Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
04. október 2021

Pediater

Zbytočne hneď utekáme za lekárom, sople patria k detstvu

Tvrdí, že takú chorobnosť detí, aká je teraz, ešte za tridsať rokov svojej praxe nezažil. Rozhovor s pediatrom Máriom Morom.

Zbytočne hneď utekáme za lekárom, sople patria k detstvu

Pediater Mário Moro. Foto – aslsr.sk

V súčasnosti platí, že rodič by dnes nemal ísť s chorým dieťaťom na vyšetrenie k svojmu pediatrovi bez predchádzajúcej konzultácie či mailovej komunikácie. Lekár takto „na diaľku“ zhodnotí, či dieťa potrebuje vyšetriť osobne a kedy. U rodičov tento systém vyvoláva rozporuplné reakcie a obávajú sa, že môžu u dieťaťa prehliadnuť niečo dôležité.

Ako sa v tomto systéme pracuje samotným pediatrom? Komplikuje to ich prácu alebo, naopak, uľahčuje? Ako je to s chorobnosťou detí túto jeseň a ako zvládnuť chrípku, horúčky či kašeľ dieťaťa? O týchto témach sme sa rozprávali s pediatrom Máriom Morom, ktorý vyšetruje v ambulanciách v Trnave a v Cíferi a je prvým viceprezidentom Asociácie súkromných lekárov.

Ako pandemická doba zmenila systém práce pediatra?

V súčasnej situácii čisto teoreticky každý jeden sopeľ u dieťaťa môže byť aj korona. A z toho sa odvíjajú všetky regulácie a ohlásenia vopred. Lekár si totiž vie cez telefón vyfiltrovať tých, ktorí nevyhnutne potrebujú vyšetrenie, a tých, ktorí zvládnu domáce liečenie. Tí by po starom normálne prišli, lebo sú tak naučení, keďže predtým na Slovensku primárny objednávací systém prakticky nefungoval. Trošku zabúdame na to, že pediatrov nie je veľa. Naopak, je ich stále menej, a tak na jedného pediatra vychádza pomerne veľa detí. V čase veľkej chorobnosti by v starom systéme boli plné čakárne.

Z pohľadu lekára je objednávkový systém vhodnejší a čiastočne aj z pohľadu pacienta. Vieme odfiltrovať zbytočnú návštevu alebo sa dohodnúť na vyšetrení po určitom období ochorenia.

Rodičia sú nervózni, že v čase dištančného vyučovania suplovali časť práce učiteľov, teraz musia zase deti diagnostikovať, či ich stav je už dostatočne závažný, aby oslovili lekára a mohli prísť osobne.

Chápem, že rodič to vníma, že dieťa má nejaký problém, a chce vyšetrenie. Ale pre nás lekárov je skôr dôležitý priebeh ochorenia, čo sa deje v nejakom období. Mal som množstvo telefonátov, keď cez deň zavolá matka, že dieťa ráno začalo bolieť hrdlo. To vôbec nemusia chodiť. Aj keď má prísť neviem aká silná angína, nebudem to ešte vidieť. Už na druhý či tretí deň je to iné, môže sa napríklad pridružiť sopeľ. To už znamená, že bolesť je najpravdepodobnejšie spôsobená nádchou, keďže najčastejšia príčina bolestí v krku nie je zápal hrdla, ale nádcha, čiže vírus a antibiotiká nebudú potrebné. Je lepšie, keď si rodičia zavolajú, skonzultujú stav a lekár sa už sa vie zorientovať a dohodnúť sa, či s dieťaťom prísť alebo nie.

Dokáže to lekár vyhodnotiť len podľa popisu rodiča cez telefón?

Viac-menej áno, ale, samozrejme, nedá sa to úplne na sto percent. Stojí to hlavne na lekárovi, ako je schopný položiť ďalšie otázky, ktoré mu pomôžu sa orientovať. Nie je určite dobré na telefonát rodiča, že dieťa má horúčku, povedať, aby mu dal niečo na teplotu a je to vybavené. Keď sa už takto „telefonicky“ vyšetruje, lekár musí skutočne dať viacero otázok, aby správne vyhodnotil situáciu. Lebo môže sa naozaj stať, že nemusí ísť o nejaký bežný banálny infekt, ale malé polročné dieťa bude mať zápal obličiek a to premeškať nie je dobré. 

