Afganský generál Som vyčerpaný, frustrovaný a nahnevaný

Uvedené slová napísal 36-ročný generál afganskej armády Sami Sadat v texte pre denník New York Times, v ktorom okrem iného tvrdí, že afganská armáda stratila vôľu bojovať pre „pocit opustenia“ zo strany amerických partnerov.

Tento pocit opustenosti mali v armáde údajne vyvolať výroky amerického prezidenta Joea Bidena, z ktorých vyplývalo, že americká armáda nemôže a nemala by bojovať za afganské záujmy, pokiaľ za ne nie je ochotná bojovať afganská armáda.

Článok v New York Times je prvým prípadom takéhoto vyjadrenia zo strany afganskej armádnej elity od 15. augusta, keď islamistická organizácia Taliban obsadila Kábul, hlavné mesto Afganistanu.

Slabý odpor armády vtedy vyvolal znepokojenie vzhľadom na efektívnosť tamojšej armády.

Obrovská zrada

„Som trojhviezdičkový generál v afganskej armáde. Jedenásť mesiacov som velil 15-tisíc mužom v bojových operáciách proti Talibanu na juhozápade Afganistanu. Stratil som stovky dôstojníkov a vojakov. Napriek tomu, že som vyčerpaný a frustrovaný, chcel by som poskytnúť praktický pohľad a obhájiť česť afganskej armády. Nie som tu nato, aby som tvrdil, že afganská armáda nemá chyby. Faktom však je, že mnohí z nás bojovali statočne a čestne, a to len preto, aby ich americké a afganské vedenie nakoniec sklamalo,“ uvádza 36-ročný generál v čase, keď o víťazstve Talibanu množstvo médií informuje ako o víťazstve bez odporu.

Takýto opis Sadat odmieta. Argumentuje, že afganská armáda za 20 rokov stratila 66-tisíc vojakov, čo je približne pätina celej afganskej vojenskej sily.

„Tri a pol mesiaca som nepretržite bojoval vo dne v noci (...) proti zosilňujúcej sa krvavej ofenzíve Talibanu. Aj keď na nás často útočili, nedovoľovali sme Talibanu posúvať sa a spôsobovali sme mu veľké straty. Potom som bol povolaný do Kábulu, aby som velil špeciálnym silám Afganistanu. Taliban však už vstupoval do mesta, bolo príliš neskoro,“ opisuje Sadat udalosti z polovice augusta.

15. augusta podľa vlastných slov neochotne opustil svojich vojakov, ktorí bojovali o južné mesto Laškar Gah, a vydal sa veliť špeciálnym silám Afganistanu, ktoré mali obrániť hlavné mesto. Keď dorazil do Kábulu, zistil vraj, že situácia je omnoho horšia, ako čakal, a prezident Ašraf Ghani opustil krajinu, čo vnímal ako „obrovskú zradu“.

To, že vidí, ako západní lídri bez uvedenia širšieho kontextu vinia za víťazstvo Talibanu afganskú armádu, Sadata „bolí“.

Okrem pocitu opustenia totiž za problémy označuje aj politické rozpory v Kábule a Washingtone, stratu logistickej podpory v boji, ktorú im poskytovali Spojené štáty americké, a nedostatočne jasné vedenie zo strany vlád USA a Afganistanu, ktoré afganskú armádu podľa Sadata „ochromilo“.

Fiasko v Afganistane Najväčšia zahraničnopolitická katastrofa od založenia Spolkovej republiky

Christian Heitmann

Už pred pádom Kábulu mal nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas katastrofálnu povesť. 

Tri dôvody kolapsu

To, prečo afganská armáda skolabovala, sa podľa neho dá vysvetliť v troch bodoch.

„Po prvé, mierová dohoda bývalého prezidenta Donalda Trumpa z februára 2020 s Talibanom v Dauhe nás odsúdila na smrť. Udala totiž dátum ukončenia amerických záujmov v regióne.

Po druhé, prišli sme o dodávateľskú logistiku a údržbu, ktoré sú pre naše bojové operácie nevyhnutné.

Po tretie, výskyt korupcie vo vláde pána Ghaniho, ktorá sa tiahla až k vysokopostaveným ľuďom v armáde a dlho ochromovala naše sily v teréne, pre nás bola nenapraviteľným bremenom,“ píše.

