližších mesiacoch by ešte mala rásť. Jednou z hlavných problémov tohto vývoja je rast energií.

Môže sa stať, že plynu nebude v zime dosť?

Vyššie ceny sú problém, väčším by však bol nedostatok energií vo všeobecnosti, čo je vec, o ktorej sa tiež hovorí. Ceny totiž vystrelili nahor aj preto, že po zvoľnení pandemických opatrení sa naplno rozbehla výroba a výrazne sa zvýšil dopyt po plyne. Dodávatelia však nevedeli hneď reagovať a minul sa tak aj plyn v európskych zásobníkoch odložený na horšie časy.

Sulík však na včerajšej tlačovej konferencii uviedol, že slovenské plynové zásobníky sú naplnené zhruba na 74 percent a že nie sú ani žiadne problémy s dodávkami. „Môžem všetkých uistiť, že plynu sa na Slovensku nachádza dostatok. Máme dostatok plynu, tak ako to bolo v minulých rokoch,“ potvrdil.

Energetický analytik Badida to však nevidí tak jednoznačne. „Ak bude tuhá zima, naozaj možno očakávať ďalší rast cien zemného plynu a v horšom prípade i jeho nedostatok,“ hovorí pre Postoj.

To však neznamená, že by sme zostali bez plynu. Dodávatelia majú totiž povinnosť zabezpečiť domácnostiam, ale napríklad aj nemocniciam dostatok plynu tiež v krízovej situácii a obmedzenia by sa tak dotkli firiem. To, že takáto situácia nastane, je však málo pravdepodobné.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.