Preto aj uprednostňujem skôr telefón pred emailovou komunikáciou, hoci ma to niekedy veľmi vyčerpáva, lebo telefonátov je denne kvantum. Popritom denne osobne vyšetrím niekedy aj vyše stovky pacientov. Je šokujúce, ako sa chorobnosť tento september rozbehla. Robím tridsať rokov, ale to som ešte nezažil. Je to extrém. Keď sa otvoria škôlky, každý rok od októbra sú veľké počty chorých detí, ale také návaly, aké sú teraz, som ešte počas svojej praxe nezažil.

Prečo sa tak deje?

Paradoxne sú to všetko obyčajné virózy. Niečo je z toho aj covid, to je jasné, ale sú to hlavne bežné vírusy. Minulý rok aj počas tohtoročnej jari bola chorobnosť v prípade chrípky skoro nulová. Imunita u detí, hlavne do piateho roku života, sa buduje aj tým, že telo schytáva vírusy. Teraz sa pre zatvorené školské zariadenia nič také nedialo. Navyše sa ku koncu leta po veľkých horúčavách výrazne ochladilo a to dohromady spôsobilo obrovský nárast chorobnosti.

My pediatri sme teraz veľmi zahltení. A potom sa pridávajú také absurdity ako napríklad potvrdenia pre školy. Ministerstvo školstva vydalo usmernenie pre všetky školy, že päť dní ospravedlňuje rodič a zvyšok lekár. Desať škôl to akceptuje a ďalšie tri nie. Rodičia, ktorí by vôbec nemuseli prísť, chodia pýtať pečiatky, hoci dieťa malo len nádchu, ktorú zvládli sami doma. Lebo pani učiteľka ho chce po troch dňoch, školu ministerstvo školstva nezaujíma.

Hovoríte, že niečo z toho je covid. Čo má rodič robiť, keď nechce ohroziť okolie ani svojho lekára?

Deti aj dospelí, ktorí majú príznaky akéhokoľvek respiračného infektu, by sa mali dať testovať. Lebo skutočne môže ísť o covid. Ale určité stavy jednoducho treba vyšetriť covid-necovid. Za všetkým vidieť covid, nič iné neriešiť a potom unikne niečo závažné, to nie je správny postup. Ale to už by malo byť na lekárovi, ktorý to vie zo svojej praxe a z príznakov u pacienta vyhodnotiť. Myslím si, že väčšina doktorov to zvláda.

Nemôže sa stať, že takto nastaveným systémom môže dôjsť k neúmyselnému zanedbaniu starostlivosti, keďže ochorenie najskôr vyhodnocuje rodič bez medicínskeho vzdelania?

Myslím si, že nie. Totiž keď má dieťa dostať zápal priedušiek, tak ho dostane. Rodičia prichádzajú veľmi často akoby preventívne. Bohužiaľ, keď má dieťa dostať laringitídu, tak ju dostane, aj keby ste čo robili. Keď dieťa dostane respiračný zápal, chytí ho kašeľ a má dostať zápal priedušiek, tak ho dostane, aj keby ste mu vopred podali tie najsilnejšie antibiotiká, aké sa podávajú na zápal ucha pri nádche.

Problém je iný, keď už má napríklad dieťa zápal pľúc a neprišlo by sa na to. Ale preventívne sa nedá urobiť nič, lebo keby sa dalo, nemáme chorých.

Niektorí rodičia majú skúsenosť, že lekár nepotreboval choré dieťa vidieť a dal si ho len zavolať k telefónu, aby mu zakašľalo. Je možné takto vyhodnotiť zdravotný stav? Je pochopiteľné, že rodič zapochybuje.

Áno, to je pochopiteľné. Ja síce toto nerobím, ale keď sa pýtate, či sa dá niečo zistiť, keď si doktor zavolá dieťa k telefónu, tak dá sa. Kašeľ je deväťdesiat percent roboty pediatra. Zápal priedušiek nebýva veľmi častý. Deväťdesiatdeväť percent kašľa je sopeľ, ktorý zateká, a deti preto kašlú odušu. Naozaj, keď počujem kašeľ, už sa viem trošku orientovať.