Potom rozoberá každý bod trochu detailnejšie. O dohode Trumpa s Talibanom píše, že obmedzila útočné bojové operácie Afgancov a Američanov a to potešilo Taliban, pretože vedel, že mu stačí len vyčkávať na ďalšie kroky Američanov.

„Pred dohodou Taliban nevyhral žiadne dôležité bitky proti afganskej armáde. Po dohode? Denne sme strácali tucty vojakov,“ tvrdí Sadat. Hovorí, že Afganci napriek tomu naďalej bojovali, no z kopca to s nimi začalo ísť vtedy, keď Biden v apríli stanovil termíny amerického ústupu z Afganistanu.

Rozpad dodávateľskej logistiky Afganci pocítili najmä na letectve a zásobách munície. „Dodávatelia udržiavali naše bombardéry, útočné a transportné lietadlá počas celej vojny. Do júla však odišla väčšina zo 17-tisíc dodávateľov. To znamenalo, že naše letectvo – helikoptéry Black Hawk, transportné lietadlá C-130 a prieskumné drony – ostalo na zemi.“

Tým, že afganské letectvo nefungovalo správne, sa zároveň výrazne sťažilo zásobovanie afganských základní. Vojakom tak začala chýbať aj úplne základná výbava na boj. Taliban takéto základne začal obsadzovať. „Na niektorých miestach sa vzdali celé jednotky,“ píše Sadat.

Afganská armáda s ich odchodom zároveň stratila prístup k dôležitému softvéru, ktorý jej umožňoval efektívne sledovať jej vozidlá, zbrane a ľudí.

„Zatiaľ čo my sme nemohli používať naše letectvo a laserom navádzané ostreľovacie zbrane, Taliban bojoval ostreľovačmi a improvizovanými výbušninami,“ upozorňuje Sadat na krutú iróniu.

Tretí bod, korupciu, Sadat označil za „národnú tragédiu“.

„Množstvo našich lídrov, vrátane tých armádnych, sa na svoje miesta dostalo vďaka známostiam, nie kompetencii. Takéto povýšenia mali na armádu zničujúci vplyv, pretože lídri nemali dostatok vojenských skúseností na to, aby si získali dôveru mužov riskujúcich svoje životy.

Nepravidelné dodávky potravín a paliva – dôsledok korupcie – zničili morálku mojich vojsk,“ sťažuje sa Sadat.

Islamský štát v Afganistane Levie mláďa kráča v šľapajach svojho otca

Christian Heitmann

Podarí sa vybudovať alianciu Tadžikov, Hazarov a Uzbekov? To je kľúčová otázka, od ktorej závisí osud protitalibanského odboja.

Zničená morálka

„Posledné dni bojov boli neskutočné. Púšťali sme sa do intenzívnych prestreliek na zemi proti Talibanu a nad hlavami krúžili americké stíhačky, v skutočnosti len ako diváci. Náš pocit opustenosti a zrady bol porovnateľný s frustráciou, ktorú pociťovali a prejavovali americkí piloti – boli nútení byť svedkami pozemnej vojny, neschopní zasiahnuť. Moji vojaci, ohromení paľbou Talibanu, počuli lietadlá a pýtali sa, prečo nám letecky nepomáhajú. Morálka bola zničená,“ opisuje Sadat posledné dni pred triumfom Talibanu.

Jeho jednotka až do poslednej chvíle urputne bránila Laškar Gah, potom sa však pre nedostatok podpory musela stiahnuť. Podľa Sadata patrila k posledným jednotkám, ktoré sa po páde Kábulu vzdali svojich zbraní.

„Zradila nás politika a prezidenti. Nebola to len afganská vojna; bola to medzinárodná vojna, do ktorej bolo zapojených mnoho vojenských síl. Nebolo možné, aby sa iba jedna armáda, naša, chopila všetkej práce a bojovala. Bola to vojenská porážka. Pramenila však z politického zlyhania,“ zakončuje svoj komentár Sami Sadat, ktorý v minulosti vyštudoval vo Veľkej Británii a pôsobil v Afganskej národnej tajnej službe.