Národné obranné sily Správna politika zostáva správnou politikou, aj keď ju robí Peter Pellegrini

Ministerstvo obrany koncom júna predstavilo nové Národné obranné sily: majú nahradiť a doplniť doterajší systém aktívnych záloh.

Po novom bude stačiť výrazne kratší výcvik, teda dva týždne až mesiac namiesto troch mesiacov. Za tie dva týždne si budú môcť dobrovoľníci, ktorí v armáde neslúžili, vyskúšať armádny život, nadobudnúť pár základných zručností a v prípade krízy potom armáde pomáhať plniť jej úlohy.

Propagácia Národných obranných síl má nevídanú posilu. Hneď na prvý výcvik dobrovoľníkov sa prihlásil prezident Peter Pellegrini, minister obrany Kaliňák a ďalší dvaja poslanci Smeru.

Na jednej strane je dobré, že prezident chce podporiť armádu, ktorú už dlhodobo trápi nedostatok personálu.

O potrebe silnejšej armády v tejto dobe niet pochýb, a tak je správne, že sa spolu s ministrom obrany rozhodli propagovať Národné obranné sily a že príkladom idú aj poslanci, minister a dokonca aj hlavný veliteľ Ozbrojených síl. 

Možno presvedčia zopár ľudí, ktorí sa prihlásia do tejto služby tiež a raz budú armáde veľmi užitoční.

Dobre, môže to vyzerať tak, že títo politici v maskáčoch pôsobia viac ako skupinka influencerov, občas strojene a skôr ako nejaký cosplay než skutočná armáda.

Očakáva niekto, že Pellegrini a Kaliňák naozaj raz pôjdu kopať zákopy? Alebo strážiť muničné sklady? Alebo aspoň plniť vrecia piesku pri záplavách? Asi nie. 

Ale možno presvedčia zopár ľudí, ktorí sa prihlásia do tejto služby tiež a raz budú armáde veľmi užitoční. Vôbec nie je vylúčené, že práve tento spôsob, tie strojené videá, fotky, statusy nájdu svojich adresátov a pritiahnu nových dobrovoľníkov. 

Na druhej strane sa nedá celkom zabudnúť na to, že Pellegrini sa v prezidentskej kampani tváril, akoby len on stál medzi Slovenskom a vstupom krajiny do tretej svetovej vojny. No o to čudnejšie je, že sa teraz vrátil k zahraničnopolitickej a bezpečnostnej línii, ktorá sa veľmi nelíši od línie, ako ju razili Korčok, Heger a Naď.

To nie je vôbec na škodu, pretože správna politika zostáva správnou politikou, aj keď ju robia Peter Pellegrini a Robert Kaliňák.

 A nepochybne je veľmi upokojujúce, že dokonca aj v Smere existuje ešte niekto, kto sa verbálne nepohybuje na politickej osi Biľak – Blaha – Fico. 

Je smutným stavom slovenskej politiky, že časť politikov nemá problém zásadne ohroziť záujmy a dokonca aj bezpečnosť republiky, ak majú pocit, že im to v kampani pomôže a zdvihne preferencie. 

Robert Fico je už dlho opozičným premiérom.

Ešte horšie však je, keď niektorí z nich v tejto deštrukcii verejného diskurzu pokračujú aj vo svojom úrade.

Robert Fico je už dlho opozičným premiérom. 

Krajine vládne väčšiu časť posledných dvoch desaťročí, ale tvári sa, akoby za vývoj Slovenska v posledných desaťročiach neniesol žiadnu zodpovednosť.

A to nielen v ekonomike. Aj v zahraničnej politike sa tvári, akoby jeho (a jeho voličov) realita nemusela zaujímať. 

Akoby on neniesol žiadnu zodpovednosť za to, že časť slovenskej verejnosti je natoľko dezorientovaná, že nevie odlíšiť, kde sa nachádzajú naši spojenci.

A tak nezostáva nič iné, než nad predvolebným Pellegriniho oportunizmom, ktorým výrazne oslabil svojho konkurenta Korčoka, mávnuť rukou. Alebo milosrdne zabudnúť. 

A v tichu sa tešiť z toho, že keď už nie pred prezidentskými voľbami, tak aspoň po voľbách pôsobí prezident v zahraničnej politike celkom príčetne. A posúva verejnosti odkaz, že armáda je dôležitá aj s dobre vycvičenými dobrovoľníkmi.