Ale ako som spomenul, zápal priedušiek nebýva často. Práve preto ak sa opakuje, treba pátrať po príčinách. Ako lekár by som to mal riešiť. Základná otázka totiž je, či dieťa nemá náhodou astmu. Ak má dieťa štyri razy zápal priedušiek a nenasleduje ďalší postup, je to chyba.

Myslíte si, že môže pri súčasnom systéme dôjsť k zanedbaniu vážnych ochorení, pri ktorých je dôležitá včasná diagnostika?

Môže. To je už skôr otázka na rodičov. Keď si naozaj myslia, že niečo treba riešiť, musia lekára bombardovať. A je úplne jedno, či je covid alebo nie je alebo ako a kedy lekár vyšetruje.

Čiže aj keď niečo nevyzerá veľmi závažne, ale ako rodič mám intuíciu, že niečo nie je v poriadku, mám tlačiť na vyšetrenie?

Väčšinou sú to nakoniec bežné veci, ale aj tak nech sa rodičia dožadujú vyšetrenia. Nemôžeme všetko podriadiť tým bežným veciam ako sople, kašle, hnačky či zápchy. Ak sa vám niečo nezdá, tak je jasné, že lekár to musí vyšetriť aj za súčasnej situácie.

Nemáte obavu, že sa vo vzťahu pediater a rodič v tejto dobe ešte viac prejaví patológia hľadania diagnóz na internete?

To je fenomén súčasnej doby, bol tu pred covidom i počas neho. Veď vidíte, čo sa deje s očkovaním proti covidu. Keby nebolo nešťastného internetu, nie je problém, aký tu teraz zažívame. Keď vidím, čo mnohí riešia, mám pocit, že sme sa zbláznili.

Inzercia

Má to svoj nežiaduci účinok. Kto ide robiť do ambulancie? Pomaly už nikto. Chápem, že nemusí byť každý múdry, ale správanie niektorých je otrasné. Stretávam sa s tým čoraz viac, agresivita je obrovská. Internet tomu nepomáha. Ale doplatí na to pacient, lebo chýbajú pediatri na ambulanciách a detskí doktori sú na tom najhoršie aj čo sa týka priemerného veku.

Detské choroby teraz riešia mnohí rodičia, ako by mali postupovať, keď dieťa dnes dostane vysoké horúčky, napríklad nad 39 stupňov?

Choroba nemusí byť jasná hneď, lebo príznaky nemusia prísť naraz. Dieťa môže mať napríklad chrípku a vtedy je typické, že sa najskôr objaví horúčka, ktorá trvá jeden, dva alebo tri dni. Potom sa začína pridružovať sopeľ a kašeľ. Až vtedy vidíme, že horúčka patrí k týmto príznakom a môže to byť chrípkové ochorenie.

Horúčka je u detí veľmi častý príznak. Naozaj, prvých 24 hodín býva vysoká a rodičom sa nemusí dariť ju zrážať. Stačí, keď ju zrazia aspoň trochu liekom na teplotu. Ak stúpa ďalej, môžu si pomôcť zábalmi. Nie na ruky a nohy, ale na hrudník. Alebo okúpať či osprchovať v príjemnej vode, určite nie v studenej. Napriek tomu sa môže stať, že sa ju prvých 24 hodín nepodarí zraziť. Na druhý a tretí deň už horúčka väčšinou klesá. Keď neklesá, nie je dobre. 

Takže nemáme s dieťaťom vo vysokých horúčkach ísť hneď na pohotovosť?

Nie. Vždy je dobré najskôr s horúčkou niečo urobiť, pozrážať a neutekať na pohotovosť, to je zbytočné.

Keď horúčka do troch dní klesne, mali by sme chorobu dieťaťa zvládnuť aj bez vyšetrenia lekára?

Počas troch dní sa už podľa príznakov a priebehu vieme orientovať, o čo ide. Či ide o vírusové ochorenie, alebo o niečo, čo musím riešiť. Keď teplota klesá, je tam sopeľ, kašeľ, nádcha, čo sú typické vírusové príznaky, tak sa nič nedeje. Ale ak na štvrtý deň horúčka neklesá a zase je napríklad 40 stupňov, treba spozornieť, to už bežné nie je.

Môže sa tiež stať, že dieťaťu horúčky klesnú, ale po troch či piatich dňoch mu znova vybehnú. Toto si už vyžaduje pozornosť lekára. Môže to byť nový vírus. Jeden sa neskončil, druhý sa začal. Stáva sa to, keď napríklad dajú rodičia dieťa do škôlky priskoro.

Dôležitý príznak pri poklese teploty je správanie dieťaťa. Keď klesne teplota a dieťa ožije, akoby mu nič nebolo, je dobre. Ale ak teplota klesne a dieťa je stále malátne, treba to už riešiť s lekárom.

Čo napovie o priebehu ochorenia kašeľ? Pri čom treba spozornieť?

Deti veľmi často začnú kašľať v noci, prekašlú celú noc. Tri až päť dní to môže byť. Ak rodičia povedia, že už v noci menej kašľalo, je to vždy dobrá známka. Čiže klesá teplota, nekašle v noci, kašeľ sa mení na produktívny, sme na dobrej ceste. Keď teplota neklesá, dieťa prekašle celé noci, má suchý, dráždivý a vyčerpávajúci kašeľ, dieťa by mal pozrieť lekár. Už podľa popisu rodiča lekár vie vyhodnotiť, či dieťa potrebuje hneď vyšetriť, či môže počkať alebo to rodičia zvládnu sami.

Viete, ktorý jediný liek klinicky dokázateľne funguje na kašeľ? Med. Všetky tie veci proti kašľu, ktoré sa kupujú, majú prakticky nulový efekt. Ale nemôžem ich nepredpisovať, rodičia by sa vzbúrili. Kvapky proti kašľu majú minimálny efekt, je to barlička.

Čo s detskými sopľami? Keď sa objavia bez iných vážnejších príznakov, mal by dieťa vidieť lekár?

Keď deti voľakedy vystrájali a robili zle, ako im dospelí zvykli hovoriť? Ty sopliak. Lebo všetci boli sopľaví. Sopeľ patril k deťom, nikto to neriešil. U nás je to teraz katastrofa. Aj keď to vieme vyriešiť doma sami, hneď ideme k lekárovi. Keby sme sa pozreli do zahraničia, pre bežné sople a kašle pri dobrom stave dieťaťa na severe Európy nikto k lekárovi nechodí.

U nás často ešte len dieťa začne škriabať v hrdle a už rodičia prídu. O tri dni už kašle, tak zase utekajú, a keď po týždni ešte trochu zakašle, prídu znova. S vecou, s ktorou by nemuseli chodiť vôbec, prídu do ambulancie za týždeň trikrát. Sople patria k detstvu. Problém je ten, že polovica detí v škôlkarskom veku si nevie vyfúkať nos. Toto naučiť dieťa je základ. Teraz si doma päťročné dieťa oprie vysávač a odsáva sopeľ.

Takže z vašej skúsenosti sú rodičia úzkostliví a kontaktujú lekára skoro?

Áno. Hneď so všetkým utekajú.

Ako by sme mohli pomôcť detskej imunite v tomto jesennom období?

V prvom rade si treba uvedomiť, čo som už spomínal, že do šiestich rokov veku vyzrieva imunitný systém. Štatisticky môže dieťa od októbra do apríla ochorieť okolo osemkrát a nič sa nedeje, lebo vyzrieva imunitný systém. Dôležité je, ako ochorenie prejde. Ak bez komplikácií, je v poriadku aj častá chorobnosť, nič sa nedeje.

Sú na trhu vitamíny či výživové doplnky, ktoré imunitu detí reálne posilnia?

Určite treba podávať vitamín D. Všetci, nielen deti, ale aj dospelí, by sme mali v zime užívať vitamín D. Ten nie je len na kosti, ale posilňuje aj imunitu. Sú klinické štúdie, ktoré dokazujú, že preparáty s obsahom glukánu majú určitý efekt. Ale kvantum vecí, ktoré sa dajú v lekárňach kúpiť, nemá žiadny efekt.

Strašne sme sa zaťažili na riešenie imunity a kupujeme rôzne posilňujúce doplnky. Pritom to nie je ani o imunite, ani o kupovaní. Je to o veku. Deti opustia škôlku, prídu do škôl a s tým prichádza aj pokoj.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.